Vladimir Putin označil rozhovor za „veľmi obsažný“, „veľmi otvorený“ a „veľmi užitočný“. Donald Trump napísal, že „duch a tón konverzácie boli excelentné“. Obaja prezidenti spolu telefonicky hovorili dve hodiny. Podľa Trumpa sa dohodli, že Rusko a Ukrajina začnú okamžité rozhovory o prímerí a konci vojny.

Môže ešte niekto veriť tomu, že Vladimir Putin chce zastaviť boje? Odmietol predchádzajúce ponuky prímeria, odmietol americký plán mierovej dohody a dokonca aj Trumpov viceprezident JD Vance v pondelok povedal, že rokovania sú na mŕtvom bode a ani Putin nevie, ako z toho von. Americká ponuka Rusku bola podľa neho jasná: „Chcete sa opäť zapojiť do svetovej ekonomiky? Tak prestaňte zabíjať nevinných ľudí!“

Uplynulo niekoľko hodín a situácia je úplne iná. Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal: „Rusko a Ukrajina okamžite začnú rokovania o prímerí a predovšetkým o ukončení vojny.“ S tým, že Vatikán je pripravený hostiť rokovania.

A zjavne si veľa sľubuje od obnovenia obchodu s Ruskom: „Rusko chce vo veľkom obchodovať s USA a ja súhlasím. Je to pre Rusko obrovská príležitosť vytvoriť pracovné miesta a generovať bohatstvo. Potenciál Ruska je nekonečný.“

Vladimir Putin bol na tlačovej konferencii značne zdržanlivejší. Vyhlásil, že je pripravený „spolupracovať s Kyjevom“ na memorande, ktoré by vytvorilo rámec pre budúce rozhovory a ktoré by mohlo zahŕňať prípadné prímerie na určité obdobie.

Rozhovor s Trumpom bol podľa Putina „veľmi úprimný, a preto veľmi užitočný“. A dodal, že „v konečnom dôsledku je na ruskej aj ukrajinskej strane, aby preukázali pevné odhodlanie k mieru a hľadali kompromisy prijateľné pre všetky strany“.

Putin, samozrejme, hrá o čas a dúfa, že prelietavého Trumpa prestane Ukrajina zaujímať a že sa Kremľu podarí vraziť klin medzi USA a európskych spojencov. Tomu zodpovedá aj vyjadrenie tlačového hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova: „Pozícia Trumpa je neutrálna. Pozícia európskych politikov je proukrajinská.“

Pohľad z Moskvy po rokovaniach v IstanbulePohár je asi spolovice plný, dôvod na mierny optimizmus je namieste

Jiří Just

A je to tak – Američania sa skutočne považujú za (ako kedysi Bismarck na Berlínskom kongrese) akéhosi „čestného makléra“, ktorý nie je fanúšikom ani jednej, ani druhej strany a chce len dohodnúť koniec bojov. Je to čestný maklér, ktorý drží v rukách silné karty – vojenská pomoc Ukrajine na jednej strane a sankcie proti Rusku na druhej.

Obe strany Washington potrebujú, a tak sa obe strany snažia pôsobiť ako ten, kto rokovanie o mieri neodmieta. Putin však hrá klasickú zdržiavaciu taktiku, keď prakticky neurobí nič (nesúhlasí s prímerím, hromadí vojská na ďalšiu ofenzívu a pred dvoma dňami poslal na ukrajinské mestá najviac dronov od začiatku vojny), ale občas nadhodí udičku, že teda možno predsa len niečo.

Ako teraz, keď sľúbi niečo také vágne ako „spolupracovať s Kyjevom na memorande, ktoré by vytvorilo rámec pre budúce rozhovory a ktoré by mohlo zahŕňať prípadné prímerie na určité obdobie“. Ak toto berie Trump ako dôkaz toho, že koniec vojny je za rohom, je to na pováženie.

Predseda ukrajinského PEN klubu Volodymyr Jermolenko napísal, že ľudia ako Putin (ľudia z KGB) nerokujú. „Rokovanie pre nich znamená presvedčiť druhú stranu, že sa dosiahol kompromis a že je čas ustúpiť. Rusko však namiesto jedného kroku vzad urobí dva kroky vpred – do priestoru, ktorý bol práve uvoľnený. Na pokračovaní vojny prerábajú všetci. Rusko sa však domnieva, že stráca menej ako ostatní. Západ stále nechápe ruskú logiku hry s nulovým súčtom. Jeho cieľom je, aby trpeli všetci – stačí, že Rusko bude trpieť menej ako ostatní.“

Veci sa teda majú tak, že Trump žiadal prímerie, Ukrajinci súhlasili a Rusi to odmietli. Za to sa mu Trump vyhrážal sankciami, namiesto toho však Putina pochválil za excelentnú konverzáciu.

Od Zelenského a európskych spojencov bude ďalšie pokračovanie v tejto hre vyžadovať pevné nervy. Nič iné im totiž nezostáva – keď už sme tridsať rokov nezbrojili.

Mimochodom, na konci svojho postu na Truth Social Trump vymenúva, koho všetkého informoval o priebehu svojho hovoru s Putinom: Volodymyra Zelenského, Ursulu von der Leyenovú, Emmanuela Macrona, Giorgiu Meloniovú, Friedricha Merza a fínskeho prezidenta Alexandra Stubba.

Aspoň máme predstavu, koho americký prezident považuje za hodného svojho záujmu. Je vidieť, aké dôležité je zapôsobiť na Trumpa osobne – medzi ťažké váhy európskej politiky sa dostal aj prezident päťmiliónového Fínska. Spoločne totiž v marci tohto roku na Floride zvíťazili v golfe.

Pôvodný text: Může ještě někdo věřit tomu, že Vladimir Putin chce zastavit boje? Uverejnené v spolupráci s Aktuálně.cz.