Prečerpávacia elektráreň Málinec Pribudli ďalšie zmluvy. Posudzovať sa bude pitná voda aj geológia

Štátne orgány to so stavbou prečerpávacej vodnej elektrárne (PVE) Málinec – Látky myslia vážne. Pribúdajú ďalšie zmluvy, ktorými si Vodohospodárska výstavba (štátny podnik priamo podriadený ministerstvu životného prostredia) prípravnými prácami otvára cestu k tomu, aby sa jedného dňa zo zdroja pitnej vody (VN Málinec) stalo energetické zariadenie.

To, že ide o dôležitý zdroj základnej ľudskej potreby, si uvedomujú aj samotní plánovači prečerpávacej elektrárne napriek tomu, že sa táto skutočnosť v obhajobe zámeru postaviť na Málinci PVE bagatelizuje.

Dokladom je to, že Vodohospodárska výstavba si od Slovenskej technickej univerzity (STU) objednala „Vypracovanie vodohospodárskej bilancie a návrh vodárenskej infraštruktúry súvisiacej s investičným projektom Prečerpávacia vodná elektráreň (PVE) Málinec – Látky...“ (zmluva je dostupná v Centrálnom registri zmlúv).

Súčasťou zmluvného plnenia je zo strany STU aj poskytovanie poradenstva „v jednotlivých etapách projektovej prípravy prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky a v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie“.

Ak ideme do podrobností, výstupom má byť stanovenie potreby pitnej vody pre obce v okresoch Detva, Zvolen, Poltár, Lučenec, Veľký Krtíš a Rimavská Sobota – tento údaj sa stane súčasťou štúdie realizovateľnosti PVE Málinec – Látky. 

Výskumníci STU majú tiež posúdiť Stredoslovenskú vodárenskú sústavu, kapacity a technológie úpravní vody Málinec, Hriňová a Klenovec, ich diaľkovodných potrubní a príslušných objektov. Súčasťou majú byť aj návrhy riešení „spoľahlivého zásobovania obyvateľov záujmového územia Banskobystrického kraja vrátane kompenzačných opatrení“.

To všetko má vychádzať z existujúcich informácií o dostupnosti podzemných a povrchových vodárenských zdrojov.

Ako sme uviedli v jednom zo starších textov, v ktorom sme sa venovali problematike PVE Málinec – Látky, veľká časť definovaného územia má nedostatok zásob podzemnej vody, čo súvisí s geologickým profilom podložia, ktoré bráni tvorbe väčších zásobární. Dodávka pitnej vody je tak primárne závislá od povrchových zdrojov.

Prečerpávacia elektráreň MálinecTaraba by staval hneď, no geologický prieskum trvá desaťročie. Stavba ohrozuje aj pitnú vodu pre ľudí na juhu Slovenska

Erik Potocký

Takisto platí, že trojica nádrží Málinec, Hriňová a Klenovec bola pôvodne plánovaná ako prepojená sústava. V prípade vypustenia jednej z nich pre potreby údržby mali ostatné dve zabezpečovať dostatočné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou.

Faktom však je, že toto prepojenie nikdy nebolo reálne využité, keďže doteraz nenastala potreba kompenzovať výpadok jednej z nádrží. Diaľkovodné potrubia však existujú, no je otázne, v akom sú stave, či ich kapacita zodpovedá súčasným potrebám na zásobovanie vodou a aké investície budú potrebné na „spojazdnenie“ tohto prepojenia.

Vrátane toho, že toto prepojenie nie je riešené výlučne gravitačne, ale malo byť zabezpečované aj prečerpávacími zariadeniami, čo zvyšuje náklady na údržbu celého prepojenia a z čoho potom plynú vyššie náklady na dodávku vody a na konečnú cenu pre obyvateľov.

Existenciu možného problému s pitnou vodou a toho, že po vybudovaní PVE už nemusí byť voda z Málinca úplne vhodná na zásobovanie ľudí, dokladá aj požiadavka zmluvy na vypracovanie riešenia, ktoré zhodnotí možnosti využívania tohto zdroja počas výstavby elektrárne čerpaním vody z jej časti vybudovaním obtoku, čo by sa považovalo za dočasné riešenie.

Primárne sa ráta s tým, že vodná nádrž Málinec bude počas stavby vypustená a zásobovanie pitnou vodou budú musieť pokrývať nádrže Klenovec a Hriňová.

Primárne sa ráta s tým, že vodná nádrž Málinec bude počas stavby vypustená a zásobovanie budú musieť pokrývať nádrže Klenovec a Hriňová.

Ďalšou alternatívou (označenou ako trvalé riešenie) je vybudovanie ďalšej menšej samostatnej vodnej nádrže nad Málincom, čerpanie vody priamo z toku Ipľa a ďalšie zatiaľ bližšie nešpecifikované možnosti.

Existencia samostatnej nádrže nad Málincom aj s obtokovým kanálom, ktorý by časť vody z Ipľa odvádzal priamo do Málinca pre potreby zásobovania pitnou vodou, bola pritom súčasťou pôvodného projektu PVE Ipeľ – Ďubákovo. Rozdiel je len v tom, že ďalšia nádrž by v súčasnom zamýšľanom projekte slúžila ako zdroj pitnej vody, nie ako dolná nádrž PVE, pričom Málinec by sa premenil výlučne na súčasť energetickej sústavy.

Trvalé prečerpávanie totiž spôsobuje vírenie sedimentov, ktoré znehodnocujú kvalitu vody. Pre tú z Málinca – aby mohla putovať vodovodmi do domácností – pritom aktuálne postačuje minimálna úroveň úpravy mechanickou filtráciou cez kremičité piesky.

Rozvírením a zmiešaním rôznych vrstiev sa kvalita zníži, čo si vyžiada vyššiu mieru úpravy vody, aby spĺňala všetky zdravotné či chuťové kritériá. To znamená vyššie náklady a vyššiu cenu za dodávku vody pre spotrebiteľov.

Technológie potrebné na túto úpravu budú takisto predmetom posúdenia podľa znenia zmluvy.

Nehovoriac o tom, že ak by sa Málinec mal stať základňou pre prečerpávaciu vodnú elektráreň a zároveň ďalej slúžiť ako zdroj pitnej vody, išlo by o svetový unikát – takéto kombinované využitie vo svete prakticky neexistuje.

Ak by sa Málinec mal stať základňou pre prečerpávaciu vodnú elektráreň a zároveň ďalej slúžiť ako zdroj pitnej vody, išlo by o svetový unikát – takéto kombinované využitie vo svete prakticky neexistuje.

Pri výstavbe prečerpávacej elektrárne bude treba zároveň Málinec vypustiť.

Pre obe alternatívy – energetické využitie aj zásobovanie pitnou vodou – to znamená ďalšie roky, kým sa hladina nádrže dostane do súčasného stavu – jednak pre nízke prietoky Ipľa a jednak preto, že nemožno zadržiavať všetku vodu, časť musí ďalej putovať korytom Ipľa aj za vodnou nádržou.

Preskúmanie súčasných možností sa týka aj vybudovania verejných vodovodov a kanalizácií vrátane čistenia odpadových vôd v obciach, ktoré budú súčasťou ochranného pásma alebo budú bezprostredne ovplyvnené výstavbou PVE Málinec – Látky.

Výskumné práce týkajúce sa vzťahu Málinca a zásobovania pitnou vodou zmluva vyčísľuje na 120-tisíc eur s tým, že súčasťou sú aj poskytované konzultácie v ďalších fázach projektu v rozsahu 1500 hodín so sadzbou 100 eur za hodinu, teda ďalších 150-tisíc eur. Posúdenie má byť hotové do dvoch rokov, teda v polovici roku 2027.

Zistenie reálneho stavu vodárenskej infraštruktúry a potrieb pitnej vody pre regióny Podpoľania a Novohradu by mohlo (paradoxne v rozpore s hlavným zámerom vodohospodárov, teda výstavbou PVE Málinec – Látky) viesť k tomu, že náklady na rekonštrukciu a aktualizáciu kapacít dodávok pitnej vody by boli vo výške, ktorá by znamenala celkovú ekonomickú neefektivitu.

Inak povedané, po zrátaní nákladov na stavbu PVE, obnovu vodárenskej infraštruktúry a jej trvalej prevádzky v požadovanej kapacite by konečná štúdia realizovateľnosti mohla dospieť k záveru, že stavať prečerpávačku na Ipli v tejto podobe sa jednoducho neoplatí.

Prečerpávacia elektráreň MálinecVodohospodári analyzujú výkonnejšiu „megabaterku“, než sľúbil Taraba. Lepším miestom by bola Zemplínska šírava

Erik Potocký

Neznáma geológia

To isté platí aj v prípade druhej zmluvy, ktorú Vodohospodárska výstavba uzavrela s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského. 

Tá sa týka geologického prieskumu lokality VN Málinec. Spolu s bezprostredne susediacim územím má ísť o preskúmanie výmery zhruba 15 štvorcových kilometrov.

Podľa znenia zmluvy však nepôjde o hĺbkové a detailné preskúmanie celého terénu zamýšľanej PVE. Prieskum sa má týkať len Málinca, v zmluve špecifikované úseky dolnej nádrže, jej hrádze, oblasť zátopy a priľahlé svahy s tým, že prieskum sa pozrie aj na aktuálny stav muránskeho (divínskeho) tektonického zlomu, ktorý vedie tesne popri samotnej nádrži. Podložie má byť zmapované do hĺbky 30 až 50 metrov.

Prieskum má byť vrátane spracovania zistení hotový do ôsmich mesiacov a Vodohospodárska výstavba zaň plánuje zaplatiť takmer 130-tisíc eur.

Vzhľadom na to, že podložie Málinca bolo detailne preskúmané v čase projektovania nádrže, v tomto prípade pôjde skôr o zmapovanie aktuálneho stavu a toho, či pri zmene charakteru využívania nádrže zvládnu existujúce vodné stavby nové podmienky (napríklad kolísanie hladiny pri čerpaní vody).

Veľkou neznámou z geologického hľadiska je však lokalita Látky, teda prostredie, kde sa zamýšľa horná nádrž PVE.

Ako sme ukázali v jednom z minulých textov, toto územie je na geologických mapách nateraz znázornené ako prakticky jednoliate bez zásadných nepravidelností. Je to tak preto, že detailný prieskum na tomto mieste ešte nebol realizovaný na rozdiel od opačnej strany doliny, konkrétne lokality Ďubákovo, kde sa so stavbou hornej nádrže PVE počítalo v pôvodnom projekte spred niekoľkých desaťročí.

Podľa skúseností z tohto výskumu by potrebný detailný prieskum Látok mohol trvať aj celé desaťročie, čo ďaleko presahuje nielen jedno volebné obdobie. Aj v tomto tak pre miestnych existuje nádej, že so zmenou politického vedenia rezortu môže dôjsť aj k prehodnoteniu samotného projektu PVE Málinec – Látky.

Je zároveň známe, že územím prechádzajú tektonické zlomy. Muránsky zlom, ktorý prechádza dolinou Ipľa, je pomerne dobre zmapovaný a trvalo monitorovaný a bude posúdený aj v teraz zazmluvnenom projekte. Kolmo naň bol však pri stavbe Málinca objavený ďalší, málinský zlom, ktorý pokračuje na lokalitu Látky. Jeho presný smer, rozsah geologickej poruchy, miera posunu – to všetko sú nateraz otvorené otázky.

Tie by mal zodpovedať práve detailný geologický prieskum, ktorý by mal do podrobností zmapovať aj celé podložie pod plánovanou hornou nádržou.

Ak by sa ukázalo, že podložie nie je na takúto stavbu vhodné alebo by bolo vhodné len po rozsiahlych a nákladných úpravách, alebo že aktivita a smer tektonického zlomu je natoľko problematická, že ohrozuje stabilitu a bezpečnosť prevádzky plánovaného diela, mohlo by to takisto viesť ku konečnému záveru, že stavba PVE Málinec – Látky je v zamýšľanom rozsahu nerealizovateľná.

Prieskum je užitočný, aj keby sa nestavalo

Oba pripravované prieskumy, ktoré sú primárne podnietené zámerom výstavby PVE, však majú svoj širší význam. Nedá sa teda hovoriť o vyhodených peniazoch ani v prípade, že by napokon z projektu zišlo.

Stav vodárenskej infraštruktúry je kritický na celom Slovensku, a ak sa vďaka tomuto projektu zmapuje situácia na Podpoľaní, v Novohrade a časti Gemera, bude to mať veľký význam minimálne pre miestnych obyvateľov. V optimistickom scenári budú aspoň známe potrebné náklady na obnovu a rozšírenie existujúcich vodovodných prepojení, potenciálnych zdrojov pitnej vody a ich kvality.

Pravda, otázka nájdenia peňazí na investíciu, ktorá z takéhoto posúdenia vzíde ako potrebná a nevyhnutná, je už bojom na inom poli.

Podobne to platí aj o prieskume stavu VN Málinec. Vodné stavby patria k najmasívnejším stavebným dielam, aké človek vo svojej histórii naplánoval a vybudoval. Ako všetko, tak aj ony podliehajú času, erózii, postupnému úpadku.

Je preto dobré poznať aktuálny stav, v ktorom sa nachádzajú priehradné múry, hrádze, podložie aj prípadné geologické poruchy (ak sa o nich vie). Nielen na  zabezpečenie dlhšej životnosti a služby samotnej vodnej stavby, ale aj pre bezpečnosť ľudí v blízkom aj širokom okolí, najmä nižšie po prúde rieky.