Výchovná poradňa Syn sa nesmie priateliť s najlepším kamarátom. Nevie to uniesť, nechce chodiť von a tvrdí, že je zlý

Otázky na tému výchovy detí s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail [email protected]. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Výchovná poradňa.

Deväťročný syn, tretiak, má už od škôlky kamaráta, ktorý býva kúsok od nás. Chlapci spolu trávia čas aj po škole. Dnes od neho prišiel domov veľmi nešťastný, lebo mu kamarátova mama povedala, že si viac neželá, aby k nim chodil domov a aby sa s ním ďalej priatelil. Zavolala som jej, čo sa deje, či si niečo syn zle nevysvetlil alebo či nebodaj niečo u nich nevyviedol. Syn je veľmi živý, neposedný, ale je to dobrý chlapec, nikomu neubližuje, rád spolužiakom pomáha. Kamarátova mama mi povedala, že sa to v nej zbieralo dlhšie a takto sa rozhodla. Syn je podľa nej hlučný, nevychovaný, prekáža jej, že nie je jednotkár a dostáva od učiteľky poznámky. 

Je pravda, že každú chvíľu dostaneme poznámky, že syn cvaká perom, hojdá sa na stoličke alebo si zabudne pomôcky, len nechápem, ako toto môže mať vplyv na jej dieťa. Zároveň som sa ohradila voči slovám o nevychovanosti: keď je syn živý, ešte to neznamená, že je to nejaký budúci kriminálnik. Dokonca vraj bola v škole za učiteľkou, že si neželá, aby spolu sedeli. Môj syn je veľmi smutný, úplne sa opustil, stále rozmýšľa, že je zlý, nechce ísť von, ráno nechce chodiť do školy. Nemyslím si, že toto si moje dieťa zaslúži. Nikomu úmyselne neubližuje, nenadáva. Som nešťastná, keď vidím, ako na neho celá situácia vplýva – akoby sa to dieťa zosypalo. Ako mu takúto stratu priateľa vôbec mám vysvetliť, aby prestal žiť s pocitom, že on je zlý a nezaslúži si kamaráta?

Milá čitateľka, je mi ľúto, akú situáciu so synom prežívate. Váš syn zažil náročnú skúsenosť, keď od iného dospelého pocítil, že je jeho správanie nežiadúce a on sám neželaný. Spracovať to si vyžaduje čas. Nie je jednoduché čeliť odmietnutiu vlastnej osoby. 

Najlepšie, čo môžete v tejto situácii pre syna spraviť, je byť mu oporou a počúvať ho. S úprimným záujmom venovať plnú pozornosť tomu, čo sa v ňom odohráva. Práve vnímavým a sústredeným počúvaním mu môžete pomôcť so spracovávaním silných emócií. Je dôležité, aby mohol syn svoje výpovede formulovať bez prerušovania a akéhokoľvek hodnotenia. 

Pri empatickom počúvaní, na ktoré je potrebné vymedziť si dostatočný čas a priestor, môžete napríklad parafrázovať: „Chápem, najradšej by si nešiel do školy, von z domu...“ atď. Prípadne môžete zopakovať synovu výpoveď jeho vlastnými slovami: „Hm, máš pocit, že si zlý...“

Odmlčaním sa a prenechaním dokončenia vety na syna či jeho slobodným zvolením ďalšej témy rozhovoru mu pomôžete ventilovať vlastné emócie. Môže to otvoriť cestu k prijatiu vecí takých, akými sú. Kamarátova mama si neželá, aby sa chlapci spolu stretávali pre synove živé a hlučné správanie a nosenie poznámok. Uvedomením si a prijatím tejto skutočnosti umožníte synovi pohnúť sa ďalej. 

Rady v zmysle „neber si to tak, môže ti to byť jedno, sú aj horšie veci“ nepovedú k vyrovnaniu sa s nepríjemným zážitkom. Rovnako ako ponúkanie či hľadanie možností riešenia za syna, ako napríklad „nevšímaj si ho, je to hlupák, nájdi si iných kamarátov, venuj sa svojim záľubám“.

Adekvátnym spracovaním svojich emócií syn dostane možnosť prevziať podiel zodpovednosti za celú situáciu a spraviť sám za seba rozhodnutie, čo s tým urobiť. Môže sa na kamaráta hnevať za to, že sa ho nezastal, a prerušiť s ním kontakt. 

Pokiaľ mu na udržaní priateľstva záleží, môže sa mame kamaráta ospravedlniť, s kamarátom sa stretávať mimo ich domácnosti alebo regulovať svoje neposedné správanie a predchádzať tým aspoň čiastočne nepríjemnostiam. Dôležité je, aby rozhodnutie ostalo na ňom.

Nemusí tak byť v pozícii bezmocnej obete, ktorá pre neho nie je prospešná. Naopak, môže získať aspoň čiastočnú kontrolu nad ďalším vývojom a nadobudnúť pocit, že je aj v jeho rukách to, čo sa bude aj s ním samým diať ďalej.

Prenechaním zodpovednosti za vlastné kamarátske vzťahy preukážeme svojim deťom plnú dôveru v ich schopnosti a kompetencie. Posilníme tým ich sebadôveru a sebahodnotu, veľmi potrebnú na zvládanie intenzívnych negatívnych emócií a čelenie nepríjemným zážitkom.