Mnoho fanúšikov zrejme nebude súhlasiť, ale majstrovstvá sveta v Štokholme dopadli pre slovenskú reprezentáciu podľa očakávaní. Veľký počet ospravedlneniek sa musel nejako prejaviť. Slovensko má malú základňu hráčov schopných hrať na najvyššej medzinárodnej úrovni.

Ukázalo sa, že pri absencii tých najlepších nie je tím taký konkurencieschopný, aby mohol pomýšľať na jednoznačný postup do štvrťfinále.

Hodnotenie šampionátu sa dá zhrnúť slovami bývalého reprezentanta Tomáša Surového, že na Slovensku by sme si nemali stavať vzdušné zámky. Je potrebné mať reálne očakávania.

Hokejové majstrovstvá sveta sú u nás vždy najsledovanejšou športovou udalosťou. Je tu však časť verejnosti, ktorá hokej nesleduje pravidelne a má stále rovnaké očakávania ako pred 20 rokmi.

Slovensko dosiahlo vo Švédsku výsledok, ktorý zodpovedá aktuálnej zostave. To znamená, že z toho nie je štvrťfinále, ale ani boj o záchranu. Realita je taká, že nebolo favoritom proti Lotyšsku a malo vyrovnané šance proti Rakúsku.

Lašák poukázal na chýbajúcu generáciu

Aktuálny šampionát ukázal, že Slovensko je závislé od hráčov zo zámoria. Oproti minulému roku chýbali Slafkovský, Tatar, Nemec, Fehérváry či Pospíšil, čo je výrazné oslabenie. Navyše chýbalo aj európske jadro reprezentácie v podobe Cehlárika, Hrivíka, Hudáčka, Kelemena alebo Čerešňáka.

Slovensko malo v Štokholme tretí najmladší tím. Dvorskému, Honzekovi a spol. chýbali práve vyššie spomenutí lídri, ktorí sú už na reprezentačnej úrovni ostrieľaní.

V kľúčovom zápase proti Lotyšsku nechali tréneri Dalibora Dvorského na tribúne. Nemal za sebou ideálny turnaj, no treba zdôrazniť, že má len 19 rokov a nebol najhorším centrom Slovenska na šampionáte.

Dalibor Dvorský a David Romaňák na tribúne počas zápasu s Lotyšskom. Foto: TASR/Jakub Kotian

Slovensko má momentálne viacero talentov, ktoré by mohli v budúcnosti tvoriť kostru reprezentácie. Niektorí sa predstavili aj na tomto šampionáte, ďalší sú v zámorských juniorkách či v Európe. Nemajú však v národnom tíme tak veľa skúsených mentorov ako generácie pred nimi.

Dôležité sú v tomto kontexte slová majstra sveta z roku 2002 a súčasného trénera brankárov Jána Lašáka. Ten poukázal na to, že Slovensku chýba celá jedna generácia kvalitných hráčov narodených v deväťdesiatych rokoch. „Teraz by mali pred tridsiatkou. Škoda, mohol z nich byť dobrý tím,“ povedal pre Denník N s tým, že práve ľudia, ktorí momentálne v médiách najviac kritizujú, sú tí, ktorí mali v tom čase vychovávať mládež.

Slovenskému tímu v Štokholme chýbali lídri v kabíne, strelci, ale aj skúsenosti na každom poste. Mal najnižší priemer gólov na zápas. Väčšina hráčov nikdy nemala v reprezentácii podobne dôležité úlohy ako teraz.

Našli sa aj pozitíva, ako napríklad výkony Sebastiána Čederleho – aj napriek tomu, že väčšinou hral vo štvrtej formácii –, ale aj Adama Sýkoru či Maxima Čajkoviča.

Sebastián Čederle dáva gól proti Lotyšsku. Foto: TASR/Jakub Kotian

Mladý a neskúsený výber trénera Vladimíra Országha hral to, na čo mal. Ak sa pozrieme na kľúčový zápas proti Lotyšsku, tak rozdiel bol aj v tom, že Lotyši majú svoje hráčske jadro už niekoľko rokov na šampionátoch rovnaké. No mali aj motiváciu navyše. Viacero lotyšských hráčov pred zápasom zdôrazňovalo, že chcú Slovensko poraziť aj preto, lebo má hráčov z KHL.

Atmosféra pred šampionátom

Slovensko tak zrejme odíde zo Štokholmu s najhorším umiestnením od bojkotu v Kolíne v roku 2017. Práve udalosti spred niekoľkých rokov boli často dávané do súvisu s tohtoročnými majstrovstvami sveta. Pomohla k tomu najmä zvláštna atmosféra pred šampionátom. Nikto z hráčov ani funkcionárov jednoznačne nepotvrdil, či sú za veľkým počtom ospravedlnení spory. Vyvodzovanie nejakých záverov o bojkote by tak bolo len špekuláciou.

Na druhej strane tu boli pred odchodom do Štokholmu viaceré rušivé momenty, ako napríklad požiadavka ministra športu Rudolfa Huliaka, aby bolo nominovaných čo najviac hráčov z KHL. Dojem nie úplne dobrej atmosféry navodila aj komunikácia samotného hokejového zväzu, či už išlo o kauzu Mariána Studeniča, hráčov z KHL, alebo slovnú výmenu s Jurajom Slafkovským.

Na to, akým štýlom (ne)komunikuje Miroslav Šatan, poukázal v rozhovore pre iDnes.cz generálny manažér českej hokejovej reprezentácie Jiří Šlégr.

Šatan okrem toho, že je šéfom hokejového zväzu, má na Slovensku aj pozíciu generálneho manažéra reprezentácie. V minulosti bolo zvykom, že generálni manažéri sa pravidelne počas sezóny stretávali s hráčmi v Severnej Amerike a zisťovali tak aj ich záujem o reprezentáciu na vrcholových turnajoch.

Šlégr pre iDnes rozpráva, ako sa stretáva s hráčmi z NHL, aby vedeli, že o nich má záujem a že nie sú vedeniu reprezentácie ľahostajní. Stretol tam aj jedného slovenského hráča, ktorého nechcel menovať. Ten sa mu posťažoval, že za nimi do Ameriky nikto nelieta.

„Len si povzdychol, skôr som cítil smútok. Mne v tej chvíli došlo, aké dôležité je, že my za tými chlapcami jazdíme,“ povedal Šlégr o rozhovore so slovenským hráčom.

Šlégr to následne povedal priamo Šatanovi. Manažér slovenskej reprezentácie mu odpovedal, že nechcel hráčov počas sezóny obťažovať. No nakoniec priznal, že možno má český manažér pravdu.

Po roku 2017 prišla v slovenskom hokeji čiastočná zmena k lepšiemu. Zdá sa však, že je znovu nutný reštart, najmä čo sa týka vzťahov. Pred blížiacou sa olympiádou by bolo potrebné odstrániť dusno, ktoré sprevádza súčasnú seniorskú reprezentáciu.