Babiš je v rámci systému, nie proti nemu Koniec Filipa Turka a ilúzií o českom Trumpovi

Kauza Turek nám pripomenula nielen to, že minulosť doženie každého a že je dobré mať v pravý čas na pravom mieste na každého zložku. Ale hlavne to, že Andrej Babiš nebude novým Trumpom, Orbánom alebo Ficom a že dokonca ani Motoristi nie sú až takí bitkári, ako sa azda mohlo zdať.

Každý človek môže všeličo zadrieť a Facebook je pre niektorých ľudí akousi náhradnou krčmou, kde sa zadrie všeličo; zvlášť keď sa tých pív vypije viac. Tak je aj dobré to brať – napokon, z každej mladíckej nerozvážnosti je možné vyrásť.

Mladý nadporučík, ktorý ešte v roku 1987 obhajoval vstup vojsk Varšavskej zmluvy, je dnes demokratickým prezidentom a aj Ivan Bartoš v kanadách a s vlajkou Antify sa zmenil na politika v saku a v ministerskom bavoráku.

Dalo by sa tak asi mávnuť rukou nad hocičím aj u Filipa Turka (Motoristi). Len keby toho nebolo toľko, systematicky, roky po sebe a neprekračovalo to hranicu čierneho humoru viac, než je v slušnej spoločnosti zdravé.

Turek sa síce bráni, že minimálne niektoré výroky nie sú jeho, ale márna sláva, ono to do seba celkom zapadá. S niektorými ho, napokon, v minulosti vo svojej relácii konfrontovala Jana Bobošíková a bolo nakoniec celkom zaujímavé sledovať, aké je mu to vlastne celé trápne.

Rovnako trápne je to zjavne aj Andrejovi Babišovi (ANO), ktorý hneď prišiel s tým, že je to závažné. S Turkom a predsedom Motoristov Petrom Macinkom sa zíde a dáva celkom jasne najavo, že by bol radšej, keby aj Motoristov vykázal tam, kam SPD. Teda do úlohy strany, ktorá dodá vláde hlasy, ale na ministerské posty nominuje nejakých viac-menej prijateľných nestraníckych odborníkov.

Rozdiely medzi populistamiBabiša s Ficom porovnávajú. No ANO nevládlo Česku tak zle ako Smer Slovensku

Lukáš Krivošík

Pokiaľ tu teda chcel niekto robiť nejakú trumpovskú revolúciu, tak sa prepočítal. Andrej Babiš na to, ľudovo povedané, nemá gule. Jeho reakcia na Turkovu kauzu aj protesty vedcov proti Macinkovi na poste ministra životného prostredia ukazujú, že on nebude tým, kto tu borí systém.

Babiš je tým, kto túži, aby ho systém akceptoval. Je trochu ako Trump v prvom prezidentskom období – bez jasného plánu a predovšetkým bez ostrého konfliktu s mainstreamom. Nie je ako Trump 2.0 ani ako Viktor Orbán alebo Robert Fico. Tí liberálne médiá nepotrebujú, so svojimi voličmi komunikujú priamo, nikomu sa nemusia snažiť zapáčiť. Tento rubikon ešte Babiš neprekročil. Chce vládnuť, ale chce vládnuť v rámci existujúceho systému.

Ani Turek tie gule nemá, od mnohých svojich výrokov sa dištancuje a celkovo v akomkoľvek živom rozhovore sa snaží pôsobiť v zásade tak konštruktívne, až to vyzerá, že jeho instagramové mačovské alter ego je tak trochu výplodom PR.

Takže zatiaľ čo na svojom Facebooku písal o „buzíkoch, teplošoch a deviantoch“, teraz dokonca podporuje manželstvo pre všetkých. Kedysi písal o „americkej špine“, teraz jazdí do USA za tamojšími republikánmi. Kedysi písal o židoboľševikoch, teraz je priateľom Izraela...

Pokiaľ česká MAGA scéna čaká na svojho Trumpa, tak si ešte musí počkať. Babiš ním nie je ani napriek červenej šiltovke a heslu „Silné Česko“. Turek to takisto nebude – naozajstný populista musí byť teflónový a za svojimi radikálnymi výrokmi si stáť. Turek ich buď popiera, alebo bagatelizuje.

Samozrejme, stále je tu nejaká šanca, že printscreeny jeho výrokov na Facebooku sú podvod. Lenže tá možnosť je – priznajme si – úplne minimálna. Filip Turek tak navyše vyzerá ako niekto, kto si pred vstupom do politiky nespočítal dva a dva. Môže sa sťažovať na to, že je to „účelovka“ a že naňho niekto vytiahol pripravenú zložku, aby ho politicky popravil. To nie je úplne vylúčené.

Ale márna sláva: Filip Turek sám bol tým, kto svojmu popravcovi dal do ruky nabitú a odistenú zbraň.

Pôvodný text: Konec Filipa Turka a iluzí o českém Trumpovi, uverejnené v spolupráci s Aktuálně.cz.