Prečerpávačka Málinec Všetky otázky sú zatiaľ otvorené, no vodohospodári už obstarávajú stavebný zámer

Vodohospodárska výstavba minulý týždeň nečakane oznámila začiatok verejného obstarávania na prípravu stavebného zámeru prečerpávacej vodnej elektrárne (PVE) Málinec-Látky.

Nečakané je to najmä preto, že takmer všetky technické a stavebné podrobnosti sú predmetom štúdie realizovateľnosti, ktorá má byť v optimistickom variante hotová najskôr v priebehu budúceho roka.

Jej obsahom má byť napríklad to, aké geologické podmienky v podloží existujú na mieste plánovanej hornej nádrže v lokalite Látky, takisto to, aký variant má byť zvolený v prípade umiestnenia prečerpávacieho zariadenia tak, aby nedochádzalo k víreniu sedimentov, a teda zabezpečeniu kvality pitnej vody, alebo to, či sa vybuduje ďalšia nádrž, tzv. Málinec 2, ktorý bude slúžiť na zásobovanie pitnou vodou, a existujúca nádrž bude slúžiť výlučne na energetické účely ako súčasť PVE.

V predchádzajúcich textoch o pláne na vybudovanie PVE Málinec-Látky (tu, tu, tu či tu) sme rozobrali aj to, že Vodohospodárska výstavba si na Slovenskej technickej univerzite a Univerzite Komenského objednala analýzu viacerých technických možností. Závery týchto analýz majú byť takisto súčasťou štúdie realizovateľnosti.

Prečerpávacia elektráreň IpeľBez ohľadu na Tarabove spôsoby ju potrebujeme. Je to najekologickejší aj najvýnosnejší spôsob skladovania elektriny

Erik Potocký

Existuje teda ešte mnoho neznámych, preto vyhlásenie verejného obstarávania vyvolalo logické otázky.

Hoci niet pochýb, že Slovensko takéto energetické zariadenie potrebuje – nielen vzhľadom na predpokladaný nárast kapacít obnoviteľných zdrojov, ale aj na predpokladanú elektrifikáciu veľkej časti priemyslu a dopravy –, otázkou stále zostáva, či je súčasným vedením ministerstva životného prostredia zvolená lokalita Málinec-Látky tou najvhodnejšou.

A i keby sa všetci zhodli, že je, vyvstáva otázka, prečo Vodohospodárska výstavba vyhlasuje verejné obstarávanie na prípravu stavebného zámeru skôr, ako má k dispozícii štúdiu realizovateľnosti, a zároveň v značnom predstihu pred dátumom, ktorý sama deklaruje ako termín overenia stavebného zámeru, teda medzi rokmi 2027 a 2030.

„Špecifikácia zákazky vychádza z ideového riešenia obsahujúceho základné stavebno-technické riešenie samotnej PVE a ktoré je súčasťou obstarávacej dokumentácie,“ uviedol pre Postoj hovorca Vodohospodárskej výstavby Marián Bocák na otázku, z čoho vychádzali pri špecifikácii, ak konečné technické riešenie a realizácia majú byť výsledkom vyhodnotenia štúdie realizovateľnosti.

Dodáva, že termín overenia stavebného zámeru uvádzaný v oficiálnej komunikácii na roky 2027 až 2030 platí. Overenie vychádza zo znenia stavebného zákona a predchádza mu rozhodnutie o stavebnom zámere.

Úspešný uchádzač, respektíve vybraný zhotoviteľ, má pripraviť podklad na štátnu expertízu. Vodohospodárska výstavba dôvodí, že ide o postup podľa zákona o verejných prácach, nejde teda o zákazku týkajúcu sa samotných stavebných prác, ale o určenie ich rozsahu, ktoré vychádza z vykonávacej vyhlášky tohto zákona.

To sa týka napríklad vymedzenia územia, ktoré bude dotknuté plánovanou stavbou, zasiahnutého katastrálneho územia, vplyvu na verejné komunikácie, odôvodnenia stavby v danom území a jej cieľov, ale napríklad aj toho, aká bude potreba pracovnej sily a predpokladaného množstva stavebných materiálov.

Vodohospodárska výstavba argumentuje, že obstarávanie sa netýka samotnej stavby, ale posúdenia územia, kde sa stavba plánuje, vrátane potrieb pracovnej sily a predpokladaného množstva stavebných materiálov.

„Ide o zákonný postup týkajúci sa prípravy verejných prác, ktorý je predpokladaný zákonom o verejných prácach a predchádza samotnému konaniu v zmysle stavebného zákona. V kontexte procesov investičnej prípravy ide o dva odlišné postupy, ktoré prebiehajú podľa rôznych právnych predpisov a sú v chronologickom slede,“ doplnil Bocák.

V súťažných podmienkach zároveň Vodohospodárska výstavba neumožňuje uchádzačom pripraviť variantné riešenia (bod 4.3. súťažných podkladov), hoci samotná vyhláška túto možnosť pripúšťa.

Vodohospodári však tvrdia, že v tomto prípade variantné riešenia nie sú relevantné. Kritériom vyhodnotenia súťaže je cena. Predpokladaná hodnota zákazky je 1,3 milióna eur.

Argumenty vodohospodárov

Vodohospodárska výstavba sa projektu PVE Málinec-Látky obsiahlo venuje aj v špecializovanom periodiku Vodohospodársky spravodajca, ktoré vydáva.

V ostatnom čísle 9-10/2025 vodohospodári ukázali, ako by mala celá stavba a projekt podľa ich predstáv vyzerať. V niekoľkých článkoch sa snažia argumentovať v prospech výstavby a plánov na novú prečerpávačku, uviedli však aj viacero problematických tvrdení.

Vodohospodárskej výstavbe sme poslali niekoľko písomných otázok, neskôr sme sa aj osobne stretli s generálnym riaditeľom štátneho podniku Petrom Moldom.

Zhrňme si najprv ich argumenty.

V prvom rade plánovaný výkon prečerpávačky je spolu 2400 MW. Má sa dosiahnuť postupne v etapách PVE I a PVE II pomocou štyroch turbín s jednotlivým výkonom 600 MW. Inak povedané, medzi plánovanou hornou nádržou na Látkach a dolnou nádržou – existujúcou vodárenskou nádržou Málinec – povedú štyri tunely s priemerom osem metrov, v ktorých budú turbíny a čerpadlá. Turbíny na výrobu elektriny púšťaním vody zhora nadol a čerpadlá na jej „skladovanie“ zdola nahor.

Ako uvádzajú, celý systém tvoria vtokové objekty hornej a dolnej nádrže, prívodné a odpadové tunely, vyrovnávacie komory, tlakové privádzače, podzemná strojovňa s kavernou a transformátormi.

Argumentom pre variant Málinec-Látky oproti variantu naplánovanému pôvodne, teda Ipeľ-Ďubákovo, je podľa vodohospodárov aj prevýšenie, v prípade PVE Málinec-Látky je to 510 metrov. Ipeľ-Ďubákovo mal mať podľa projektu prevýšenie medzi 320 a 405 metrami. Takisto mal mať štyri turbínové (a čerpadlové) tunely. Každá turbína s výkonom 150 MW, teda spolu 600. Celý výkon pôvodne plánovanej prečerpávačky tak bol na úrovni iba jednej „rúry“ aktuálne pripravovanej PVE Málinec-Látky.

Ďalším argumentom vodohospodárov je to, že prečerpávacie vodné elektrárne majú svoj význam v prípade stabilizácie siete. Sťahujú z nej prebytky elektriny a zároveň dokážu rýchlo pokryť zvýšený dopyt. Z toho plynie aj ich ekonomická opodstatnenosť. Zarábajú, keď elektrinu „uskladňujú“ aj keď ju vyrábajú.

Argumentom v prospech PVE je, že sú výrazným prvkom stabilizácie siete. V kontexte dekarbonizácie zároveň znižujú potrebu fosílnych elektrární, najmä plynových.

V kontexte dekarbonizácie zároveň znižujú potrebu fosílnych elektrární, najmä plynových. A keďže plyn je spravidla najdrahšou surovinou, z ktorej sa elektrina vyrába, a podľa najdrahšieho zdroja sa počíta aj trhová cena elektriny, platí: čím vyššia spotreba plynu na tento účel, tým vyššia je aj cena elektriny. To sme videli najmä v lete 2021, keď sa ceny oboch komodít vyšplhali na rekordné úrovne (jedna MWh elektriny sa dostala na 1000 eur).

S dekarbonizáciou súvisí ešte jeden špecifický aspekt. Ak sa napríklad uvažuje o tom, že by košické železiarne vymenili klasické vysoké pece za indukčné, teda by sa tavilo elektrickým oblúkom, elektrizačná prenosová sústava bude potrebovať kapacitu na výkyvy odberu.

„Tieto pece vyžadujú krátkodobé odstávky niekoľkokrát denne na zhruba osem minút. Kam umiestnite výkon indukčnej pece 400 MW na osem minút? Na jednej strane je tlak na dekarbonizáciu, ale na druhej strane pri nej potrebujete kompenzačné zariadenia s veľmi veľkým výkonom,“ dôvodí Peter Molda.

Pitná voda

Vodohospodári sa optimisticky pozerajú aj na problematiku zásobovania pitnou vodou ľudí z okolitého regiónu, čo bol hlavný cieľ vybudovania vodárenskej nádrže Málinec. To by sa totiž mohlo stavbou prečerpávacej elektrárne skomplikovať.

Vodohospodári tvrdia, že je možné umiestniť vtokové objekty bližšie k brehom nádrží, čo zníži potrebu vypustenia nádrže počas výstavby objektov. Jednou z alternatív je aj vybudovanie chráneného „zálivu“, akejsi ohrady okolo ústia prečerpávacích tunelov, čo by minimalizovalo vírenie, respektíve obmedzilo by ho len na tento „záliv“.

Plánovaná sústava PVE Málinec-Látky s predpokladaným umiestnením prepojovacích tunelov. Zdroj: Vodohospodárska výstavba

„Rovnako ako je jedným z možných riešení, že sa vybuduje Málinec 2 alebo že sa vybudujú úpravovne, ktoré budú riešiť vírenie sedimentov,“ doplnil Molda.

Súbežne s plánom sa má zároveň spustiť rozsiahly program renovácie vodárenskej infraštruktúry. Ako nám povedal Molda, tento projekt je samostatný a bude sa robiť bez ohľadu na to, ako dopadne štúdia realizovateľnosti PVE Málinec-Látky.

Už pri budovaní Málinca totiž boli vytvorené aj prepojenia s ďalšími dvoma geograficky blízkymi vodárenskými nádržami VN Klenovec a VN Hriňová. Ich vzájomné prepojenie malo zabezpečiť, že v prípade výpadku jednej z nich, napríklad pre údržbu, ďalšie dve pokryjú dopyt po pitnej vode v regióne. Hoci „rúry“ existujú, toto prepojenie sa v praxi nikdy nevyužilo a celá infraštruktúra je už značne zastaraná.

Klenovec a Hriňová sú však takpovediac za kopcami, takže vzájomné prepojenie nemôže fungovať len na gravitačnom princípe a jeho súčasťou musia byť aj čerpadlá.

Súčasťou projektu má byť aj budovanie nových vodovodov zároveň s odkanalizovaním obcí, ktorým táto infraštruktúra stále chýba.

V krajnom prípade sa v otázke zásobovania pitnou vodou počíta aj s odberom surovej vody priamo z Ipľa, čo by pokrylo potrebu nielen počas výstavby, ale aj v krízových situáciách.

Tak či onak, ak by sa z Málinca stala súčasť PVE, musela by pribudnúť ďalšia úroveň úpravy vody tak, aby bola vhodná na pitie. Už len to samo osebe znamená zvýšenie nákladov.

V konečnom dôsledku to znamená zvýšenie ceny pre koncových odberateľov, pričom práve juh stredného Slovenska patrí medzi najchudobnejšie regióny našej krajiny.

 Plánovaný vzhľad hornej nádrže Látky. Zdroj: Vodohospodárska výstavba

Treba dodať, a zdôraznil to aj Molda, že na VN Málinec aj dnes existuje a pracuje turbína na výrobu elektriny. Ide o tzv. malú vodnú elektráreň (MVE).

Ako argument za rozšírenie energetického využívania Málinca vybudovaním prečerpávačky to však obstojí len málo. Prečerpávacia vodná elektráreň, ako napovedá už jej názov, totiž pracuje na inom princípe. V čase prebytku elektriny sa voda čerpá z dolnej do hornej nádrže a v čase zvýšeného dopytu zase tečie cez turbíny z hornej do dolnej nádrže.

To vyvoláva nielen kolísanie hladín oboch vodných telies, ale aj riziko vírenia sedimentov. To by bol akceptovateľný a prirodzený sprievodný jav, ak by v prípade Málinca nešlo o zásobáreň pitnej vody, ktorá môže byť vírením sedimentov a následnou podporou rastu rias znehodnotená.

V prípade MVE voda z Málinca iba vyteká cez turbínovú šachtu a tak vyrába elektrinu. K víreniu dochádza v koryte rieky, nie vo vodnej nádrži, takže na kvalitu pitnej vody nemá vplyv.

Optimistické odhady návratnosti

Vodohospodárska výstavba počíta s návratnosťou investície v horizonte menej ako 20 rokov.

Tvrdí, že vychádza z odhadu investičných a prevádzkových nákladov a z odhadu finančného prínosu prevádzky PVE z výroby elektrickej energie a z poskytovania podporných služieb pre energetickú sústavu.

Vybudovanie PVE Málinec-Látky označuje za verejný záujem. „Nový zdroj bude súčasťou stabilizačných prvkov, najmä v čase nárastu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú závislé od aktuálnych meteorologických podmienok,“ uviedol pre Postoj hovorca Vodohospodárskej výstavby Marián Bocák.

Samotný generálny riaditeľ Peter Molda je ešte väčší optimista a návratnosť projektu za 1,8 miliardy eur odhaduje na osem až desať rokov podľa aktuálnych cien a predpokladu rastu obnoviteľných zdrojov.

Trend je podľa neho jasný, rozdiel medzi dennou a nočnou cenou elektriny sa bude zväčšovať. Čiže cez deň lacno prečerpajú a večer a v noci budú draho predávať. Takto napríklad vodohospodári profitujú z Vodného diela Žilina – cez deň akumulujú vodu a večer, v špičkovom dopyte, spúšťajú turbíny.

Ekonomický model ziskovosti majú vodohospodári odskúšaní na Vodnom diele Žilina – cez deň akumulujú vodu a večer, v špičkovom dopyte, spúšťajú turbíny.

„Keď sme rátali návratnosť, nedávali sme tam záporné ceny, aby to niekto nemohol spochybniť. Vzali sme priemer najnižších cien a priemer najvyšších cien od začiatku roka. Ale faktom je, že sú dni, keď sa cena blíži k nule alebo ide dokonca do záporných čísel,“ doplnil.

Pri otázke návratnosti argumentuje aj vhodným profilom, ktorý Slovensko má na budovanie prečerpávačiek. V ďalších fázach projektu chce využiť aj skúsenosti vodohospodárov z iných krajín, napríklad z Rakúska, ktoré podľa Moldu takisto perspektívne uvažuje o viacúčelovom využití vodných nádrží.

Problematickým bodom sa môže stať geológia. Geologický prieskum sa už začal a podľa stanoviska Vodohospodárskej výstavby potrvá do konca roka 2026, čo je zároveň aj termín na spísanie štúdie realizovateľnosti.

Napríklad v prípade PVE Čierny Váh musela byť na hornej nádrži urobená rozsiahla injektáž, pretože voda cez podložie presakovala. Hrozí niečo podobné aj na Látkach?

„Bude sa to musieť zohľadniť, pokiaľ by to išlo do nejakých cifier, kde by návratnosť už nevychádzala. Ale nateraz takéto problémy neexistujú. Skôr sa nám ukazuje, že podložie je ešte pevnejšie, ako sme očakávali. Teraz sa bude rozhodovať skôr o tom, akú technológiu vhodnú do tvrdého podložia vybrať, či vŕtať alebo raziť. Ukazuje sa, že je to geologicky veľmi vhodná lokalita,“ dodal Molda.

Napĺňanie hornej nádrže

Otázka tiež znie, ako dlho potrvá naplnenie hornej nádrže.

Vodohospodári ako údaj pre objem prečerpávanej vody uvádzajú 15,9 milióna m³. To okrem iného predpokladá kolísanie hladiny 15 metrov medzi minimom a maximom.

„To bude závisieť od hydrológie a aktuálneho vývoja počasia. Vzhľadom na budúce obdobie výstavby by nebolo rozumné to teraz predikovať. Horná nádrž sa začne napĺňať až po dobudovaní elektrárne a privádzačov. Hore na kopci je potok, ktorý bude napojený na nádrž, ale inak to bude výlučne voda z dolnej nádrže, z Málinca,“ uviedol Molda.

Vodohospodári ako údaj pre objem prečerpávanej vody (takzvaný disponibilný objem) uvádzajú 15,9 milióna m³. To okrem iného predpokladá kolísanie hladiny 15 metrov medzi minimom a maximom. Spomenutý disponibilný objem tvorí takmer 60 percent súčasného objemu VN Málinec.

V projekte sa ako s jednou z možností síce počíta aj s navýšením priehradného múru – z dôvodu zvýšenia celkového možného objemu Málinca –, vyhodnotenie tejto možnosti však bude vychádzať až z hotovej štúdie realizovateľnosti.