Prečerpávacia elektráreň Málinec Vodohospodári analyzujú výkonnejšiu „megabaterku“, než sľúbil Taraba. Lepším miestom by bola Zemplínska šírava

Napriek tomu, že voči výstavbe prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky existuje množstvo technických a geologických výhrad, ako aj vysoké riziko ohrozenia zásobovania pitnou vodou pre desaťtisíce ľudí, ktoré sme opísali v texte zverejnenom pred niekoľkými dňami, ministerstvo životného prostredia v projekte pokračuje bez ohľadu na to, čo by sme mohli nazvať princípom predbežnej opatrnosti.

Prečerpávacia elektráreň MálinecTaraba by staval hneď, no geologický prieskum trvá desaťročie. Stavba ohrozuje aj pitnú vodu pre ľudí na juhu Slovenska

Erik Potocký

Minulý týždeň si Vodohospodárska výstavba – štátny podnik priamo podriadený ministerstvu životného prostredia – objednala od Slovenskej technickej univerzity projekt s názvom Preverenie možností využitia sekundárneho hydroenergetického potenciálu v lokalite Málinec – vypracovanie formou výskumného grantu.

Zmluva bola v Centrálnom registri zmlúv zverejnená 16. júna.

Výskum katedry hydrotechniky STU má byť podkladom pre tzv. štúdiu realizovateľnosti „technickej inovácie a modernizácie vodnej nádrže Málinec prepojením s hornou nádržou pri Detvianskej Hute“ (teda na Látkach, v lokalite Čechánky – pozn. red.).

Výskum má posúdiť a pripraviť variantné návrhy pre celkový inštalovaný výkon 600 MW, 1200 MW a 2400 MW.

Na základe požiadavky Vodohospodárskej výstavby majú výskumníci STU pripraviť aj návrh turbínových a čerpadlových prietokov a prevádzky z disponibilných zásobných objemov (vody) pre hladinu vodnej nádrže Málinec v troch úrovniach – 330, 326 a 315 m n. m. Z toho vzídu možnosti prevádzky pri možnom poklese a stúpaní hladiny (prečerpávaním). Súčasťou zadania je aj príprava stanovenia možnej maximálnej energetickej kapacity nádrží pre inštalovaný výkon 2400 MW.

Pripraviť majú aj základné parametre hornej nádrže.

Rozsah dohodnutého výskumu je rozdelený na tri časti a majú byť hotové do dvoch, štyroch, resp. 11 mesiacov od chvíle, keď vodohospodári doručia detailne špecifikované požiadavky. Cena zákazky je 150-tisíc eur, maximálna suma s DPH je 184 500 eur.

Megaprečerpávačka je zapísaná už v memorande so samosprávami

Kým hydroenergetický potenciál bude ešte len predmetom výskumu, technické riešenie už pomerne explicitne formuloval Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH) a je súčasťou Memoranda o spolupráci pri príprave a výstavbe PVE Málinec – Látky, ktoré s ministerstvom životného prostredia a Vodohospodárskou výstavbou podpísali obce Málinec a Látky (ďalej len „memorandum“).

Podľa vodohospodárskych výskumníkov pôjde o dve elektrárne (označované ako PVE Málinec – Látky I. a II.) a každá z nich má mať v konečnej podobe inštalovaný výkon 1200 MW, teda dohromady 2400 MW.

Samotné fungovanie oboch si vyžiada dohromady osem podzemných tunelov v minimálne 20-metrovej hĺbke.

„Medzi hornou nádržou a strojovňou PVE Málinec – Látky I. a rovnako medzi hornou nádržou a strojovňou PVE Málinec – Látky II. budú razené po dva paralelné prívodné tunely a tlakové privádzače s priemerom 6,0 metrov (pre inštalovaný výkon 600 MW + 600 MW). (...) Medzi strojovňou PVE Málinec – Látky I. a dolnou nádržou a rovnako medzi strojovňou PVE Málinec – Látky II. a dolnou nádržou budú razené po dva odpadové tunely s priemerom 8,0 metrov,“ píše VÚVH.

Strojovne oboch PVE majú byť umiestnené v podzemných kavernách.

VÚVH sa pri budúcom konečnom riešení odvoláva na výsledky inžiniersko-geologického prieskumu, ktorý musí celej stavbe predchádzať.

Ako sme však písali v predchádzajúcom texte, miestom, ktorým by mali prechádzať navrhované tunely, prechádza minimálne jeden tektonický zlom. V prípade druhého zlomu, ktorý sa dotýka priehradnej hrádze, je nateraz len naznačený smer, ktorým môže pokračovať na Látky, resp. na lokalitu Čechánky, kde by mala stáť horná nádrž.

VÚVH v prílohe memoranda definuje aj prevádzku PVE. Mala by pracovať primárne v dennom cykle – v turbínovej prevádzke počas dvoch energetických špičiek (obvykle 7. – 9. hodina a 19. – 21. hodina) a v čerpadlovej prevádzke počas denného prebytku elektriny (11. – 16. hodina) a počas nočného útlmu spotreby (23. – 05. hodina). V iných časoch podľa aktuálnej potreby sústavy.

Tak ako je navrhovaná, má PVE Málinec – Látky podľa výskumníkov mimoriadne veľkú energetickú úložnú kapacitu pri maximálnom rozsahu približne 28 až 30 GWh (7,3-násobok kapacity PVE Čierny Váh). Tú je podľa nich možné naplno využiť a zhodnotiť až pri veľkých inštalovaných výkonoch od 1200 do 2400 MW (1,6- až 3,3-násobok výkonu PVE Čierny Váh).

Podľa týchto parametrov je zjavné, že by išlo o jednu z najväčších PVE nielen v Európe, ale aj vo svete.

Podľa navrhovaných parametrov je zjavné, že by išlo o jednu z najväčších PVE nielen v Európe, ale aj vo svete.

V prvotnej fáze pri inštalovanom výkone 600 MW sa očakáva ročný výnos 80 miliónov eur. Celkovú cenu výstavby odhadol VÚVH na 1,6 až 1,8 miliardy eur v súčasných cenách. Ide však len o hrubý odhad, keďže v čase sa môže výrazne zmeniť nielen cena elektriny, ktorá v prípade prevádzky PVE vychádza zo spotových trhových cien, ale aj cena investičných vstupov.

Niet pochýb o tom, že prenosová sústava potrebuje stabilizačné a vyrovnávacie kapacity. A práve prečerpávacie vodné elektrárne sú ideálnou náhradou za paroplynové cykly, v prípade akútnej potreby pri zvýšenom dopyte. Navyše dokážu zo siete odoberať prebytočnú elektrinu a takpovediac ju uskladniť v hornej nádrži, odkiaľ sa opätovným generovaním gravitačným pôsobením v prípade potreby opäť dostane do siete.

Naznačená prevádzka však hovorí o tom, že táto PVE by pracovala väčšinu dňa, čo je hlavnou prekážkou pre to, aby vodná nádrž Málinec naďalej mohla fungovať ako zásobáreň pitnej vody pre desaťtisíce ľudí na juhu stredného Slovenska.

Zásobovanie pitnou vodou si vyžiada ďalšie investície

Zachovanie zásobovania pitnou vodou je pritom hlavným bodom memoranda a tento cieľ je zdôraznený už v jeho úvodných ustanoveniach.

Práve so zásobovaním pitnou vodou však súvisí nielen samotná prevádzka, ale aj náklady, ktoré síce nie sú súčasťou ceny stavby, budú však musieť byť vynaložené, ak sa má naplniť deklarácia zabezpečení pitnej vody.

Počas stavby totiž bude musieť dôjsť k vypusteniu nádrže Málinec na zatiaľ bližšie nešpecifikované obdobie. Aj po ukončení stavby bude mať svoj časový náklad opätovné napustenie nádrže, ktoré nemôže byť presne určené, pretože je závislé od prietokov (najmä Ipľa) a tie závisia od aktuálnych klimaticko-poveternostných podmienok.

Na ten čas bude musieť byť zásobovanie pitnou vodou zabezpečené z iných zdrojov. Existuje pritom pôvodne vybudované prepojenie Málinca s vodnými nádržami Hriňová a Klenovec. Tieto prepojenia sa však od času, keď boli vybudované, využívali len minimálne, keďže doteraz nedošlo k významnej odstávke jednej z týchto nádrží.

Prepojenia sú teda zastarané a je otázne, či by aj v prípade uspokojivého stavu spĺňali súčasné kapacitné potreby.

Ďalšou vecou je, že tieto prepojenia nie sú výsostne gravitačné – teda že by voda prirodzeným spádom tiekla z jednej nádrže do druhej. Vyžadujú prečerpávanie doslova cez kopce, čo so sebou prináša náklady na energie.

To je jeden typ investície, ktorý by sa v prípade stavby PVE Málinec – Látky musel urobiť na zabezpečenie pitnej vody.

Počas stavby a vypustenia Málinca bude treba priviesť vodu zo vzdialenejších nádrží, v prevádzke PVE ju zas bude treba dodatočne čistiť. Všetko náklady, ktoré sa napokon ľuďom premietnu do faktúr za dodávku pitnej vody.

Hoci memorandum deklaruje, že pri prečerpávaní nedôjde k víreniu sedimentu, a teda znehodnoteniu vrstiev, z ktorých sa čerpá pitná voda, je to málo pravdepodobné. Ak by to chceli prevádzkovatelia zabezpečiť, museli by investovať do ďalších technológií, pričom je otázne, či tieto už sú zahrnuté vo vyššie spomenutom predbežnom vyčíslení nákladov.

Hoci vo svete neexistuje príklad PVE, ktorá by bola zároveň zdrojom pitnej vody, ak by chcelo byť Slovensko v tomto priekopníkom, muselo by v prípade tejto elektrárne investovať do ďalších úrovní úpravy a čistenia vody, ktorá by smerovala na zásobovanie ľudí.

Inak povedané, k vodnej nádrži Málinec by museli byť pristavané ďalšie zariadenia, ktoré by vodu čistili, pričom dnes toto čistenie zabezpečuje tá najzákladnejšia filtrácia kremičitými pieskami.

Všetky dodatočné technológie, ktoré by skĺbili stavbu a prevádzku PVE so zásobovaním pitnou vodou by znamenali zvýšené náklady, ktoré by sa skôr či neskôr premietli do platby za dodávku vody a ľudia by ich napokon pocítili vo svojich domácich rozpočtoch. To všetko v regióne, ktorý práve neoplýva ekonomickou prosperitou a zároveň má nepriaznivé geologické podmienky z hľadiska možnosti zásob podzemnej vody.

Vhodnejšie lokality

Týmto by však Slovensko išlo aj proti usmerneniu Európskej únie týkajúceho sa výstavby prečerpávacích vodných elektrární, ktoré preferuje výstavbu nových PVE na existujúcich vodných nádržiach (dostavbou horných nádrží) s tým, že existujúca dolná nádrž nie je zdrojom pitnej vody.

Veľký celosvetový výskum potenciálu PVE urobila Australian National Univerzity (ANU) pomocou systému GIS.

GIS, teda geografický informačný systém, slúži na získavanie, ukladanie, analyzovanie a spravovanie dát a príslušných vlastností, ktoré sú viazané k určitému geografickému priestoru. Na základe integrácie údajov dokáže napríklad vybrať vhodné lokality pre väčšie stavby, ako sú aj prečerpávacie elektrárne.

Môže tiež slúžiť ako podklad napríklad pri ochrane pred povodňami – dokáže vypočítať úroveň zaplavenia pri voliteľných úhrnoch zrážok a pomôcť pri plánovaní napríklad s budovaním hrádzí.

V prípade PVE sú na interaktívnej mape ANU v uvedenom intervale od VÚVH 28 až 30 GWh (teda dataset pre 15 GWh a 50 GWh) pre Slovensko k dispozícii tri lokality pre vybudovanie hornej nádrže pri existujúcej vodnej nádrži:

Málinec s rôznymi alternatívami horných nádrží na oboch stranách údolia Ipľa, vodná nádrž Ružiná pri Lovinobani s hornou nádržou smerom na sever pri Jaseňovom vrchu a Zemplínska šírava s hornou nádržou takisto smerom na sever pri Kamenici nad Cirochou. Pre dataset 50 GWh je na Slovensku jedinou možnosťou postaviť PVE na Zemplínskej šírave.

Zdroj: Australian National University

Zdroj: Australian National University

Zdroj: Australian National University

Zemplínska šírava aj Ružiná spĺňajú podmienku existujúcej vodnej nádrže a toho, že neslúžia ako zdroj pitnej vody. V prípade Málinca zaradili austrálski výskumníci túto lokalitu do prieskumu preto, že je v slovenských mapových podkladoch uvádzaná ako vodná nádrž bez špecifikácie zásobárne pitnej vody.

Vodná nádrž Ružiná má primárne športovo-rekreačné využitie, Zemplínska šírava okrem rekreačného účelu má aj protipovodňové funkcie, slúži ako zásobáreň vody pre poľnohospodárstvo a priemysel.

Šírava ani Ružiná nie sú zdrojom pitnej vody, navyše v lokalite možnej hornej nádrže nikto nežije, a teda netreba nikoho vysídliť.

Navyše, GIS systémom vygenerované ideálne lokality pre horné nádrže v prípade Ružinej aj Zemplínskej šíravy sú bez osídlenia, a teda bez potreby vysídľovania ľudí.

Samozrejme, obe lokality by pred definitívnym posúdením museli prejsť detailným geologickým prieskumom, ten je však potrebný aj pre lokalitu Čechánky, kde sa plánuje horná nádrž pre Málinec.

Ak by teda išlo o to, aby sme mali k dispozícii čo najväčší výkon a potenciál zásoby elektriny, ideálnym miestom na stavbu by bola Zemplínska šírava.