Katolícka osemročná škola (pre deti vo veku šesť až osem rokov), juh mesta Minneapolis, štát Minnesota, USA. Dvesto detí a ich učitelia v kostole, ktorý je súčasťou školy, na rannej omši, keď páchateľ začal cez okná na nich strieľať.

Dve deti (vo veku osem a desať rokov) zavraždil, osemnásť ďalších osôb zranil. Potom sa sám zastrelil. Spôsobil mnohým nečakanú, krutú a zbytočnú bolesť.

Ten najmenej zaujímavý fakt je, že dvadsaťtriročný páchateľ bol vyšinutou osobou. Antisemita, nenávidel Židov – a ako sa ukázalo, aj katolíkov –, obhajoval holokaust, prial si smrť Trumpa, obdivoval iných masových či sériových vrahov.

Považoval sa za ženu, absolvoval tzv. tranzíciu (akože prechod od muža na ženu), zrejme s výsledkom nebol spokojný, dopustil sa teda zločinu z nenávisti voči katolíkom (logiku v tom nehľadajte).

Smutná, žalostná, svojím spôsobom súcit vyvolávajúca postava. Nie je dôvod nijak démonizovať iné transosoby, ale je dobrý dôvod zamyslieť sa nad tými, ktorí u mladých, zmätených a váhajúcich ľudí podporujú transšialenstvo. Cezeň cesta k šťastiu nevedie.

Ten zaujímavejší fakt je hrdinstvo starších spolužiakov a učiteľov, ktorí vlastnými telami chránili mladšie deti. To sú hrdinovia príbehu. Im patrí česť a sláva.

Dve deti zabité – ich rodičia, súrodenci a priatelia sú kresťania, majú teda silný dôvod hraničiaci s istotou veriť, že tieto dve deti sú teraz v Nebi, v prítomnosti svojho a nášho Stvoriteľa, vo svetle a milosti Božej, z ktorej tým, ktorých milovali a stále milujú, zhora pomáhajú. Sú to mučeníci viery.

To je ten najpodstatnejší moment celej udalosti. Bolesť a sláva. Triumf Božieho milosrdenstva.

A potom už len tie ďalšie postrehy.

Tí, kto nemajú radi zbrane a chcú, aby ľudia boli odzbrojení, si neuvedomujú, že vlastniť zbrane pre vlastnú ochranu je základné ľudské právo, rovnako prirodzené ako právo na život či slobodu prejavu, či náboženskú slobodu.

Títo budú z vraždy viniť zbrane, ich vlastníctvo či ich relatívne veľkú dostupnosť v USA. Neuvedomujú si, že zbrane nevraždia; vraždia zlí ľudia so zbraňami a pred nimi sú schopní tých dobrých bezbranných ľudí ochrániť len dobrí ľudia so zbraňami v ruke – či už policajti, alebo my, bezúhonní, zákony dodržujúci občania.

Sú krajiny, ktoré majú veľmi prísnu zbraňovú legislatívu a praktický zákaz vlastniť zbrane, ale pritom väčšiu vražednosť než USA.

Sú krajiny, ktoré majú veľmi prísnu zbraňovú legislatívu a praktický zákaz vlastniť zbrane, ale pritom väčšiu vražednosť (nelegálne držanými zbraňami) než USA – sú to napríklad Mexiko či Brazília, kde legálne je takmer nemožné vlastniť zbrane, takže ich okrem polície majú iba zločinci a gangy.

Alebo v Európe – ľudia vo Fínsku či Švajčiarsku majú veľa zbraní legálne, a pritom zločinnosť (aj zbraňami) je tam nízka; v Nemecku je oveľa ťažšie pre občana legálne vlastniť zbraň, a pritom vražednosť je tam vyššia.

Ale mňa zaujala iná vec – tá, ktorá zaujala aj známeho amerického ekonóma a ekonomického publicistu menom Tyler Cowen. Ten v júli publikoval článok o tom, že bol šokovaný, keď sa dozvedel, že v USA ročne zomrie menej ľudí na zranenia spôsobené strelnými zbraňami než v Európe na horúčavy.

Ja som bol tiež šokovaný, keď som sa to dozvedel. A je to skutočne tak. V roku 2023 na zranenia strelnými zbraňami v USA (340 miliónov obyvateľov) zomrelo 47-tisíc ľudí, z toho 27,3-tisíc boli samovraždy a 18-tisíc zabitia iných ľudí (zvyšok asi nehody).

V Európe (EÚ má 450 miliónov obyvateľov, keď k tomu pridáme Veľkú Britániu, Nórsko, Švajčiarsko, je to 535 miliónov obyvateľov) zomrelo na horúčavy a ich následky až 175-tisíc ľudí.

Cowen to prisudzoval nedostatku klimatizácie v Európe a jej všadeprítomnosti v USA, Ameriku teda oproti Európe považuje za vyspelú civilizáciu a nás Európanov za celkom zaostalý tretí svet – ak ide o klimatizáciu. Stosedemdesiatpäťtisíc ľudí v Európe za rok zomrie na horúčavy! Oveľa viac než v Amerike na strieľačky, ale my Európania v tomto považujeme Ameriku za barbarov a za divoký západ. Pritom u nás je to v dôsledku horúčav horšie.

Ale, Cowen pokračoval, to nie je všetko. Oveľa horšie pre ľudskú predčasnú úmrtnosť než zbrane v Amerike, horúčavy v Európe sú celosvetovo mrazy a zima.

Na príliš nízke teploty zomiera ročne oveľa viac ľudí než na teploty príliš vysoké. Ročne na nachladnutie či umrznutie celosvetovo zomrie (podľa Svetovej zdravotníckej organizácie, WHO) 4,6 milióna ľudí, teda štyri milióny a šesťstotisíc.

Inými slovami, keby nastalo nejaké podstatné globálne oteplenie, určitým ľuďom by to skomplikovalo život (obyvatelia niektorých ostrovov v Tichom oceáne by sa museli odsťahovať na pevninu, pretože ich ostrovy zaleje voda z rozpustených ľadovcov; hladina oceánov stúpne), ale celkovo by to ľudské životy zachraňovalo. Menej ľudí by zmrzlo.

Keď diskutujeme o spoločenských javoch, či už pozitívnych, alebo patológiách, je dobré sa pozrieť aj na štatistiky. A potom môžeme zistiť, že to, čo považujeme za strašné, zase až také strašné (početné) nie je; ale to, čo si ani dostatočne neuvedomujeme, je v skutočnosti oveľa strašnejšie a smrteľnejšie.

Ale skúste v prítomnosti progresívca povedať, že globálne oteplenie môže byť dobré...