Pápež je práve tak Američan ako Peruánec. Narodil sa v USA v Chicagu, ale dvadsať rokov svojho života zasvätil Peru. Mal dvojité americké i peruánske občianstvo (teraz má, samozrejme, vatikánske). Je tak prvým pápežom z USA, ale aj z Peru.

Krátko po vysvätení ako augustinián započal v polovici 80. rokov 20. storočia svoje poslanie misijným pôsobením v Peru. Na začiatku tohto storočia bol predstaveným provincie augustiniánov v Chicagu. A v rokoch 2015 – 2023 sa opäť vrátil do Peru, bol tam diecéznym biskupom.

V roku 2023 ho pápež František vymenoval (zrejme na odporúčanie arcibiskupa Cupicha zo Chicaga) za prefekta Dikastéria (predtým Kongregácie) pre biskupov. A na jeseň 2023 ho František učinil kardinálom. Pápež Lev XIV. tak bol kardinálom pred svojím zvolením za pápeža len krátko, presne rok a pol.

Jeho vzťah k obyvateľom Latinskej Ameriky je teda kladný – a už je aj známa jeho nepriama internetová výmena názorov ešte ako Roberta Francisa kardinála Prevosta na jar tohto roku s americkým viceprezidentom, katolíckym konvertitom a intelektuálom J. D. Vanceom o láske k blížnemu v prípade imigrantov.

Trump a Vance zastávajú tvrdú líniu voči ilegálnym imigrantom z Latinskej Ameriky, vtedajší kardinál Prevost určite a dnešný pápež Lev XIV. pravdepodobne preferuje voči nim ústretovejší prístup.

Prezident Trump a pápež Lev XIV. tak budú zrejme dvaja najznámejší a najvplyvnejší Američania na svete a môže to medzi nimi občas zaškrípať.

Prezident Trump a pápež Lev XIV. tak budú zrejme dvaja najznámejší a najvplyvnejší Američania na svete a môže to medzi nimi občas zaškrípať (ako to už zaškrípalo medzi kardinálom Prevostom a viceprezidentom Vanceom). Uvidíme.

Prečo ho minimálne dve tretiny kardinálov hlasujúcich na konkláve zvolili? Uvádzajú sa tri dôvody: po prvé, pápež má predovšetkým šíriť vieru, misijne vo svete pôsobiť, evanjelizovať ľudí, spoločnosť a svet.

Mladý augustinián Prevost začal svoje poslanie misijným pôsobením v Peru. Po druhé, pápež má byť dobrý správca, administrátor a kardinál Prevost ako praktický Američan vraj taký je. A po tretie, pápež má byť diplomatický a cirkev zjednocovať, pápež František ju niekedy polarizoval, biskup Prevost v Peru bol vraj dobrý diplomat, ktorý dokázal hovoriť s tradicionalistickými konzervatívcami i s takmer marxistickými radikálmi v cirkvi vo svojej diecéze (a asi aj ako prefekt pre biskupov vo Vatikáne).

Tieto tri jeho vlastnosti a charakteristiky vraj presvedčili kvalifikovanú väčšinu kardinálov, aby ho zvolila za nového pápeža.

Zvolil si meno Lev. Posledný pápež toho mena Lev XIII. (1878 – 1903) bol veľkým pápežom, ktorý napísal veľké množstvo encyklík, tou najznámejšou je Rerum novarum z roku 1891, ktorou založil tzv. sociálnu náuku cirkvi a ktorú potom vo svojich encyklikách rozvíjali ďalší pápeži.

Lev XIV. chce možno naznačiť, že sa tiež hodlá venovať spoločenským otázkam... Žeby napríklad problematike a právam migrantov a imigrantov? Uvidíme.

Ešte ako kardinál a biskup odmietal potraty, eutanáziu a trest smrti, čo nie je až také prekvapivé. Ale medzi ním a Levom XIII. je ešte jedna spojitosť a zaujímavosť, akási irónia dejín.

V roku 1899 zaslal Lev XIII. americkému arcibiskupovi z Baltimoru Gibbonsovi (vtedy najvyššiemu katolíckemu predstaviteľovi v USA), ktorého predtým učinil kardinálom, pastiersky list Testem benevolentiae nostrae, v ktorom ho varoval pred údajnou herézou tzv. amerikanizmu. Aby sa Katolícka cirkev v USA príliš neprispôsobovala väčšinovému protestantizmu a neprijímala politický liberalizmus. V skutočnosti sa obsah listu oveľa viac týkal situácie vo Francúzsku, kde bol sekulárny republikánsky režim veľmi proticirkevný.

Pápež tvrdil, že americký model náboženskej slobody pre všetkých je síce pre menšinovú Katolícku cirkev v USA fajn, ale oveľa lepší by bol model, keby štát, štátna moc otvorene privilegovala pravú cirkev (katolícku) a ostatné len tolerovala. Takže privilégiá pre katolíkov a tolerancia pre všetkých ostatných.

Lenže po Druhom vatikánskom koncile a jeho deklarácii Dignitatis humanae (1965) sú vlastne všetci pápeži od Pavla VI., oboch Jánov Pavlov, Benedikta, Františka až po Leva XIV. „amerikanisti“ v tom zmysle, že za optimálny model štátu a cirkvi (cirkví) považujú náboženskú slobodu.

Takže pápež Lev XIII. sa vyjadril k amerikanizmu, aby o 125 rokov neskôr prvý pápež narodený v Amerike a ako Američan prijal meno Lev XIV.