Tomáš Němeček o voľbách Hlavné denníky ich vytrvalo vytlieskavali, ale návrat Fica privolali aj ony

Ako vnímam výsledky parlamentných volieb a aká vláda čaká Slovensko v nasledujúcich rokoch?

1. Tento parlament vystihuje súčasné Slovensko. Ak si niekto nahovára, že k tomuto výsledku viedli klamstvá, dezinformácie alebo cudzie vplyvy, klame sám seba. Očakávam vládu Smer – Hlas – SNS; uľavilo sa mi, že nebude mať ústavnú väčšinu. Bude čeliť trom rôznym typom opozície: morálnej, expertnej a emocionálnej. (Do tej prvej skupiny patrí podľa mňa hlavne František Mikloško, ale aj on sám stačí, do druhej Štefan Kišš, Ján Horecký, Jozef Hajko, Jaroslav Spišiak, ale aj Mária Kolíková, Tomáš Szalay a sám Sulík, do tretej väčšina opozície.)

2. Nastane zápas o inštitúcie, čo nie je zlé obdobie na budovanie charakteru a osobnej integrity. Étos inštitúcií sa utvára v konflikte s vládnou mocou, teraz na to bude mnoho príležitostí. Slovensko má vášeň pre vytváranie nových úradov, teraz sa teda v praktickej skúške ukáže, na čo sú a ako obstojí Ústavný súd, súdna rada, ale aj ombudsman, ochrancovia oznamovateľov či hodnoty za peniaze.

3. O to viac ma mrzí, že slovenská prezidentka zvolila „odvoz, nie muníciu“. Považujem ju za doteraz najlepšiu osobu vo funkcii hlavy štátu, ale neprehliadam jej chyby – a táto bola najväčšia. Práve v tomto kritickom období by bola potrebná prezidentka právnička, ktorá by strážila pravidlá a aspoň sčasti vyvažovala terajší supermaskulínny parlament.

4. Český novinár a historik Petr Zídek sa začudoval, čo sa stalo so slovenskými Maďarmi: ďalšie obdobie bez etnickej strany v parlamente, dokonca už aj bez Gyimesiho? Pre vnútornú súdržnosť štátu je však z môjho pohľadu lepšie, ak sa slovenskí občania rozhodujú podľa svetonázoru, nie etnika. Považujem postupnú asimiláciu, ako ju naznačujú aj výsledky sčítania ľudu, za pozitívnu.

5. Z estetických dôvodov ma teší neúspech odpudivej skinheadskej Republiky. Za zaslúžený považujem koniec Sme rodina a prial by som si, aby bol definitívny; s jedinou veľkou výnimkou, ktorou je Milan Krajniak: je to mimoriadne zdatný politik, ktorý by mal vo verejnom živote zostať. Treba vzdať česť porazeným Demokratom a Dzurindovi: nezasluhujú si výsmech – je mi bližšie, keď ide niekto s kožou na trh a zariskuje, než keď len rozšafne komentuje, ako by sa to malo robiť. U Demokratov obzvlášť ľutujem, že v parlamente končí Jana Žitňanská, bolo to jej možno najlepšie politické obdobie. (Avšak pri všetkom rešpekte k porazeným je potrebné, aby médiá dohliadli až do konca, ako budú splatené dlhy z kampane tých, ktorí nezískali štátny príspevok za voľby.)

6. Slovenský jazyk vo verejnom živote za posledné roky zhrubol na mečiarovskú úroveň. Nielen zo strany politikov, ale aj komentátorov, karikaturistov a vôbec všetkých, ktorí sa verejne vyjadrujú. Táto hrubosť sa preliala do fyzického násilia v kampani. Aj Denníku N, SME, Aktualitám, Týždňu alebo Štandardu by preto prospelo upokojenie jazyka, analytickejší tón a ľudský rešpekt k tým, s ktorými nesúhlasíme.

7. Niekdajší šéf slovenskej Transparency International Gabriel Šípoš svojho času viedol veľmi cenný blog Slovak Press Watch, v ktorom sledoval chyby a prešľapy médií. Niečo také dnešnému Slovensku veľmi chýba: médiá potom majú krátku pamäť, sú nekonzistentné a fanúšikovské. Len tak sa mohlo stať, že hlavné denníky vytrvalo vytlieskavali predčasné voľby – a teraz sa zdesili toho, čo priniesli. Návrat Fica však privolali aj ony.