Pekne využil príležitosť, ktorá sa mu naskytla. Strana, ktorej je stále členom, prežíva zlé časy, lebo sa odhodlala k ťažkému kroku hlasovať s vládnucou koalíciou na podporu novely ústavy. Takto chcela presadiť veci, ktoré považuje za dôležité.

Nevyšlo to zatiaľ, lebo klub KDH nebol jednotný. Politické škody sú veľké, isto.

Pre KDH je to naozaj ťažká chvíľa. A aby to bolo ešte ťažšie, ozval sa Ivan Štefanec. Pomaly aj zabudnutý politik, ktorý sa už do europarlamentu nedostal, ale zjavne sa ešte necíti na dôchodok. On má ešte plány, ešte chce, aby jeho hlas zaznel, nevylučuje ani, že zmení stranu.

Ale teraz naplno využil príležitosť, aby mohol konečne dať najavo, ako to KDH robí celé zle.

Už som to raz napísala, ale zopakujem: lojalita už nie je cnosťou. Biele vrany, ktoré to dobre naložia čiernym vranám zo svojej strany, sú tie ospevované a velebené. Tie lojálne či poslušné sú na smiech.

O slovo sa Štefanec najprv prihlásil sám na Facebooku, zdieľal Danglárovu karikatúru Milana Majerského a k tomu napísal:

„O ,hodnotách‘ rodiny nás ide poučovať ruský agent, birmovaný komunista s milenkami, ktoré sa nehanbí vláčiť všade so sebou, spolu s ,kresťanom‘, ktorý si musel zobrať svoju študentku, ktorú následne zavrhol aj s dvoma deťmi, aby si vynútil anulovanie manželstva a zobral druhú manželku. Naozaj výberový párik! Zrejme nie je náhoda, že obaja majú nielen problém deklarovať manželskú vernosť, ale aj svoje bývanie...“

Potom ešte v tom statuse písal o tom, že nás pod zásterkou „ich hodnôt“ vytláčajú z civilizovanej Európy a idú proti skutočným hodnotám, ktoré predstavuje Desatoro. A že sme na civilizačnej križovatke a že toto bude rozhodovanie o tom, či chceme ísť európskou cestou.

V skutočnosti od politika KDH čakáte všetko iné, len nie toto. Čakáte slušnosť, pokoru, zrelosť.

Nuž, tento status – odhadujem – písal Ivan Štefanec 16. júna ráno v akomsi čudnom rauši a neviem, či si to po sebe vôbec prečítal alebo len v nasrdenom mode hneď aj zverejnil. Možno spokojný s tým, ako im to natrel.

Je to také pubertálne, ako keď vás naštvú kamoši v triede, nechcú sa už s vami hrať, tak im to natriete na sociálnej sieti, vykričíte všetko, čo vám napadne, a chvíľu ste hrdina.

V skutočnosti od politika KDH čakáte všetko iné, len nie toto. Čakáte slušnosť, pokoru, zrelosť, možno aj akúsi noblesnosť. Nejako tak predpokladáte, že tieto hodnoty prirodzene patria ku kresťanskému politikovi.

Ale Ivan Štefanec nebol hrdinom len na Facebooku, hneď dostal príležitosť v Denníku N.

Rozumiem kolegom z tohto denníka, bol by hriech nevyužiť nahnevaného kádeháka, aby sa vyrozprával. Po dlhom čase bol zase dôležitým mužom, ktorému médiá načúvajú. Mohol sa vysťažovať zo všetkých svojich bolestí, ktoré s KDH prežil, najmä z toho, ako ho dali na eurokandidátku až na štvrté miesto a podobne.

Štefanec hneď dal na stôl aj svoju predstavu o tom, ako by KDH malo vyzerať. „KDH by sa malo vydať skôr cestou otvorenej kresťanskodemokratickej strany. Ten priestor je tu úžasný. Mimochodom, po zániku Slovenskej demokratickej kresťanskej únie tento priestor stále nebol vyplnený. Skôr v tom lovia iné strany. A od toho klasického stredového voliča, ktorý väčšinou je konzervatívny, po ktorom by KDH malo siahnuť, ako keby sa odťahovali a išli stále k tomu ešte myšlienkovo ultrakonzervatívnemu voličovi.“

No myslím si, že sme už Ivanovi Štefancovi v tomto texte venovali príliš veľký priestor. On totiž ukázal skôr svoju urazenosť a márnomyseľnosť ako politický um či jasnozrivosť.

Zaujímavejšia bola diskusia pod jeho rozhovorom. A tá ukázala, že čitateľom Denníka N menej prekážalo to, že KDH hlasovalo so Smerom, ako samotný návrh.

Takto to za mnohých diskutujúcich napísal Dušan Gömöry, je to profesor, doktor vied, pôsobí na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene.

„Ak som správne pochopil, pán Štefanec nemá problém s tým, čo Majerský presadzuje, ale len s tým, s kým to presadzuje. Lenže pre mňa by navrhované zmeny ústavy boli rovnako debilné, aj keby ich pretláčal vzorný otec štvorčlennej rodiny, čo manželke nosí každý týždeň kvety a každý deň vysáva celý byt. Problémom KDH je stredoveká (a ci skôr staroveká?) predstava o ľudských právach. Presadzovanie tejto predstavy spolu s boľševikmi a náckami je len čerešničkou na torte.“

Zaujímavé bolo, že Ivan Štefanec nahneval aj poslanca KDH Františka Majerského.

Pán profesor to vystihol veľmi presne za všetkých diskutujúcich pod Štefancovým rozhovorom.

Tak sa vlastne hneď aj ukázalo, že cesta, ktorú Ivan Štefanec chce pre KDH ukázať, je slepá. Nie sme v deväťdesiatych rokoch, keď kultúrno-etické otázky boli na okraji záujmu voličov. Ale aj vznik SDKÚ bolo len dočasné, hoci vcelku úspešné riešenie prislúchajúce svojej dobe.

Ak by sa v nej bolo roztopilo aj KDH, už by tu nebolo, podobne ako ostatné strany, ktoré zakladali SDKÚ.

Skúsme na chvíľu zavrieť oči a predstaviť si novú SDKÚ a na jej čele napríklad Ivana Štefanca, konzervatívca, ktorý chce otvorenú stredovú stranu. Koľko by asi mala percent?

Poučné bolo čítať si reakcie čitateľov aj na konanie Františka Majerského, on medzi týmito ľuďmi vôbec nie je hrdinom, lebo „nemal problém s obsahom tých nezmyslov a obludností, ale len s tým, kto a s akým úmyslom chce meniť ústavu“.

Je to veľmi poučné čítanie.

Jeden čitateľ pripomína, že predseda KDH nie je „slobodný, musí sa riadiť tým, čo mu hovorí Bochhhh a iné hlasy v jeho hlave“, iný dodáva, že „to, čo chcú do ústavy, je neľudské“ a že „v skutočnosti je Majerský ešte väčšia pliaga, ako si myslíte“.

A jeden čitateľ hneď zavzdychá: „Je škoda, že v KDH nie je viac Štefancov a menej Majerských a Karasov.“

Aj z tej debaty je jasné, že KDH so svojimi hodnotami nemá veľmi šancu osloviť napríklad čitateľov Denníka N, kým by sa úplne nevzdalo svojej DNA. Do kostola si chodiť môžu, v tom im nikto nebráni, ale inak nech svoju vieru do politiky nevťahujú.

Z tohto hľadiska je to naozaj poučné čítanie.

Zaujímavé bolo, že Ivan Štefanec nahneval aj poslanca KDH Františka Majerského. Ten sa na Facebooku ohradil, že so Štefancom nesúhlasí a že jeho slová považuje až za nechutné. A napísal, že jeho skúsenosť v KDH je taká, že tam vládne demokracia ako málokde inde, že rozhodnutia v klube aj v Rade KDH vznikajú po diskusii. Osobne sa zastal aj šéfa KDH.

„Nerozumiem, čo bol cieľ Vášho mediálneho výstupu,“ odkázal František Majerský Štefancovi. „Jedno je však isté – nepriniesol konštruktívny príspevok do diskusie. Naopak, vyvolal len ďalšiu nenávisť voči predsedovi Milanovi Majerskému, čo považujem za mimoriadne nešťastné a zbytočné.“

Nuž, tak sme si trochu spestrili horúce dni.

Poučenie pre KDH je z tohto vcelku jasné. Ale nepoďme ho tu formulovať, strana to musí urobiť sama.