Najprv to mohlo vyzerať, že Trump len nahlas a brutálne hovorí to, čo tuší asi každý a s čím potichu počítala aj Bidenova administratíva – že vojna sa musí skončiť kompromisom, ktorý bude pre Ukrajinu bolestivý. Lenže potom to nabralo obrátky. Trump je v kritike Ukrajiny v posledných dňoch natoľko urputný a konzistentný, že sa to nedá odbiť ako nejaké dočasné pohnutie mysle. Takže čo sa vlastne deje?

Trump minulý týždeň obvinil Zelenského, že je diktátorom bez volieb, ktorý rozpútal vojnu, môže za milión mŕtvych a ukradol peniaze. Zatiaľ čo s Putinom mal „veľmi dobré rozhovory“ a „verí mu, že chce trvalý mier“. Trumpovi výdatne sekundoval Elon Musk a (s viditeľne menším nadšením) aj príčetnejší členovia administratívy ako minister zahraničia Marco Rubio.

Pokúsme sa najprv nájsť nejaký racionálny základ americkej politiky. Ako sme sa koncom týždňa dozvedeli od agentúry Reuters, nejaké rokovania medzi Američanmi a Rusmi prebiehali už niekoľko mesiacov vo Švajčiarsku. O sporoch medzi Zelenským, ktorý sa dožadoval väčšej pomoci aj ostrejších sankcií, a Bidenovou administratívou, ktorá pomoc aj sankcie opatrne dávkovala, sa vie tiež.

Viceprezident J. D. Vance takisto v prekvapivo otvorenej twitterovej debate s britským (konzervatívnym) historikom Niallom Fergusonom pomerne racionálne vysvetlil, že pokiaľ neexistuje stratégia, ako vojnu vyhrať, je lepšie ju ukončiť. Informácie, ktoré zatiaľ rokovania opisujú, sú podľa neho úplne falošné.

Polemika na sieti XMoralistické bláboly a ustupovanie Rusku. Vance na Fergusona reagoval, že väčšina správ o rokovaní je nepravdivá

Lukáš Obšitník

Faktom je, že súčasná západná (aj americká) stratégia dávať Ukrajine „too little too late“ (príliš málo a príliš neskoro) nie je receptom na víťazstvo, ale na pokračovanie vojny donekonečna, čo si Ukrajina s menšími zdrojmi jednoducho nemôže dovoliť. Vanceovo pragmatické vyjadrenie sa dá chápať ako reálpolitický manifest a priznajme si, reálpolitika na konci vždy preváži. Čo však so žlčovitými vyjadreniami voči Zelenskému a Ukrajine? Tu ide o niečo hlbšie...

Ukrajina ako hračka liberálnych elít

Musk nedávno retweetoval príspevok vplyvného technologického podnikateľa juhoafrického pôvodu, človeka zo svojho i Trumpovho blízkeho okolia, Davida Sacksa. Čo sa v ňom píše?

„S tým, ako Američania začali byť unavení z nekonečných vojen na Blízkom východe, potrebovali propagátori ‚presadzovania demokracie‘ z USAID, Národného inštitútu pre demokraciu (NED) a ďalších mimovládnych organizácií novú kauzu. Ukrajina bola dokonalá voľba. Ako najskorumpovanejšia krajina v Európe im umožnila privlastniť si miliardy,“ uviedol Sacks.

„Nie je náhoda, že hromadné milosti pre rodinu Bidenovcov siahajú až do roku 2014. Práve vtedy Biden schválil majdanský prevrat a Hunter Biden bol odmenený falošným miestom v správnej rade (ukrajinskej plynárskej) spoločnosti Burisma. Keď Putin pohrozil inváziou na Ukrajinu v reakcii na Bidenovo naliehanie, aby Ukrajina vstúpila do NATO, bolo to ich splnené prianie. Vojna umožnila vyvádzanie peňazí v doteraz nevídanom meradle. Dokonca aj Zelenskyj nedávno priznal, že sa stratilo sto miliárd. Niet divu, že mimovládne organizácie a think-tanky na oboch stranách Atlantiku panikária pri predstave, že by sa ľahko odvrátiteľná vojna mohla skončiť. S takou dojnou kravou sa už nikdy nestretnú,“ uzavrel Sacks.

Skúsme si to dešifrovať: je to zbytočná vojna, rozširovanie NATO Rusko, pochopiteľne, odmietalo, Majdan bol prevrat, Ukrajina bola dojná krava pre washingtonské elity, nahrabal si na tom Bidenov syn a Zelenskyj je nevďačný skorumpovaný diktátor. Podobné názory môžete čítať od Elona Muska, Donalda Trumpa jr., Tuckera Carlsona a ďalších. Je to ako z učebnice ruskej propagandy.

Aj Viktor Orbán hovorí o Zelenskom oveľa lepšie: „Nech sa hovorí čokoľvek, nemôžem o prezidentovi Zelenskom a Ukrajine povedať nič zlé, rozhodli sa brániť svoju krajinu, bojovali statočne a dobre, stratili státisíce životov. Aj napriek politickým chybám, ktoré urobil, ich obetovanie sa je heroické a to musíme obdivovať.“

Prečo teda Ukrajinu táto partia tak úprimne neznáša? Sčasti môže ísť o inštinktívne „kontrariánstvo“. Liberálne elity podporujú Ukrajinu, vyvesujú žlto-modré vlajky – tak my budeme robiť opak! A pretože jedni aj druhí o Ukrajine ani o Rusku veľa nevedia, tak si do nich projektujú svoje predstavy. V skutočnosti by liberáli boli prekvapení, ako spoločensky konzervatívnou krajinou je Ukrajina, a konzervatívci zase, ako ďaleko má Rusko od nejakého vysnívaného obhajcu tradičných hodnôt.

Britsko-ruský komentátor, komik a jeden z najúspešnejších youtuberov Konstantin Kisin to opísal trefne: „Ľudia na vrchole jedného kmeňa použili Ukrajinu na okázalé predvádzanie vlastnej morálnej prevahy, keď mávali ukrajinskou vlajkou. A veľká väčšina ľudí v tom kmeni okamžite prijala tento prístup, aj keď ešte pred týždňom nedokázali nájsť Ukrajinu na mape.

Ľudia na vrchole nepriateľského kmeňa potom prijali reakčnú stratégiu. Začali hovoriť o ukrajinských biolaboratóriách, tom, že Ukrajina nie je demokratická a Zelenskyj je diktátor. A drvivá väčšina ľudí z tohto kmeňa prijala tento prístup, aj keď ešte pred týždňom nedokázali nájsť Ukrajinu na mape,“ usudzuje Kisin.

Čo sa deje okolo UkrajinyPutin prestal hovoriť o Kursku, Ukrajinci chcú od Trumpa zmrazené ruské peniaze

Matyáš Zrno

Pomsta za progresivizmus

Na pochopenie toho všetkého treba vnímať, že priekopy v americkej politike sú v posledných rokoch naozaj hlboké, konsenzus nie je prakticky na ničom a progresivistické výstrelky odcudzili bežnému Američanovi establišment tak ako nikdy v dejinách. Áno, ľahko sa zabúda, ale nie je to tak dávno, keď senátori vo veku ctihodných staršinov kľačali s africkými šatkami cez plecia na kolenách, prosili o odpustenie za otroctvo a vynášali do neba narkomana a kriminálnika Georgea Floyda.

V amerických kampusoch dochádzalo k násiliu pri prednáškach úplne umiernených konzervatívnych rečníkov. Záujemcovia o prácu v akademickej sfére museli ponižujúcim spôsobom deklarovať svoj vzťah k diverzite a písomne vyjadrovať súhlas s módnymi politickými postojmi. A polovzdelaní radikáli útočili na sochy doposiaľ nedotknuteľných otcov zakladateľov, ako boli George Washington alebo Thomas Jefferson.

V Amerike boli jednoduchí ľudia svedkami zošalenia kultúrnej elity, ktoré svojou podstatou nemalo ďaleko ku Kunderovmu Žartu (aj keď vás po vyhodení z univerzity nečakali uránové bane…). Boli svedkami toho, že mainstreamové médiá im štyri roky tvrdili, že Joe Biden je úplne fit a úplne pri zmysloch. Boli svedkami toho, že sa vymýšľali slová ako „dojčiaca osoba“ pre matku a „osoba s menštruáciou“ pre ženu, pretože v novej dobe fluidnej rodovej identity nie je predsa možné jasne odpovedať na otázku, „kto je žena“.

Boli svedkami toho, ako muži s penisom, ktorí sa vyhlásili za ženy, boli zatváraní do ženských väzníc. S očakávanými následkami. Boli svedkami toho, ako Joe Biden menoval do zodpovednej funkcie muža, ktorý chodil verejne v ženských šatách a chválil sa tým, že je cvičiteľom ľudských psíkov (úchylka, o ktorej asi nechcete nič vedieť). Boli svedkami toho, ako biologickí muži pretekali v ženských športoch len preto, že sa vyhlásili za ženu. A keď im napokon niekto vysvetľoval, že je úplne v poriadku, aby si deti menili pohlavie (vrátane chirurgických zmien a použitia blokátorov puberty), bola to posledná kvapka.

Počas niekoľkých rokov sa progresivistom podarilo zaútočiť na antropologické istoty človeka natoľko, že výsledkom je hlboký odpor ku všetkému, čo prichádza z establišmentu. Odcudzilo to konzervatívnu Ameriku liberálnej Amerike a vedľajšou škodou toho sú aj doteraz nedotknuteľné spojenecké euro-atlantické vzťahy.

A tiež Ukrajina. Aj keď za starých reaganovských čias by republikáni priam ochkali blahom pri pohľade na malý národ, ktorý sa bráni nevyprovokovanej agresii. A človek by čakal, že po fiasku v Iraku a Afganistane, kde Američanmi vyzbrojené vládne sily kolabovali ako domček z karát, teraz Američania ocenia spojenca, ktorý bojuje statočne a efektívne proti oveľa silnejšiemu protivníkovi – navyše historickému vyzývateľovi USA. Žiaľ, nie je to tak.

A je možné, že niektorým ľuďom z Trumpovho okolia Putin svojou suverenitou imponuje. Je rozhodný, na pohľad efektívny, v Rusku sa zbavil čohokoľvek, čo by sa dalo označiť ako ruský „deep state“, takže mu nič nebráni v presadzovaní svojich cieľov. Liberáli Putina nenávidia ako nás, takže je to vlastne tak trochu spojenec, hovoria si... Ako pragmatici majú pochopenie aj pre nejaké tie zóny vplyvu, svet je vďaka nim koniec koncov prehľadnejší. A navyše – kto sa má vyznať vo všetkých tých národoch východnej Európy?

A u samotného Trumpa hrá rolu aj to, čo opísal priamo z Washingtonu Alexandr Vondra: „Títo chlapíci s veľkými pinďúrmi majú tendenciu sa vzájomne rešpektovať.“

Reportujú z UkrajinyÚnava je obrovská, žijú, ako vládzu. Čo urobí Trump, je otázka za miliardy, no jednota sa vytráca

Lukáš Kekelák

Urazený Trump

Potom je tu však ešte jedna rovina, na ktorú upozornil Jeffrey Blehar, komentátor najvplyvnejšieho amerického konzervatívneho denníka National Review. Je to všetko osobné!

Blehar pripomína, že Donald Trump v súvislosti s Ukrajinou a so Zelenským čelil v roku 2019 prvému impeachmentu – pokusu o odvolanie. Bol obvinený z nepatričného zasahovania do volieb 2020 tým, že na Zelenského tlačil, aby preskúmal podrobnosti o finančných pletkách Huntera Bidena, nepodareného syna Joea Bidena. Pripomeňme, že narkoman a darebák Hunter Biden bol v čase viceprezidentskej funkcie svojho otecka v roku 2014 vymenovaný do predstavenstva ukrajinského plynárskeho gigantu Burisma s ročným platom milión dolárov.

Trump zároveň prvé tri roky vlády čelil kauze Russiagate, podľa ktorej sa na Trumpovom volebnom víťazstve podieľalo Rusko (áno, vtedy to boli niektorí demokrati, ktorí neuznávali legitimitu Trumpovej výhry, ale bojovali proti tomu sofistikovanejšie ako neskôr Trump, ktorý poštval svojich priaznivcov na Kapitol).

Takže Trump cítil, že demokrati a establišment proti nemu nespravodlivo využili Rusko ako palicu. Rusko ako také mu neurobilo nič. Bojovníci proti Rusku ho nespravodlivo osočili – tak to vníma Trump.

Podľa Blehara je to jasné: „Prepáčte, že pochybujem o tom, že Trump len vyjednáva ako veľký obchodník alebo hrá geopolitickú hru šachového majstra. Vždy som ho považoval za oveľa jednoduchšieho človeka a zakaždým sa mi to potvrdilo. Jeho postoj k Ukrajine zodpovedá jeho celoživotnému postoju, podľa ktorého väčšinu krajín považuje v podstate za parazitujúce na USA (odtiaľ jeho pohŕdanie NATO a EÚ). Reflexívne taktiež pohŕda ‚slabou‘ Ukrajinou voči historicky ‚silným‘ Rusom. Čo je však dôležitejšie, Trump Zelenského a Ukrajinu nenávidí, pretože sa stali symbolom všetkých síl, ktoré Trumpa roky trápili.“

Pôvodný text: Je to osobní! Výpady Trumpa vůči Ukrajině jsou msta za progresivismus i za Russiagate. Uverejnené v spolupráci s Aktualne.cz.