Ruská príležitosť na ofenzívu Štipka nádeje v Istanbule aj nevábna budúcnosť Ukrajiny očami analytikov

Väčšina analytikov označila istanbulské rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou za frašku. Ruský prezident Vladimir Putin odmietol zúčastniť sa osobne a vyslal delegáciu zloženú skôr z nižších ruských predstaviteľov. Trochu iný a mierne – naozaj veľmi mierne – optimistický pohľad ponúka britský historik a analytik Mark Galeotti vo svojom podcaste In Moscow’s Shadows.

Kľúčové rokovania sa podľa Galeottiho aj tak vždy odohrávajú medzi delegáciami expertov, ktorí všetko „predžujú“. A presne také delegácie sa v Istanbule v polovici mája stretli.

Lídrom ruskej delegácie bol navyše Vladimir Medinskij, ktorý v pozícii Putinovho poradcu má s vládcom Kremľa bližší kontakt ako napríklad minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Podobne vplyvnou postavou je aj šéf vojenského spravodajstva. Zloženie ruskej delegácie podľa neho nie je ani tak „facka Trumpovi“, ako skôr „posielame ľudí, ktorí sa – až zhasnú kamery – môžu naozaj na niečom dohodnúť“.

Škandálne ruské požiadavky ako odchod ukrajinskej armády z neokupovaných častí štyroch Ruskom anektovaných oblastí považuje Galeotti za síce otravnú, ale obvyklú časť ruskej vyjednávacej taktiky. Rovnako tak silácke výroky ako: „Rusko bojovalo so Švédskom 21 rokov, ako dlho ste pripravení bojovať vy?“

Medinského vyhrážanie Ukrajincom, že ak im teraz nedajú štyri oblasti, nabudúce to bude šesť, Galeotti komentuje slovami: „Je to mafiánsky štýl vyjednávania, ale čo ste od Rusov čakali?“

Blíži sa koniec vojny?Putinovi nemôžeme veriť ani slovo, ale napriek tomu je dôvod na opatrný optimizmus

Christian Heitmann

Kde teda vidí Galeotti dôvod na svoj opatrný optimizmus? V jednom jedinom, ale zato nesmierne dôležitom bode – Rusko upustilo od svojej požiadavky na obmedzenie veľkosti ukrajinskej armády.

To bola pritom jeho kľúčová požiadavka, no pre Ukrajinu úplne samovražedná. V rokovaniach uskutočnených v roku 2022 však na nej Rusi trvali. Pritom silná a ničím neobmedzená armáda je pre Ukrajinu jedinou skutočnou zárukou jej slobody a nezávislosti. Všetky zmluvy a garancie sa totiž môžu napokon ukázať len ako číra formalita.

Galeotti krotí predstavu, že rokovania môžu priniesť rýchle ukončenie bojov. Vyjednávanie je dlhý, ťažký a náročný proces. Pripomína, že kórejská vojna trvala tri roky a z toho dva roky sa rokovalo o mieri. A každý mesiac počas mierových rokovaní vystrieľali Američania milión delostreleckých granátov.

Rusi podľa britského analytika nebudú súhlasiť s prímerím počas rokovaní (prečo by to robili, keď postupujú) a Európania nemajú žiadne páky, ako ich k tomu donútiť, a ani neponúkli žiadny mechanizmus, ako by malo prímerie viesť k skutočným rokovaniam o mieri.

Rusi opäť pri Charkove?

Po vytlačení ukrajinskej armády z drvivej časti Kurskej oblasti teraz Rusko presúva 50-tisíc mužov k hraniciam ukrajinskej Charkovskej oblasti. S informáciou prišla britská televízia Sky News.

Samotné mesto Charkov, druhé najväčšie na Ukrajine, je od ruskej hranice vzdialené iba 34 kilometrov a už raz – na začiatku vojny vo februári 2022 – sa ocitlo v poloobkľúčení ruskými silami. Po úspešnej protiofenzíve ukrajinskej armády na jeseň 2022 sa Rusi pokúsili o nový prekvapivý útok v máji minulého roka. Čaká nás ďalšia bitka o Charkov?

Podľa vojenského analytika Sky News profesora Michaela Clarka sa to dá očakávať: „(Rusi) majú teraz Kursk späť (pod kontrolou), a tak sa ponúka otázka: budú pokračovať?“ V Kursku nasadili Rusi niektoré zo svojich najskúsenejších jednotiek. Vyplatí sa sledovať, kde sa teraz objavia. Profesor Clark k tomu dodáva: „Ak sa tieto jednotky objavia späť v okolí Pokrovska v Doneckej oblasti, budú si môcť v Charkove oddýchnuť.“

Putin už ohlásil vytvorenie nárazníkového pásma pozdĺž ruskej hranice, čo by plánu útoku na Charkov zodpovedalo. Mesto je však dôkladne opevnené – rozhodne lepšie ako v roku 2022. Môže ísť aj o snahu viazať pri Charkove početné ukrajinské sily. Podľa Michalea Clarka v každom prípade majú Rusi teraz vďaka priaznivému počasiu približne štvormesačné okno príležitostí na väčšie ofenzívne operácie.

Trump po ruských útokochPutin sa úplne zbláznil. Ak bude chcieť celú Ukrajinu, povedie to k pádu Ruska

TASRPostoj

Juhokórejský scenár?

Jedna z najväčších svetových bánk, americká JP Morgan, zverejnila svoju predikciu vývoja vojny na Ukrajine (áno, v súvislosti s tým, ako geopolitika ovplyvňuje biznis, si dnes veľké banky zriaďujú vlastné geopolitické analytické centrá).

Najoptimistickejšiu verziu označila ako „juhokórejský scenár“ v zjavnej nadväznosti na osud Južnej Kórey po kórejskej vojne v rokoch 1950 – 1953. Ukrajina v ňom nezíska okupované územia ani sa nestane členom NATO. Pokiaľ však budú na území Ukrajiny umiestnené spojenecké európske jednotky s americkou podporou a Západ nasmeruje 300 miliárd eur zmrazených ruských aktív na rekonštrukciu krajiny, vznikne na slobodných 80 percentách ukrajinského územia stabilný, bezpečný a prosperujúci štát. Tento optimistický scenár však v predikciách analytikov JP Morgan získal iba 15 percent.

Druhý scenár sa nazýva „Izrael“. Podľa neho Ukrajina spolu so západnou pomocou vybuduje silnú armádu aj vlastný obranný priemysel, ale bez spojeneckých síl na svojom území bude neustále v tieni možnej ďalšej ruskej agresie. Podľa JP Morgan dvadsať percent...

„Scenár Gruzínsko“ je treťou možnosťou – bez spojeneckých síl na svojom území a bez silnej západnej vojenskej pomoci Ukrajina po vojne zažije politickú nestabilitu, slabý ekonomický rast a vzďaľujúcu sa perspektívu euroatlantickej integrácie. To všetko začne krajinu pomaly stáčať späť do náručia Ruska. Analytici z JP Morgan tomu dávajú 50 percent.

Najhorší scenár pre Ukrajinu je jasný už z označenia „scenár Bielorusko“. Ak Američania hodia Ukrajinu cez palubu a Európania Washington nezastúpia, bude Rusko trvať na svojich maximálnych cieľoch, ktorými je faktická premena Ukrajiny na vazalský štát. Pravdepodobnosť? Pätnásť percent...

Pôvodný text: Špetka naděje v Istanbulu i nevábná budoucnost Ukrajiny očima analytiků. Uverejnené v spolupráci s Aktuálně.cz.