Hlavnou postavou sa stal štýlovo oblečený štátny tajomník ministerstva životného prostredia Štefan Kuffa. Naozaj v tom klobúku a zálesáckom odeve pripomínal postavu z westernu. Taký Clint Eastwood na slovenský spôsob.

Nebojuje proti zloduchom na divokom západe, ale za to, aby neboli slovenské deti vystavované vulgárnym rečiam, pornografii či LGBTI agende. A robí to dôsledne, aj na festivale v Malej Frankovej, kde sa postavil a prerušil divadelné predstavenie.

Vyzeralo to od začiatku neuveriteľne smiešne, ako že ten Kuffa je čistý blázon, ktorý nerozumie umeniu a vidí v ňom porno.

Lenže ono to tak celkom nebolo.

Lebo postupne sa objavovali aj iné informácie. Samotný organizátor akcie Ivan Čarnogurský ml. priznal, že toto predstavenie nebolo veľmi vhodné pre tento dedinský festival, kde chodia celé rodiny.

Navyše sa museli organizátori divadlu ospravedlniť, že predstavenie hrali o šiestej a nie neskôr, a ani neupozornili, že je vhodné pre divákov nad osemnásť rokov.

Naozaj to nebol dobrý výber hry pre podvečerné predstavenie, kde chodia celé rodiny alebo aj starší ľudia, ktorí často do divadla nezájdu.

Hra Moje baby je určená skôr pre mestské ženy, ktoré si vyjdú do divadla s kamarátkami, aby sa spolu zabavili a videli na pódiu aj časť svojich trápení, mohli sa na nich zasmiať aj si poplakať.

A keďže to nebolo celkom dobre vymyslené, Štefan Kuffa zasiahol.

Hra írskej autorky Elaine Murphyovej sa už hrá aj v Bratislave v Divadle L+S a recenzentka Pravdy priblížila aj obsah, takže o najstaršej hrdinke vieme napríklad aj toto: „Musela ísť so svojím problémom k doktorke a zdôveriť sa jej, že kvôli chorému manželovi už dlho nemala sex. Tu dostala dobrú radu – zohnať si sexuálnu pomôcku. Kay vtipne rozpráva, ako nikdy nebola v sexshope a keď jej tam s výberom vibrátora pomáhala elegantne oblečená predavačka, priviedla ju do rozpakov. Zato vôbec nie je v rozpakoch, keď celú epizódu rozpráva, názorne predvedie fialové čudo, ktoré napokon kúpila...“

A o jazyku, ktorý sa v predstavení používa, napísala toto: „Nuž, tvorcovia vopred avizovali, že v hre budú všetky ženy rozprávať, ako im zobák narástol.“

Teda áno, hovorí sa tam aj vulgárne.

Je veľmi čudné, že niekomu napadlo ísť s týmto predstavením o šiestej do Malej Frankovej, kde síce prídu aj hostia, ale najmä je to udalosť pre túto malú goralskú obec, kde žije do dvesto ľudí.

Aj herečka Ľuba Blaškovičová, ktorú veľmi pobúril Kuffov zásah do predstavenia, v rozhovore pre Denník N povedala, že s týmto predstavením chodievajú na rôzne významné festivaly, ale nie do obcí a že „môžeme sa baviť o obsahu a môžeme sa baviť o forme. Táto forma tam nemala čo robiť.“ A povedala aj: „Musíte byť schopný prijať takýto druh umenia a žáner, ktorý je pomerne neobvyklý na javisku.“

Toto predstavenie v Malej Frankovej nebolo primerané času a miestu.

A keďže to nebolo celkom dobre premyslené či organizačne zvládnuté, dostal Štefan Kuffa šancu zasiahnuť. Časť ľudí po jeho výzve odišla. A časť ľudí bola jeho zásahom do predstavenia pobúrená, a tak starosta potom štátneho tajomníka radšej odviedol preč.

Toho starostu bolo človeku veľmi ľúto, keď musel dookola hovoriť na kamery, čo a ako sa v jeho obci dialo. Veď to mal byť pre jeho obec vrchol leta, taká pekná vec, ktorú však mali v rukách poľovníci a ľudia, ktorí odtiaľto pochádzajú, nie obec.

Z tejto obce pochádza Pavol Čarnogurský, ktorý bol otcom Jána Čarnogruského aj Ivana Čarnogurského, obaja boli dlhoročnými členmi KDH. Nie je veľmi pravdepodobné, že by Ivan Čarnogurský ml. chcel v obci svojho deda šíriť progresívne ideológie, ako to vidí minister Taraba.

Ministerka kultúry už zvažuje nariadiť prešetrenie organizácie predstavenia v obci Malá Franková.

Na festivale v Malej Frankovej sa stala chyba a mala sa riešiť elegantne, napríklad povedať pár slov na úvod o samotnom predstavení, pre koho je vhodné.

Keď sa neurobí nič, tak na scénu potom vpochoduje pištoľník v klobúku na slovenský spôsob a zasiahne tak, že je z toho kauza pre celé Slovensko.

Kultúrna obec hovorí o cenzúre. Ministerka kultúry zase zvažuje nariadiť prešetrenie organizácie predstavenia v obci Malá Franková, či nešlo o ohrozenie mravnej výchovy detí.

A Tomáš Taraba sebaisto vyhlasuje, že „pred deťmi v obci Malá Franková púšťali progresívni herci perverzné predstavenie plné LGBTI+ scén s tomu primeraným slovníkom“.

Hoci toto predstavenie je o rodinnej súdržnosti a spolupatričnosti. Predstavenie promovali aj Hlavné správy, ktoré možno Taraba so Šimkovičovou čítajú.

Tri hlavné hrdinky nie sú lesbičky, riešia problémy s mužmi, jedna je priskoro tehotná, druhej sa nedarí randiť, ďalšia má ťažko chorého muža a stará sa oňho. Hrdinkami sú ženy z chudobnejších vrstiev a režisérka predstavenia Alena Lelková tvrdí, že „sú to ženy so svojskou kultúrou i jazykom, hrdosťou na svoj pôvod, zdedenými tradíciami a hodnotami“.

Je to teda komédia a zároveň aj dráma o rodine a jej vzťahoch, o strachu zo straty najbližších…

Na rozdiel od tohto predstavenia je celé to dianie v Malej Frankovej fraška.

Akoby Černák nebol odporný charakter, akoby to bol dajaký sympaťák.

Ak sú teraz herci a celá kultúrna obec, a to takmer jednotne, proti ministerke Šimkovičovej (a tým aj proti politikom SNS), musia byť v niečom náročnejší aj na seba. A citlivejší na kontext.

Preto ešte jedna malá poznámka.

Milan Ondrík, naozaj vynikajúci herec, sa teraz veľmi angažuje v boji proti ministerke Šimkovičovej. V návale emócií povedal aj to, že raz isto vzniknú aj o tejto dobe filmy, ale na tie sa neteší. „Zrejme by som nešiel ani len na kamerové skúšky, lebo také odporné charaktery, aké nám teraz vládnu, sa mi hrať nechce.“

Lenže hovorí to hlavný predstaviteľ mafiána Černáka v novom filme Miki. Akoby Černák nebol odporný charakter, akoby to bol dajaký sympaťák.

Mimochodom, ak by raz točili film napríklad o Robertovi Ficovi (napríklad o atentáte naň a čo to s ním urobilo), tak Ondrík by ho mohol hrať, lebo má na to talent a je to podobne „mačovský“ typ. A možno by to bol aj menej sporný film ako ten o Černákovi.

Od umeleckej či kultúrnej obce, aj keď je teraz v tvrdom zápase proti ministerke Šimkovičovej, čakáme kultivovanosť, kultúrnosť aj vysokú zodpovednosť za svoje slová a činy. Lebo aj na to potrebujeme kultúru a umelcov.

Od Šimkovičovej či Kuffu človek žiadne veľké očakávania nemá. Ich hra na ministerku a štátneho tajomníka je mizerná.