Ako učia v škole v Detve po reforme Spojili predmety, predĺžili hodiny a učitelia zmenili prípravu na vyučovanie

Základná škola Alexandra Vagača v Detve bola medzi prvými školami na Slovensku, ktoré sa rozhodli pred piatimi rokmi zapojiť do príprav reformy obsahu vzdelávania. Začali overovať nový štátny vzdelávací program, ktorý bude od budúceho školského roka povinný pre všetky základné školy na Slovensku. Učiteľom stanovuje, čo musia žiakov naučiť a v akom časovom horizonte by to mali stihnúť.

Nové učebné osnovy umožňujú školám usporiadať si učivo tak, aby vyhovovalo schopnostiam a potrebám žiakov. Obdobie základnej školy rozdeľuje do troch vzdelávacích cyklov, vyučovacie hodiny môžu trvať dlhšie a niektoré predmety či témy sa môžu vyučovať integrovane.

V detvianskej škole sa rozhodli vyučovacie hodiny predĺžiť na 90 minút. „Sama som ako učiteľka cítila, že 45-minútová hodina je krátka, a nemala som po nej pocit dobre vykonanej práce. Musíte spraviť úvod, zapísať do triednej knihy, vysvetliť učivo, dávať pokyny či zadania a ešte získať spätnú väzbu alebo zhrnúť preberanú tému. Je to často veľký časový tlak,“ vysvetľuje dôvod zmeny riaditeľka Margita Gajdošová.

„Niektorí sa boja, že teraz sa deti po reforme nebudú učiť, ale tak to nie je. Naďalej sa základné pojmy a poznatky z rôznych predmetov musia naučiť. Ale má to slúžiť na to, aby potom na nich vedeli stavať, dokázali vďaka nim lepšie zisťovať informácie, tvoriť súvislosti a vzájomne ich prepájať. A aby tomu, čo sa učia, skutočne rozumeli, nielen to mechanicky prebrali.“
 

Boli ste jednou z úplne prvých škôl, ktoré sa pred piatimi rokmi zapojili do prípravy overovania nového štátneho vzdelávacieho programu. Zjednodušene sa dá povedať, že ste boli medzi prvými školami na Slovensku, ktoré začali s reformou vzdelávania. Prípravy na nový systém výučby sa začali už v roku 2020 a spočiatku umožňovali školám počas pandémie upraviť učebné osnovy. Boli ťažkosti spojené s obdobím covidu dôvodom, prečo ste sa zapojili medzi školy, ktoré sa rozhodli testovať zmeny?

Povedala by som, že to bol až druhoradý dôvod. Už predtým sme si však uvedomovali, že potrebujeme niečo zmeniť. Naša škola mala ťažkú pozíciu, nemali sme v regióne veľmi dobré meno a chceli sme sa nejako naštartovať.

Dávali nám nálepku rómskej školy, pretože veľa detí z tejto komunity spadalo pod náš obvod. Táto neľahká situácia nás však ako kolektív spojila a nakopla.

Ponuka skúšať nový model vzdelávania vám teda prišla vhod.

Áno, sami sme pociťovali pri vyučovaní istú zviazanosť. Viacerí kolegovia tu majú vlastné deti a uvedomovali si to, najmä keď sa s nimi doma učili.

Čo si všimli?

Napríklad to, že viaceré témy by sa dali učiť lepším, zaujímavejším spôsobom. Alebo to, že ich načasovanie a vzájomné prepojenie medzi ročníkmi by malo byť lepšie usporiadané.

Začali sme nad tým spoločne viac uvažovať. Kontaktovala som vtedajší Štátny pedagogický ústav, kde mi povedali, že sa chystajú spustiť overovanie nového vzdelávacieho programu, no ešte predtým príde fáza jeho príprav, do ktorej sa môžeme zapojiť.

S akými zmenami ste na škole začali?

Upravili sme náš školský vzdelávací program, ktorý vychádza zo štátneho, do troch vzdelávacích cyklov, čo je vlastne jedna z hlavných zmien, ktoré reforma prináša.

Učivo sa po novom rozdelí do prvého cyklu, kam patrí prvý až tretí ročník, do druhého, kam spadá štvrtý a piaty ročník, a do tretieho cyklu – šiesty až deviaty ročník.

Predošlý štátny vzdelávací program určoval, aký obsah učiva a koľko hodín pre daný predmet má byť v každom ročníku. Nový program to uvoľňuje a školy si môžu rozložiť obsah a počet hodín do viacerých ročníkov v rámci cyklu.

V rámci „rekonštrukcie“ nášho školského vzdelávacieho programu sme uvažovali nad tým, ako usporiadame predmety. V ktorom ročníku napríklad posilníme slovenčinu alebo matematiku a ako môžeme prepájať témy medzi viacerými predmetmi. Samozrejme, počty hodín pre daný predmet vo vzdelávacom cykle musíme zachovať, nemôžeme si stanoviť, že budeme mať trebárs viac geografie a menej dejepisu. Podstata zmien je v tom, že si učivo napasujeme tak, aby to bolo z celkového hľadiska efektívnejšie.

Každá škola je iná a môže si prispôsobiť ciele schopnostiam a potrebám svojich žiakov. Je rozdiel medzi školou vo veľkom meste a školou, kam chodia deti z vylúčených komunít. Niekde potrebujú napríklad na čítanie alebo matematiku v prvých ročníkoch viac času, inde to môže ísť rýchlejšie.

Podarilo sa vám váš školský vzdelávací program dobre nastaviť od začiatku?

Nie všetky zmeny sa ukázali ako vhodné. Treba si uvedomiť, že ide často o zásahy, ktoré môžu rozkývať celý systém, a preto treba veľmi dobre premýšľať, čo môže každá úprava spôsobiť.

My zmeny v školskom vzdelávacom programe robíme dodnes, stále zisťujeme, čo a ako sa dá zlepšovať. Momentálne je to druhý školský rok, čo ideme podľa nového štátneho vzdelávacieho programu. Ale ako som spomínala, už predtým sme boli zapojení do príprav, takže celkovo už skúšame zmeny takmer päť rokov.

Čo bola ďalšia zmena, ktorú ste na škole urobili?

Ďalší výrazný zásah bol, že sme predĺžili vyučovacie hodiny na 90 minút a zaviedli blokové vyučovanie. To znamená, že v niektorý deň majú žiaci v danom ročníku iba prírodovedné predmety. Učiteľovi to umožňuje stihnúť viac aktivít, byť kreatívny, ísť do hĺbky alebo spojiť tému, o ktorej sa v triede rozprávajú, s praktickými projektmi alebo exkurziou.

Sama som ako učiteľka cítila, že 45-minútová vyučovacia hodina je krátka, a nemala som po nej pocit dobre vykonanej práce. Musíte spraviť úvod, zapísať do triednej knihy, vysvetliť učivo, dávať pokyny či zadania a ešte získať spätnú väzbu alebo zhrnúť preberanú tému. Je to často veľký časový tlak.

Zvykli si žiaci na dlhšie hodiny?

Áno. Nie je to len o tom, že celý čas iba sedia pasívne na mieste. Majú potom aj dlhšie prestávky medzi blokmi, oddýchnu si a neponáhľajú sa na ďalšiu hodinu.

Môže sa stať, že spájaním hodín majú niektorý predmet trebárs iba dva dni v mesiaci. Samozrejme, celkový počet vyučovacích hodín, ktorý je stanovený, sa dodrží. Hodiny sa len rozložia a spoja inak.

Treba však povedať, že predĺženie vyučovacích hodín, respektíve blokové vyučovanie, nie je podmienkou reformy. Každá škola si môže vybrať, či ostane pri klasických 45-minútovkách alebo spojí do blokov len niektoré predmety.

Riaditeľka Margita Gajdošová. Foto: archív M. G.

V treťom cykle – teda v šiestom až deviatom ročníku – máte integrované predmety. Ako to vyzerá?

Štátny vzdelávací program umožňuje napríklad spojiť predmety zo vzdelávacej oblasti človek a príroda – biológiu, fyziku a chémiu – do jedného predmetu s názvom science. Školy teda môžu tieto predmety vyučovať samostatne tak ako doteraz alebo integrovane.

My sme si zvolili kombináciu. Učíme ich zvlášť, ale disponibilné hodiny sme využili na „zjednocujúci“ predmet science, ktorý vytvára akoby taký nadhľad nad týmito predmetmi. Zároveň sme to doplnili o cudzí jazyk. Pri niektorých témach z biológie či fyziky sa žiaci učia niektoré výrazy alebo vypracujú nejaké zadanie v angličtine.

Čo ešte v praxi znamená tento integrovaný predmet?

Snažíme sa témy v rámci biológie, fyziky a chémie prepájať, aby na seba nadväzovali. Ak sa napríklad žiaci učia o slnečnej sústave, majú vďaka spojeniu viacerých hodín v rámci science viac času na praktické cvičenia alebo exkurziu.

Niektoré veci však musia ostať v „pôvodnom režime“. Napríklad chemické rovnice jednoducho treba preberať na chémii.

Predmet science by som nazvala „posilňujúcim“ prvkom. Žiaci sa trebárs učia o vode na viacerých predmetoch. V rámci bloku science potom môžu robiť aktivitu alebo projekt, kde všetky vedomosti spoja a pozrú sa na tému ako celok.

Ako môže vyzerať lepšie prepojenie tém z rôznych predmetov?

Poviem to na príklade, keď sa žiaci učia o oku. Niečo si povedia na biológii o jeho stavbe a až v ďalšom ročníku riešia na fyzike, ako vzniká obraz. My sme sa to teda snažili v rámci zmien napasovať tak, aby sa téma oko alebo zrak preberala na biológii a fyzike v približne rovnakom období a nevznikali duplicitné situácie. Ak sa to učia spolu, majú to v čerstvej pamäti, lepšie pochopia súvislosti, idú do hĺbky a učenie je efektívne pre nich aj pre učiteľov.

Kto vlastne vyučuje integrovaný predmet, keďže sa v ňom prepája viac oblastí?

Snažím sa, aby sme mali v našom učiteľskom kolektíve nielen čistých fyzikárov či chemikárov, ale aby to boli inžinieri, ktorí dokážu vyučovať tieto predmety širšie, a teda dokážu ich prepájať.

Ďalšia vec je, že aj pri týchto predmetoch delíme žiakov na skupiny a tak si učitelia zorganizujú jednotlivé aktivity.

Dá sa to časovo naprieč predmetmi zladiť tak, aby sa o jednej téme učili v rovnakom období?

Je to náročné, ale všetko je o organizácii a spolupráci medzi učiteľmi. Aj my skúšame, čo nám funguje viac a čo, naopak, menej. Je to dlhodobý proces, učíme sa.

Martin Kríž po prvom roku s reformou vzdelávaniaPre niektorých učiteľov boli začiatky strašné, riaditelia s nimi zle komunikovali

Adam TakáčMária Melicherová

Spojili ste podobne aj iné predmety?

V rámci vzdelávacej oblasti človek a spoločnosť sú takto prepojené geografia, dejepis a občianska náuka a posilňujú sa predmetom svet okolo nás, ktorý je doplnený tiež o cudzí jazyk. Žiaci sa môžu učiť o nejakej krajine na geografii, potom si niečo o nej povedia na dejepise aj občianskej náuke. A na záver si v rámci praktickej aktivity pripravia napríklad niečo z miestnej kuchyne alebo si pozrú dokument.

V skratke, ide o to, aby žiaci nevnímali trebárs geografiu a históriu ako čosi oddelené, ale aby chápali, že vzájomne mnohé témy z týchto oblastí súvisia. Tak ako keď v živote riešite nejaký problém alebo sa potrebujete dopracovať k určitému výsledku. Musíte sa vtedy na vec pozrieť komplexne a vyhodnotiť si všetky informácie. Takto chceme naučiť rozmýšľať aj našich žiakov.

Majú spojené hodiny alebo predmety aj nejaké nevýhody?

Keďže sú niektoré hodiny spojené do väčších blokov, majú ich potom žiaci menej často. Ak práve vtedy vyjdú prázdniny, môže to byť trochu komplikované. Alebo keď práve vtedy vypadne učiteľ. S týmito situáciami sme sa ešte celkom uspokojivo nevyrovnali.

Všimli si tieto zmeny v organizácii aj rodičia?

Možno to vidia napríklad v tom, že niektorý predmet nemajú deti dvakrát do týždňa, ako to bolo kedysi, ale majú väčší blok raz či dvakrát za mesiac. Alebo že iný predmet sa učí iba prvý polrok.

Opäť však zdôrazňujem, že ako škola musíme strážiť, aby sa z každého predmetu odučil predpísaný počet hodín. Zmenilo sa len usporiadanie, s ktorým v rámci cyklov môžeme hýbať.

Žiaci počas aktivít v rámci predmetu science. Foto: archív M. G.

Ako môže vyzerať integrácia alebo prepájanie učiva na prvom stupni?

Tam sa to dá aplikovať ešte lepšie. Úplne jednoduchý príklad – deti sa učia písmeno m a na toto písmeno sa začína slovo myš. Zároveň si tak môžu niečo povedať o tomto zvieratku a potom do toho učiteľka zakomponuje aj matematiku, keď im dá spočítať, koľko myší je na obrázku. Môže s tým pracovať aj ďalej, keď na výtvarnej výchove myš nakreslia, na hudobnej si o nej zaspievajú pieseň a v rámci telesnej môžu na ihrisku pobehovať ako myši. (Úsmev.)

Práve v tomto prvom cykle je dôležité, aby deti mali zážitok a hravé aktivity, vďaka ktorým si nejakú vedomosť lepšie zapamätajú.

Jednou z obáv kritikov reformy vzdelávania je, že sa bude na hravosť a zážitkovosť dávať až príliš dôraz a klasické učenie pôjde do úzadia.

Zaznamenala som tieto obavy, ale podľa mňa nie sú na mieste. Naďalej tvrdím, že je dobré, ak si najmä mladší žiaci osvoja vedomosti a zručnosti zážitkovou formou, ale zároveň tu naďalej ostanú veci ako násobilka či vybrané slová, ktoré sa musia „nadrilovať“. 

Podstatné podľa mňa pri tejto reforme je, aby aj memorovanie bolo efektívne. Nemá význam, keď učiteľ prichádza do triedy s tým, že musí do žiakov nahustiť množstvo poznámok a informácií.

Memorovanie teda úplne nazatracujete.

Nie, len ho treba využívať vtedy, ak má zmysel. Niektorí sa boja, že teraz sa deti po reforme nebudú učiť, ale tak to nie je. Naďalej sa základné pojmy a poznatky z rôznych predmetov musia naučiť. Ale má to slúžiť na to, aby potom na nich vedeli stavať, dokázali vďaka nim lepšie zisťovať informácie, tvoriť súvislosti a vzájomne ich prepájať. A aby tomu, čo sa učia, skutočne rozumeli, nielen to mechanicky „prebrali“.

Radí štátom, ako zlepšiť vzdelávanieV nových osnovách by ste mali škrtať. Keď je obsahu priveľa, hrozí, že deti sa nenaučia nič

Mária Melicherová

Prvý stupeň základnej školy trvá po zmene zákona až do piateho ročníka. Spadá sem teda aj druhý vzdelávací cyklus, ktorý zahŕňa štvrtý a piaty ročník. Čím je tento cyklus špecifický?

Je to taký prechod z prvého stupňa na druhý. U nás veľké zmeny nenastali, lebo už predtým sa k učiteľke prvostupniarke, ktorá mala na starosti svoju triedu, pridávali ďalší učitelia trebárs na hudobnú výchovu alebo cudzí jazyk. Možno na školách, kde prvé štyri roky učí danú triedu všetko jedna učiteľka, pocítia deti túto zmenu silnejšie.

Je to najmä obdobie, keď by sa mali žiaci viac osamostatňovať. Dovtedy sú silne naviazaní na triedneho učiteľa, ktorý ich sprevádza, trávi s nimi aj prestávky. V druhom cykle už od toho upúšťame a snažíme sa žiakov smerovať k tomu, aby viac prebrali zodpovednosť a riešili niektoré situácie samostatne.

Všetky zmeny, o ktorých sme hovorili, majú určite značný vplyv aj na prácu učiteľov. Ako by ste to vysvetlili?

Kľúčová je predovšetkým zmena zmýšľania a uvažovania o tom, čo chceme dosiahnuť. Cieľom nemá byť prebrať so žiakmi ďalšiu tému, ktorá nasleduje v učebnici, ale docieliť, aby učivu rozumeli.

Vyžaduje si to väčšiu prípravu na hodiny?

Určite áno a nebudem skrývať, že je to ťažké. Učitelia trávia prípravou na hodiny veľa času, hľadajú si z rôznych zdrojov inšpirácie na aktivity pre žiakov, vytvárajú pomôcky, prechádzajú si rôzne učebnice a pracovné zošity, aby našli vhodné učebné materiály pre našich žiakov.

Vysvetľujeme aj rodičom, že dôkazom zvládnutého učiva nie je len vyplnený pracovný zošit. Hľadáme rôznorodé cesty, ako čo najlepšie tému vysvetliť, a to sa často nedá len cez jednu učebnicu.

Máte pocit, že obsah učiva sa reformou osnov zredukoval?

To nie, nemyslím, že je toho menej. Možno stále budú mať učitelia pocit, že nestíhajú. Ale reforma im rozväzuje ruky v tom, ako si osnovy usporiadajú a pri efektívnom rozložení vedia stihnúť aj praktické aktivity, na ktoré predtým nemali čas.

Zrejme nie všetci učitelia na základných školách budú z týchto zmien nadšení.

Stretla som sa s názormi niektorých, že keď počujú o reforme, tak radšej hneď odídu. Uvedomujem si, že to nie je ľahké. Ale povedala som aj kolegom, aby sme to skúšali postupne po malých krôčikoch. Nemusí hneď všetko fungovať.

Teším sa, že aj starší kolegovia sú ochotní skúšať nové veci a nestavajú sa do pozície, že to automaticky odmietajú.

Možno nebudú hneď všetky vyučovacie hodiny absolútne efektívne, zážitkové a dokonalé. Ale naozaj už nemôžeme vyučovať spôsobom, že deti budú pasívne sedieť v laviciach a my na ne vysypeme všetko, čo sa majú naučiť naspamäť.

Sama na sebe vidím, ako sa mení môj spôsob uvažovania o vyučovaní, keď hľadám efektívne spôsoby, ako žiakom vysvetliť učivo. Niečo sa ukáže ako lepšie, niečo horšie. Je to v poriadku.

Nemusí každá škola prijať radikálne zmeny. Stačí začať čiastočne alebo sa inšpirovať podobnou školou. Tým, ktorí sa obávajú, by som odkázala, že majú príležitosť zefektívniť si prácu. Možno to prvý rok bude náročné, ale postupne sa to bude zlepšovať a zistia, na čo reagujú žiaci dobre. O to viac sa budú tešiť, keď uvidia posun u seba aj u žiakov.

Zaznamenali ste, že zmeny, ktoré ste vo vyučovaní nastavili, pomáhajú aj slabším žiakom?

Áno. Netvrdím, že sa nám v tom darí stopercentne, ale je tu priestor na väčšiu individualizáciu.

Školský vzdelávací program by mal byť šitý na mieru pre danú školu. Má zohľadňovať podmienky regiónu a žiakov, ktorí ju navštevujú. Jedna škola sa môže viac profilovať na prírodovedný smer, iná bude klásť väčší dôraz napríklad na cudzie jazyky. Iný prístup bude mať škola s nadanými deťmi v Bratislave a iný škola na východnom Slovensku, ktorej polovica žiakov pochádza z chudobného prostredia.

Foto: archív M. G.

V čom vidíte najväčší prínos zmien, do ktorých ste sa ako škola pred piatimi rokmi pustili?

Myslím, že okolie nás začalo vnímať ako školu, kam sa oplatí dať deti. Vyberajú si nás aj rodičia, ktorí by to predtým neboli zvažovali. Samozrejme, je to pre nás záväzok, keďže vieme, že aj rodičia majú od nás vyššie očakávania.

Zároveň vnímam ako pozitívum, že sme so zmenami začali už pred pár rokmi. Nový model vzdelávania má byť povinný od budúceho školského roka, a tak máme určitý náskok. Stále však vyhodnocujeme zmeny, ktoré robíme, a analyzujeme, čo je pre našich žiakov prospešné.

Školský vzdelávací program je živý organizmus. Nie je to tak, že ho raz napíšete a už sa nič nezmení.

Zvládnu to podľa vás aj ostatné školy?

Verím, že áno. Slovenské školstvo potrebuje učiteľov, ktorí chápu, že treba zmeniť prístup a žiaci sú iní ako v minulosti. A naša spoločnosť potrebuje ľudí, ktorí sú mysliaci. K tomu by mala celá reforma smerovať.