Najnovšie prieskumy verejnej mienky pred volebným moratóriom vyvolali rozruch a nádej medzi priaznivcami odchádzajúcej vlády Petra Fialu: za určitých okolností by mohla mať aj po voľbách väčšinu. Na poslednú chvíľu sa v spoločenskej nálade zjavne niečo deje.

Všetkým doterajším prieskumom zatiaľ suverénne dominuje hnutie ANO miliardára a premiéra v rokoch 2017 – 2021 Andreja Babiša, ktorého popularita sa pohybuje na úrovni okolo 30 percent. S výrazným odstupom – okolo 20 percent – za ním nasleduje koalícia Spolu na čele s Fialovou ODS (ďalej ju tvoria kresťanskodemokratickí ľudovci z KDU-ČSL a chradnúca centristická TOP 09). O tretie miesto sa preťahujú vládny liberálny STAN, opozičná SPD Tomia Okamuru a Pirátska strana, ktorá pred rokom opustila vládu po roztržke s Fialom.

Z najnovších čísel sa zdá, že bývalí voliči vlády, ktorí pre sklamanie z Fialovho kabinetu nechceli ísť k urnám, sa k nim nakoniec so zaťatými zubami dostavia. Mnohí však zrejme budú voliť Pirátov, ktorým rok v opozícii pomohol: zbavili sa svojho ultraľavicového krídla, ich program sa zameriava viac na ekonomiku a bývanie ako na „kultúrne vojny“ a ich kampaň má vtipnú ľahkosť (napríklad ich klip, v ktorom vymýšľajú volebný song zložený zo všetkých klišé).

Akékoľvek predpovede však komplikuje neistota týkajúca sa posledných dvoch strán: komunistov, ktorí vystupujú pod názvom Stačilo (na kandidátku zobrali aj funkcionárov scvrkávajúcej sa sociálnej demokracie) s podporou bývalého prezidenta Miloša Zemana – a potom novej „pravice ako zo zlatých 90. rokov“, hnutia Motoristi sebe, ktoré má podporu exprezidenta Václava Klausa.

Ak uspejú obe zoskupenia, výsledkom bude roztrieštený parlament. Ak ani jedno, Fiala by mohol zostať pri moci s pomocou Pirátov. Alebo iba jedno a potom sa povolebné Česko prikloní buď naľavo ku komunistom, alebo napravo k motoristom.

Keď sa v sobotu 4. októbra večer dozvieme výsledky, aj tento komentár bude treba prepísať. No v 90 zo 100 scenárov bude ďalším českým premiérom Andrej Babiš. To prinesie zhoršenie, „slovakizáciu“ českej politiky. Strašenia príklonom k Rusku sú však prehnané.

Za čo je ten trest?

České Hospodárske noviny pripravili volebný špeciál, z ktorého vychádza krajina dobre: zdravotná starostlivosť patrí medzi najlepšie v Európe, rozbehla sa výstavba diaľnic, krajina je atraktívna pre investorov, ukrajinskí utečenci sa integrovali, dôchodky stúpajú a rozpočet sa ako-tak konsolidoval... „Táto krajina nie je spálená,“ zhrnul šéfredaktor HN. Tak za čo voliči Fialovu vládu trestajú?

Po prvé, treba povedať, že väčšinovú podporu nemala nikdy. V roku 2021 vyhrala iba preto, že prepadol milión protestných hlasov (tri strany vrátane komunistov zostali pod hranicou piatich percent). Takáto roztrieštenosť sa opakovať nebude. Tomio Okamura sa inšpiroval Slovenskom a na svoju kandidátku nabral zástupcov hneď troch ďalších protivládnych strán.

Po druhé, kabinet siahol na dôchodky a dávky, ľudia budú odchádzať do penzie neskôr a za menej štedrých podmienok. Vďaka tomu bude podľa odhadov Národnej rozpočtovej rady dôchodkový systém v budúcom roku vykazovať prebytok (vyberie sa viac, ako sa vyplatí). A predsa len sa znižujú rozpočtové deficity, čo ratingové agentúry ocenili. Ale neocenili to tí, ktorých sa tieto škrty dotkli.

A po tretie, mnohí voliči vlády sú roztrpčení, že Fialova vláda pričasto nachádzala kompromisy na polceste. Ani Českej republike sa nevyhla „kultúrna vojna“ o manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Od tohto roku sa teda tieto zväzky nazývajú partnerstvá a zahŕňajú prakticky všetko, čo manželstvo, s výnimkou názvu a adopcie detí, a to progresívcov neuspokojilo a konzervatívcov rozladilo.

Do týchto nálad vstúpil Andrej Babiš s nákladnou kampaňou, v ktorej s rukami rozopätými ako spasiteľ sľubuje nižšie dane, lacnejšie hypotéky, zníženie cien elektriny a čokoľvek ďalšie, čo vám napadne.

Novela Trestného zákonaČeská republika a Slovensko, dve civilizácie

Tomáš Němeček

Agrofert investuje na Západe

Babiš by najradšej zostavoval vládu sám, hoci aj menšinovú. Tomio Okamura vycítil príležitosť siahnuť po prvýkrát na moc: SPD by vraj nevstúpila priamo do vlády, iba by odporučila nominácie.

Povolebný vývoj môže súčasné vládnuce strany vystrašiť natoľko, že budú s Babišom rokovať. Takýto manéver by bol zložitý pre samotného Petra Fialu, ktorý už priveľa svojho reputačného kapitálu investoval do uisťovaní, že s Babišom nepôjde. Pri predpokladanom neúspechu koalície Spolu však Fiala môže byť donútený odstúpiť a na čele ODS ho nahradí niekto flexibilnejší. Napríklad populárny minister dopravy Martin Kupka alebo juhočeský hejtman (župan) Martin Kuba, ktorý čaká na Fialovu chybu.

Okrem toho existuje možnosť, na ktorú poukázal dlhoročný Babišov marketér Marek Prchal: teda že dohodu s Babišom by mohli vyrokovať STAN alebo Piráti. A nemožno vylúčiť, že ak sa koalícia Spolu po voľbách rozpadne, kresťanskí demokrati z KDU-ČSL môžu tiež ísť na vlastnú päsť: veď už raz do vlády s Babišom vstúpili v rokoch 2013 – 2017 v koalícii vedenej vtedy ešte silnými sociálnymi demokratmi.

Hoci vládna kampaň stavila na varovania pred príklonom krajiny k Rusku, zo samotného Babiša sa jej hrozbu vytvoriť nepodarilo (na strašidelne tmavočervené plagáty dala šéfku komunistov a Okamuru).

Práve za éry premiéra Babiša krajina prijala najtvrdšie opatrenia proti Rusku: po zistení, že výbuch v muničnom sklade vo Vrběticiach zrejme spôsobili agenti GRU, vláda vyhostila takmer všetkých ruských diplomatov. Okrem toho Babiš koná podľa zásady, že čo je dobré pre jeho holding Agrofert, je dobré aj pre republiku – a Agrofert má investície na Západe, nie na Východe.

Takže aj keď premiér Babiš nepochybne obnoví stretnutia medzi českou a slovenskou vládou, voči Rusku zostane opatrný a nebude sa zahrávať s myšlienkou vystúpenia z EÚ alebo NATO.

Mimochodom, český Deník N informoval, že na post ministra obrany by chcel Babiš nalákať bývalého náčelníka generálneho štábu Aleša Opatu, ktorý je v súčasnosti veľvyslancom v Litve. Opata je nielen obľúbený medzi vojakmi, ale je aj priateľom prezidenta Petra Pavla (spoločne sa zúčastnili na záchrannej misii UNPROFOR počas vojny v Juhoslávii, keď česká jednotka zachránila 50 od okolia odrezaných francúzskych vojakov).

České voľby a cirkevBiskupi varujú pred ľavicovým hnutím Stačilo! Malo v programe aj neuznávanie cirkevných sobášov

Pavol Rábara

Slovakizácia

Tým nemá byť povedané, že nástup Andreja Babiša je bez rizika. Jeho víťazstvo prinesie „slovakizáciu“ aj v tom, že bude musieť naliehavo vyriešiť svoju vlečúcu sa kauzu, v ktorej je obžalovaný z dotačného podvodu pri výstavbe svojej rodinnej farmy Čapí hnízdo.

Hoci ho súd dvakrát oslobodil pre nedostatok dôkazov, Vrchný súd v Prahe rozhodol, že dôkazy sú dostatočné na odsúdenie, a vydal v tomto zmysle záväzný pokyn. Babiš preto potrebuje vyriešiť reálnu hrozbu väzenia.

Je taktiež pravdepodobné, že Babiš bude podľa vzoru Slovenska presadzovať zlúčenie Českej televízie a Českého rozhlasu a podriadi ich financovanie štátnemu rozpočtu. SPD a komunisti by mu na to radi dodali hlasy.

Ďalej sa zdá, že chce naozaj zastaviť takzvanú českú muničnú iniciatívu – projekt, v rámci ktorého českí diplomati a zbrojári nakupujú v ázijských a afrických krajinách muníciu pre Ukrajinu.

A konečne sa zdá, že chce skutočne zoštátniť energetický gigant ČEZ (štát v súčasnosti vlastní 70 percent spoločnosti, zvyšných 30 percent sa obchoduje na burze). Nielenže bude vykúpenie menšinových akcionárov nesmierne nákladné, ale pražská burza by stratila svoj najcennejší titul. Okrem toho zrejme Babiš plánuje uvoľniť rozpočtovú disciplínu a opäť zvýšiť dôchodky.

V sobotu 4. októbra príde v českej politike k zmene. Spoznáte ju čoskoro na fotografiách nového českého premiéra s Robertom Ficom.