Spolu 26 krajín je ochotných podieľať sa po dohodnutí prímeria na zaisťovaní bezpečnosti Ukrajiny, povedal vo štvrtok po rokovaní koalície ochotných francúzsky prezident Macron.

„V najbližších pár dňoch dokončíme prípravu americkej podpory bezpečnostných záruk pre Ukrajinu,“ dodal Macron. Putin však jasne povedal, že sily NATO na Ukrajine nepripustí. A záruky USA závisia od nevyspytateľného Donalda Trumpa.

Príbeh o európskych mierových silách pôsobí až príliš francúzsky – veľa vzletných fráz, ale málo reálnych činov. Celý plán je zatiaľ veľmi hmlistý a závisí od troch kľúčových faktorov: uzavretia prímeria, ruského súhlasu a americkej podpory. Ani jedno z toho nie je v dohľade.

A dá sa len ťažko predstaviť, že by ktorákoľvek európska krajina poslala svojich vojakov na Ukrajinu za situácie, keď hrozí konflikt s jadrovou mocnosťou (Ruskom), navyše bez jasnej podpory ďalšej jadrovej mocnosti (USA).

Emmanuel Macron prvýkrát verejne spomenul možnosť vyslania európskych jednotiek ako mierových síl na Ukrajinu vo februári tohto roka. Vzápätí sa pridal aj britský premiér Keir Starmer. Začalo sa hovoriť o desiatkach tisíc vojakov, čo však vzápätí schladili britskí vojaci.

Bývalý náčelník generálneho štábu Richard Dannatt upozornil, že britská armáda je dlhodobo „veľmi vyčerpaná“ a jej stav nedovoľuje viesť rozsiahlu mierovú misiu. Podľa jeho vyjadrenia by nasadenie desaťtisíc vojakov v rotáciách znamenalo nutnosť uvoľniť a pripraviť 30- až 40-tisíc vojakov, čo by armáda v súčasnom stave nezvládla bez rozsiahleho obmedzenia ďalších úloh. Velenie sa navyše obáva možnosti priamej konfrontácie s Ruskom, ak by došlo k porušeniu prímeria alebo k útoku na mierové jednotky.

A to nie je vylúčené. Vojakov z krajín NATO na Ukrajine odmietajú Rusi dlhodobo a v piatok to znova potvrdil Vladimir Putin na ekonomickom fóre vo Vladivostoku: „Ak sa tam (na Ukrajine) nejaké vojská objavia, najmä teraz počas vojenských operácií, budeme vychádzať z toho, že ide o legitímne ciele na ničenie.“

Pohľad z MoskvyMier na Ukrajine je stále vzdialený. Kremeľ je sklamaný a Európa slabá

Jiří Just

Klasické mierové sily sú podľa medzinárodných pravidiel neutrálne, vyžadujú súhlas všetkých strán v konflikte (teda aj Ruska), pôsobia spravidla pod záštitou OSN a ich úlohou je strážiť dodržiavanie prímeria, nie zaujať postoj v záujme jednej strany. Tak fungovali napríklad modré prilby počas vojen na Balkáne, kde boli navyše miestne armády svojou silou v porovnaní s tými ruskými smiešne.

Na Ukrajine však ide o niečo iné – Západ sa snaží zaistiť bezpečnosť Ukrajiny pred Ruskom. Mierové sily teda na Ukrajine nebudú a používanie tohto termínu tak bolo zo strany západných politikov skôr marketingovým trikom alebo nedomysleným výrokom.

Britská vláda už pôvodný zámer upravila a smeruje k „cielenej technickej misii“. Ponúka teda skôr podporu v oblasti protivzdušnej obrany, odstránenie mín v Čiernom mori, výcvik ukrajinských vojakov, zabezpečenie logistiky a prípadne hliadkovanie lietadiel v západnej časti Ukrajiny.

Aj všeobecne sa teraz skôr než o mierových jednotkách hovorí o zaisťovacích silách (reassurance force) – teda silách, ktoré by zaistili bezpečnosť Ukrajiny. Európske zaisťovacie sily majú pritom na rozdiel od mierových síl jasne vymedzenú úlohu podporovať Ukrajinu – jej úlohou je zaistiť bezpečnosť, poskytnúť záruky mieru a odstrašiť prípadnú agresiu Ruska po ukončení bojov.

Skôr než o mierových jednotkách sa hovorí o zaisťovacích silách. Podľa Macrona vojaci nebudú nasadení priamo v konfliktných zónach, ale v oblastiach, ktoré budú ešte len definované. Cieľom je predísť priamemu kontaktu s ruskou armádou.

Ako teda vyzerajú obrysy tejto možnej „zaisťovacej“ misie? Podľa prezidenta Macrona vojaci nebudú nasadení priamo v konfliktných zónach, ale v geografických oblastiach, ktoré budú ešte len definované. Cieľom je predísť priamemu kontaktu s ruskou armádou. Európska komisia deklarovala, že existujú „relatívne presné plány“ vyslania vojsk, avšak stále závisia od rokovaní. Európske jednotky by skôr slúžili ako záloha a podpora ukrajinskej armády, zatiaľ čo frontová línia by bola udržiavaná samotnými Ukrajincami.

Nemecko zdôrazňuje, že bez aktívnej mierovej dohody je nasadenie týchto síl stále nepredstaviteľné a plány sú skôr strategickou prípravou na budúcnosť. Niektoré štáty ako Taliansko a Poľsko odmietli nasadiť pozemné vojská, ale Rím ponúkol monitoring prímeria a výcvik ukrajinských síl mimo Ukrajiny.

Zostávajú teda len dve krajiny s armádou hodnou toho mena – Británia a Francúzsko –, ktoré by mohli dodať vojakov do terénu. A pritom stále nie je jasné, či tá „zaisťovacia sila“ bude napríklad v západných oblastiach Ukrajiny (pokiaľ na to Rusi nejakým zázrakom pristúpia) alebo úplne mimo ukrajinských hraníc (napríklad v Poľsku či v Rumunsku).

A čo Česi? Ministerke obrany Jane Černochovej (ODS) pripadla nevďačná úloha odpovedať na časté novinárske otázky – či sa českí vojaci zúčastňujú na mierovej misii, ktorá má dohliadať na dodržiavanie prímeria, je v nedohľadne a za podmienok, ktoré nikto nepozná. A navyše pred voľbami, po ktorých pravdepodobne nastúpi iná vláda. Jednoduchá odpoveď je, že to nevie nielen ona, ale ani nikto iný.

A čo o tom pre Aktuálně.cz povedal poradca vlády pre národnú bezpečnosť Tomáš Pojar? „Nemyslím si, že v danej chvíli je hotový nejaký plán. Musí sa počkať na to, až sa rokovania vôbec rozbehnú a ako sa skončia. Rôzne krajiny zvažujú rôzne varianty, ale určite to nie je o tom, že by sme veľmi skoro videli príchod zahraničných vojakov na Ukrajinu,“ usudzuje.

„Mohli by podporovať ukrajinskú armádu. Ale nikdy nebola reč o tom, že by tie jednotky boli nasadené na líniu dotyku. Všetci realisticky vedia, že tam žiadni cudzí vojaci nebudú,“ má jasno Pojar.

Pôvodný text: Ne mírové, ale zajišťovací síly. Pojedou evropští vojáci na Ukrajinu? A co Češi? Uverejnené v spolupráci s Aktuálně.cz.