Čo chce Vladimir Putin od Západu Rusi potrebujú vedomie, že sa ich ostatní boja

To, čo sa na Ukrajine začalo vo februári 2022 ako „špeciálna vojenská operácia“, sa zmenilo na plnohodnotný ideologický boj. Putin teraz ospravedlňuje ruské straty tvrdením, že bráni budúcnosť Ruska nie pred Ukrajinou, ale pred Západom, vysvetľuje The Economist. A Rusi s ním súhlasia.

V roku 2021 si 60 percent Rusov prialo, aby sa vláda zamerala na životnú úroveň. Dnes si to praje iba 41 percent z nich. A väčšina – presnejšie 55 percent – uprednostňuje, aby bolo Rusko „rešpektované ako svetová veľmoc“.

Niektoré veci sa zrejme nemenia – už francúzsky šľachtic Astolphe de Custin písal v roku 1839 vo svojich Listoch z Ruska o tom, aké psychologicky dôležité pre stabilitu cárskeho režimu bolo, aby sa aj prostý ruský nevoľník s mizerným osudom cítil ako syn mocnej krajiny, ktorej sa všetci ostatní boja.

Znamená to teda, že sa máme báť útoku zo strany Moskvy? Rusko sa asi nechystá napadnúť ďalšie časti Európy, uznáva The Economist. Bude sa však snažiť získať vplyv mixom kybernetických útokov, vplyvových operácií, atentátov a sabotáží.

Ak Putin vycíti slabosť, mohol by sa pokúsiť rozdeliť Severoatlantickú alianciu (NATO) tým, že sa zmocní malého kúska územia a bude skúšať reakciu spojencov, varuje týždenník. To je stará dilema, známa už zo studenej vojny: budú Američania riskovať jadrovú vojnu kvôli západnému Berlínu? V dnešnej analógii: budú Američania riskovať jadrovú vojnu kvôli Narve – estónskemu mestu priamo na ruskej hranici, kde 87 percent tunajších obyvateľov tvoria Rusi?

Pre Putina môže byť lákavé to skúsiť, píše The Economist. Pripravený by mohol byť za dva až päť rokov. Napriek drastickým stratám nie je ruská armáda zďaleka vyčerpaná. Námorníctvo a letectvo zostávajú z veľkej časti nedotknuté a vrchný veliteľ NATO varuje, že Moskva dopĺňa vojakov, zbrane a muníciu bezprecedentným tempom.

Rozhovory o prímerí na UkrajineZelenskyj vyhlásil, že vo štvrtok bude Putina čakať v Turecku. Čaká, že Rusko zastaví paľbu

TASRMiro Pastorek

Tu sme sa stali obeťou vlastných predstáv a toho, čo sme si vysnívali. Zábery nekonečného ruského konvoja pred Kyjevom, zajatých ruských vojakov i dávno vyradených tankov na fronte vytvorili v mnohých ľuďoch dojem, že Rusko melie z posledného. Lenže také jednoduché to nie je a aj napriek obrovským stratám má skrátka Rusko stále z čoho čerpať.

A ruská schopnosť mobilizácie priemyslu na vojnové účely je rozhodne silnejšia než tá európska. Áno, Rusko ide na doraz. Ale to išlo aj Nemecko v rokoch Hitlerovho zbrojenia pred druhou svetovou vojnou. A stačilo to na vyzbrojenie armády, ktorá dobyla celú Európu. To, že zbrojenie išlo na dlh a Nemecko už v roku 1939 stálo pred reálnou hrozbou bankrotu, bolo pre okupované národy Európy slabou náplasťou.

Aká je najlepšia obrana? Podľa The Economist sa začína obrana Európy na Ukrajine. Čím viac problémov bude mať Rusko na ukrajinskom bojisku, tým menšia šanca je, že napadne Európu. Podpora Ukrajiny je z pohľadu Západu najlacnejšou formou odstrašenia Ruska. Ukrajinská ekonomika má schopnosť vyrobiť dvakrát viac zbraní ako doteraz – pokiaľ by Kyjev mal viac peňazí.

No aj sama Európa musí zbrojiť. Oproti rokom 2022 a 2023 zbrojí o pätinu viac. Ale nestačí to a ďalšie zvyšovanie je politicky ťažko priechodné a naráža na byrokratické prekážky.

Napríklad Veľká Británia – spolu s Francúzskom jediná európska krajina s naozaj plnohodnotnou armádou – musí za možnosť zúčastniť sa na európskej zbrojnej schéme zaplatiť povolením rybolovu pre Európsku úniu vo svojich vodách.

Pôvodný text: Co chce Vladimir Putin od Západu, uverejnené v spolupráci s Aktualne.cz.