Niekoľko postrehov ponad front Čo nenávidí Putin, s čím už si Ukrajinci poradili a Trumpova ponuka pod lupou

Vrchný veliteľ spojeneckých síl v Európe generál Christopher Cavoli minulý týždeň vypovedal pred senátnym výborom pre ozbrojené zložky. Čo zaujímavé povedal o rusko-ukrajinskej vojne?

Cavoli úprimne priznal, že netušil, že vojna bude trvať tak dlho a že ruské straty (najmä v tankoch) budú také veľké. Rusi podľa neho počas bojov doteraz stratili asi 4 000 tankov (čo zodpovedá celkovému počtu amerických tankov). Takýto vývoj ho zjavne šokoval a spája ho s tým, ako sa Rusi a Ukrajinci adaptovali.

Rusko sa podľa amerického generála veliaceho silám Severoatlantickej aliancie a americkým silám v Európe dokázalo v niektorých technických oblastiach prispôsobiť a adaptovať, ale efektivita ruských pozemných síl celkovo klesá. Ukrajina sa podľa neho celkovo prispôsobuje oveľa efektívnejšie ako Rusi. Uvádza jeden konkrétny príklad, a to prechod (v podmienkach vojny) od výhradne sovietskeho delostrelectva k delostrelectvu NATO – čo považuje za mimoriadne pôsobivé.

Cavoli taktiež na otázku o efektivite amerických riadených striel ATACMS potvrdil, že sú vysokoúčinné: „Sú mimoriadne účinné. Mohol by som to rozobrať na neverejnom zasadnutí, ale Spojené štáty vyrábajú veľmi dobré zbrane a to, čo sme darovali, bolo veľmi, veľmi účinné...“ Je skoro smutné si v tejto súvislosti uvedomiť, že administratíva amerického prezidenta Joea Bidena strávila dva a pol roka tvrdením, že ATACMS Ukrajine nedodá, pretože nie sú potrebné.

Hnev, prekvapenie a panikaAko Američania pomohli odraziť ruský útok a potopiť Moskvu

Christian Heitmann

V porovnaní s pomerne pochmúrnym vyznením správ z bojiska na stránkach západných médií ponúka Cavoli pomerne optimistický pohľad. Rusku podľa neho chýbajú obrnené vozidlá a Ukrajinci ukazujú, že aspoň čiastočne napravili svoj problém s nedostatkom vojakov. Ukrajinci sú v oveľa lepších obranných pozíciách a Rusi teraz podnikajú prevažne útoky založené na pechote s nádejou iba na lokálny úspech.

Cavoli označuje Ukrajinu celkovo za „veľmi závislú“ od pomoci USA a spomína, že je to tak najmä v oblasti „špičkových protilietadlových systémov“ (Patrioty). A bez amerických spravodajských informácií by bola ukrajinská schopnosť zamerať sa na ruské ciele vážne degradovaná.

Cavoli je skeptický, čo sa týka možnosti, že by Ukrajina v blízkej budúcnosti začala veľkú ofenzívu, ale domnieva sa, že je vo veľmi dobrej obrannej pozícii a že bojové línie sa v najbližších týždňoch pravdepodobne príliš nezmenia.

Pochvalne sa vyjadril o ukrajinských schopnostiach vyrábať vlastné strely dlhého dosahu a naznačuje, že vojna na diaľku bude nadobúdať na význame a bojové línie sa budú posúvať len minimálne.

Prepad Ruska v kapacite AI

Putin nenávidí elektroniku a moderné technológie. Rusko tým podľa analytického textu vo Financial Times trpí a prepadlo sa na 31. miesto na svete v kapacite umelej inteligencie. Pred Ruskom sa umiestnili dokonca aj Portugalsko, Írsko alebo malinké Luxembursko.

Vladimír Putin vraj nepoužíva internet, nemá smartfón a ešte pred desiatimi rokmi nútil ľudí zo svojho najbližšieho okolia používať písacie stroje.

Technologicky tak Rusko zaostáva, a to aj vo vojenských technológiách, kde sa umelá inteligencia a autonómne riadenie presadzujú stále viac. Zjednodušene povedané: bez čipov nie je výpočtová technika; bez výpočtovej techniky nie je pokrok v obranných technológiách.

Rusko ťahajú dole v tomto ohľade sankcie. Sberbank – ruský gigant v oblasti finančných služieb, ktorého väčšinovým vlastníkom je štát – dokázala od februára 2022 zaobstarať iba 9-tisíc grafických procesorov (na porovnanie – Microsoft ich vlani nakúpil takmer 500-tisíc). Ďalším problémom je emigrácia. Od roku 2022 stratilo Rusko pre emigráciu 10 percent technologických pracovníkov.

Podľa Financial Times je dôležité, aby aj pri rokovaniach o prímerí a mieri zostali čipy sankcionovaným tovarom. Západ by mal takisto podporovať emigráciu IT odborníkov z Ruska.

Čas na riskantnú stratégiu?

Tymofij Mylovanov je ukrajinský ekonóm, bývalý minister hospodárstva, dnes prezident Kyiv School of Economics a člen poradného tímu prezidenta Zelenského. Je aj častým komentátorom ukrajinského diania pre západné médiá ako CNN či BBC.

V dlhom vlákne na sieti X prekvapivo napísal, že Trump ponúka Ukrajine reálnu šancu na ukončenie vojny. Má pre to päť dôvodov.

1) Alternatívou je Bidenov prístup, ktorý je podľa neho ešte nebezpečnejší. Biden sa snažil zabrániť eskalácii. Neponúkal žiadnu cestu k víťazstvu, žiadnu dostatočnú výzbroj pre skutočnú protiofenzívu, ale takisto žiadnu cestu k mieru ani žiadne rozhovory s Putinom.

2) Ochota USA podporovať Ukrajinu neustále klesá. V roku 2024 bolo takmer nemožné schváliť dodatočný balíček pomoci.

3) Ukrajina má veľký problém s mobilizáciou. Padlých má síce výrazne menej, ako je v Rusku, ale Ukrajina nie je ochotná obetovať svojich ľudí tak, ako to dokáže Rusko.

4) Demografia – ukrajinská emigrácia je skutočný problém, a čím ďalej bude vojna trvať, tým menšia je šanca, že sa ľudia vrátia do vlasti.

5) Šanca na povojnovú obnovu ekonomiky – s tým, ako vojna naberá na sile, je stále ťažšie udržať ekonomiku v chode. Opäť platí, že čím dlhšie bude vojna trvať, tým zložitejšia bude obnova ukrajinskej ekonomiky po vojne.

Žiadny z týchto dôvodov podľa Mylovanova neznamená, že by Ukrajina mala kapitulovať. Ak je na výber medzi tým, či sa stať súčasťou Ruska, alebo bojovať, Ukrajina bude bojovať. Žiadny z týchto dôvodov neznamená, že by sa Ukrajina mala vzdať bezpečnostných záruk. Ukrajina nepotrebuje prímerie, ktoré povedie k obmedzeniam a ústupkom z jej strany len pre to, aby sa vojna onedlho obnovila.

Ale pripomína prípad Fínska po druhej svetovej vojne. Fínsko muselo odstúpiť časť územia, platiť reparácie a akceptovať obmedzenú suverenitu – tzv. finlandizáciu. Napriek tomu bolo Fínsko v skutočnosti víťazom – ubránilo svoju nezávislosť a ľudia vo Fínsku sa dnes majú nekonečne lepšie ako v Rusku.

A Ukrajina je na tom teraz oveľa lepšie ako Fínsko v roku 1944. Rusko už nie je veľmoc, ako ukázal jeho neúspešný pokus podmaniť si Ukrajinu. Podmienky mieru sa určite nebudú páčiť ani Rusku, ani Ukrajine, ale Ukrajina sa bude môcť posunúť ďalej a rozvíjať sa.

Existuje alternatíva – pokračovať v tlaku na Rusko a dúfať, že sa zrúti. Ako to urobil Reagan. Mylovanov však nevidí, že by k tomu USA a Európa mali chuť. Navyše by to nemuselo stačiť. Je to riskantná stratégia. A Mylovanov píše: „Nechcem na to staviť budúcnosť Ukrajiny.“

Pôvodný text: Co nenávidí Putin, s čím už si Ukrajinci poradili a Trumpova nabídka pod lupou. Uverejnené v spolupráci s Aktualne.cz.