Druckerova vízia Naše školy budú kvalitné, keď budú všetky vyzerať ako štátne

Minister Tomáš Drucker nám pár dní pred prázdninami predstavil svoju víziu, ako zlepší školstvo na Slovensku. Nie kvalitná reforma verejných škôl, ale premena súkromných a cirkevných škôl, aby sa čo najviac podobali štátnym, má byť liekom na náš neutešený stav školstva.

Drucker vysvetľuje, že takto zabezpečí, aby boli súkromné a cirkevné školy dostupnejšie pre všetky deti. Tvrdí, že v našom školstve sa roztvárajú nožnice v dostupnosti kvalitných škôl pre všetky deti zo všetkých sociálnych vrstiev. Akoby nám nepriamo chcel povedať, že už rezignoval na skvalitnenie štátnych škôl a jedinou kvalitou sú tie súkromné a cirkevné.

Namiesto toho, aby sa vytvoril koncept na skvalitnenie verejných škôl, sa nám politici snažia nahovoriť, že na súkromné školy chodia len deti rodičov s nadštandardnými príjmami.

Minister školstva obviňuje súkromné a cirkevné školy, že si vyberajú svojich žiakov, pričom v každom svojom vystúpení spomenie, že tieto školy si „vyberajú tie najlepšie hrozienka z koláča“. 

Štátne školy si nemôžu svojich žiakov vyberať, a preto je podľa Druckera ich kvalita nižšia, keďže sa v nich nachádzajú aj deti zo sociálne slabšieho prostredia, ktoré vykazujú najhoršie dosiahnuté výsledky.

„Otvárajú sa tu nožnice a my s tým musíme niečo robiť. Pozrite sa na Francúzsko, tam sú verejné školy v katastrofálnom stave, toto nemôžeme pripustiť,“ povedal Tomáš Drucker v diskusnej relácii TA3.

Ako keby sme už tieto argumenty niekde počuli. Vyťahujú nám kvalitu zo škôl, presne túto vetu použil minister aj pri avizovaní plánu rušiť osemročné gymnáziá. 

Vyzerá to tak, že minister Drucker odhalil prapôvodnú príčinu upadajúcej kvality nášho verejného školstva. Nie to, že školstvo u nás nie je pre žiadnu vládu priorita a „premiérska téma“, ani to, že do školstva investujeme najmenej verejných zdrojov z krajín EÚ. 

Vinu za zlý stav nášho školstva nesú deti z rodín, ktoré majú silnú motiváciu dopriať im hodnotové a kvalitné vzdelávanie a ako na potvoru nezostávajú v štátnych školách. Ale veď my ich už nejako prinútime. Ako? No predsa tak, že im nedovolíme žiadnu inú alternatívu.

Neverejné školy odmietajú Druckerove zmenyCirkevné školy sa boja, že prídu o svoju identitu, súkromné hovoria o zoštátnení

Alena Potocká

Namiesto toho, aby sa vytvoril koncept na skvalitnenie verejných škôl, sa nám politici snažia nahovoriť, že na súkromné školy chodia len deti rodičov s nadštandardnými príjmami, pre ktorých nebude problém navýšenie školného o ďalšie stovky eur na skrátenie normatívu. Ako si vôbec dovoľujú strašiť, že im hrozí zánik?

Ale ak cirkevné a súkromné školy neprijmú štatút verejného poskytovateľa, o plný normatív neprídu len tie elitné s vysokými školskými poplatkami. Rovnaký osud čaká aj neverejné školy, ktoré vyberajú len symbolický poplatok, pričom tých je podľa Útvaru hodnoty za peniaze viac ako polovica. 

Navyše, o plný normatív prídu aj cirkevné školy, ktorých až 95 percent nevyberá žiadne poplatky alebo len minimálne. Takéto nečakané a doslova skokové zníženie príjmov môže znamenať koniec pre značnú časť z nich, pretože vzniknutý rozdiel budú len ťažko hľadať u rodičov. 

Druckerove zmeny tak najviac ublížia rodičom, pre ktorých je kvalitné vzdelanie detí a ich výchova v duchu kresťanských hodnôt jednou z najvyšších priorít. Aby ich mohli deťom poskytnúť, často žijú na úkor iných potrieb a o mnohé veci sa radšej ukrátia, len aby deťom dopriali kvalitnejšie vzdelanie. Práve pre túto skupinu rodičov by navýšenie školných poplatkov o stovky eur bolo fatálne.

A ešte jedna pripomienka k argumentácii pána ministra. Nie súkromné školy si vyberajú deti, ale rodičia vyberajú školy svojim deťom. Na toto právo na slobodný výber sa akosi zabúda, ale samozrejme len dovtedy, pokiaľ nejde o osobný záujem. 

Je to totiž zaujímavý paradox, že mnohí vrcholoví politici vrátane ministra školstva Tomáša Druckera volia na vzdelávanie svojich detí elitné súkromné školy a ani im nenapadne poslať „svoje hrozienka“ do verejnej školy, aby ju pomohli skvalitniť.
Rovnako sa zatiaľ Druckerovi nepodarilo vysvetliť, ako sa dokáže zlepšiť kvalita vzdelávania detí z rómskej osady na východe krajiny, keď zníži normatív a vezme peniaze nejakej súkromnej škole v hlavnom meste.

Drucker totiž neustále pracuje s naratívom, že keď v štátnych školách zostanú všetky deti, ktoré dosahujú najlepšie výsledky, pomôže to ku skvalitneniu týchto škôl. Je pravda, že na Slovensku máme dlhodobý problém najmä so vzdelávaním detí zo znevýhodneného prostredia a snaha skvalitniť ich vzdelávanie je určite správna. Spôsob, ktorý si však súčasný minister školstva zvolil, je zvláštny.

Prichádza koniec osemročných gymnázií?Drucker plánuje ich premenu na štvorročné, vidí v nich vinníkov klesajúcej kvality základných škôl

Alena Potocká

Tomáš Drucker sa nemôže čudovať, že ihneď po ohlásení nastávajúcich zmien, ktoré poeticky nazval „veľký skok vpred“, narazil na vlnu odporu neverejných škôl, ktoré jeho aktivitu premenovali na „strmý pád vzad“. 

Keby sa totiž neverejné školy rozhodli prijať štatú verejného poskytovateľa, budú sa musieť zapojiť do školských obvodov a ponúknuť až 80 percent svojej kapacity deťom z príslušného obvodu. Zvyšných 20 percent zostane pre deti mimo obvodu. Musia sa zároveň vzdať vyberania školných poplatkov, z ktorých platili kapitálové výdavky, napríklad nájom a opravu budov. Ministerstvo však tento výpadok školám neplánuje nijako kompenzovať.

Asociácia súkromných škôl a školských zariadení spustila zber podpisov k hromadnej pripomienke, v ktorej žiada ministerstvo školstva o stiahnutie návrhu, a vyzerá to tak, že napriek mimoriadne krátkemu času na pripomienkové konanie nebude mať najmenší problém vyzbierať potrebných 15-tisíc podpisov.

So silnými vyjadreniami sa ozvali aj zástupcovia cirkevných škôl, tak katolíckych, ako aj evanjelických, a zverejnili verejné vyhlásenia, v ktorých okrem podpory hromadnej pripomienky vyzývajú rodičov, aby otvorene vyjadrovali nesúhlas so zmenou financovania, či už na sociálnych sieťach alebo inými komunikačnými cestami.

Problémom slovenského školstva nie je existencia neštátneho sektora, ale skutočnosť, že na vzdelávanie dávame najmenej peňazí z krajín EÚ.

Minister zaskočený takou vlnou odporu sa zmohol akurát na obvinenie zástupkyne Asociácie súkromných škôl a školských zariadení Evy Ohraďanovej, že šíri nepravdivé tvrdenia a dezinformácie, keď vraj straší verejnosť slovami o zoštátňovaní súkromného školstva. 

Ako inak sa však dá nazvať návrh zákona, ktorý cirkevným a súkromným školám kladie podmienky, ktoré likvidujú ich charakter a hodnoty, pre ktoré vznikli? 

Existencia cirkevných a súkromných škôl nie je príčinou, prečo naše školstvo upadá a prečo sa deťom zo sociálne slabšieho prostredia nedostáva kvalitné vzdelanie. Naopak, tieto školy často suplujú verejné školstvo v oblastiach, ktoré by si mali plniť štátne školy. 

Práve v tomto priestore nachádzajú rodičia priestor na realizáciu svojich detí, ktoré sú napríklad zdravotne znevýhodnené a na štátnych školách sa im nedostalo prijatia. Tu hľadajú rodičia inovatívne spôsoby či alternatívne metódy vyučovania, ktoré na štátnych školách neexistujú. Kým v susednom Česku sú napríklad montessori školy súčasťou siete štátnych škôl, na našich štátnych školách alternatívy takmer neexistujú. 

Problémom slovenského školstva nie je existencia neštátneho sektora, ale skutočnosť, že na vzdelávanie dávame najmenej peňazí z krajín EÚ a v medzinárodnom porovnávaní vedomostí naše deti zaostávajú už aj za krajinami, s ktorými sme spoločne vstupovali do únie. 

Nič nevyriešime tým, že deti vrátime o niekoľko desaťročí dozadu, školy budú zase rovnaké, každé dieťa pôjde do spádovej školy bez ohľadu na jeho potreby a záujmy a prinútime ich „všetky písať modrým perom“.