Výchovná poradňa Príbuzní nás poučujú, že nie sme na deti dosť prísni. Čo s nevyžiadanými výchovnými radami?

Svoje otázky na tému výchovy detí s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail [email protected]. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Výchovná poradňa.

Prosím Vás, ako mám reagovať na nevyžiadané výchovné rady? S manželkou máme dve malé deti (4 a 2 roky). Máme svoj spôsob výchovy, snažíme sa určiť deťom hranice, ale nechceme zase byť veľkí generáli. Myslím si, že sa nám darí, deti spravia, čo od nich žiadame, niekedy nie hneď, ale výsledok je nakoniec taký, že sme spokojní. S manželkou si myslíme, že nám to funguje, v podstate sme spokojná rodina. 

Až dovtedy, kým neprídeme napríklad k našim alebo k svokrovcom, alebo švagriná, tá taktiež rada mudruje. Čo potrebujú jesť v ich veku, a prečo im nedáte vyprážané alebo sladkosť, alebo reči o tom, čo by už všetko mali vo svojom veku zvládať a čo by mali vedieť robiť. A deťom sa nemá čo vysvetľovať, majú poslúchať na slovo, keď budú starší, budú vám skákať po hlave. Nie sme vôbec stúpenci takejto drezúrovej výchovy, ale tieto neustále výčitky voči našej výchove predsa len podnecujú, aby sme začali o sebe pochybovať. 

Aký máte názor na výchovné rady od svojho okolia – počúvať ich, prinesie to nejaký úžitok, alebo si ísť to svoje?

Čitateľ nám nepriamo predkladá vlastne tri otázky. Tie prvé dve sa týkajú toho, čo je výchova a ako „správne“ vychovávať, tá tretia sa týka (najmä) „rodinného poradenstva“. 

K tým prvým dvom: výchova detí je síce jav univerzálny, ale vo vzťahu ku každému dieťaťu je vo svojom procese jedinečná. Uniformita tu má značné limity. My rodičia sa pri každom z našich detí znova a znova učíme vychovávať. S omylmi aj úspechmi.

To, čo platí na jedno, vôbec nemusí platiť na to druhé. To, čo malo zmysel pred dvadsiatimi rokmi, nemusí platiť dnes. Dieťa nie je nepopísaná tabuľa – tabula rasa. Narodí sa so svojím temperamentom, vlohami, ale dokonca i so „skúsenosťou“ z priebehu tehotenstva. Narodí sa do iného – súčasného sveta. 

Pred 70 rokmi boli doma a občas aj v škole drobné fyzické tresty štandardom. Deti to spravidla vnímali ako adekvátnu odpoveď na nedodržiavania spoločenských noriem, nebola to pre ne „trauma na celý život“. Väčšiu časť dňa trávili vonku a nie na mobiloch a internete. Štandardne boli odmala zapájané do domácich prác a povinností.

Učiť sa vychovávať znamená aj počúvať, čo píšu a hovoria iní. Vždy je však dôležité vnímať, kto, čo a prečo nám radí. Nebáť sa byť kritický k módnym vlnám, ktorým chýba hlbší etický základ. Ani prílišná drezúra, ani nadmerné ochranárstvo, ani  „slobodná“ výchova nie je optimálna, vychádza skôr z ideológie ako pedagogickej odbornosti. 

Český neurológ Pavel Kalvach hovorí, že medzi najinteligentnejšie deti súčasnosti patria deti z Číny, Taiwanu, Singapuru a Japonska. Prečo? Pretože je tam poriadok! To znamená: čitateľné, jasné pravidlá (dnešní insitní „humanisti“ nemajú radi pojem „režim“), dôslednosť a pozitívne emocionálne sýtenie najmä spoločným zážitkom. A to od útleho veku. Teda aj pri tom dvoj- a štvorročnom. To je prirodzená výchova. 

My rodičia nie sme servisom pre deti, sme v ich detstve tútormi. Tvoríme rodinu práve (aj) v tom, že každý z nás v nej má svoje miesto a svoje povinnosti. 

Som si istý, že v dnešnom materializovanom svete by sme mali oveľa viac myslieť aj na to, aby sa dieťa tešilo na niečo a nielen z niečoho. Keď dostáva veci hneď a v tejto chvíli, pretože ich „potrebuje“ a „my na tom máme“, tak ho ochudobňujeme, dávame mu len spotrebný tovar. Tešenie sa na niečo je pridaná hodnota a pestuje v nás trpezlivosť. 

A teraz k „rodinnému poradenstvu“. Každý vo výchove robí chyby. Robili ich Vaši rodičia, svokrovci, švagriná a celkom iste ich robíte aj Vy. Zdá sa, že Vás napriek tomu nevychovali zle. Vaša snaha „výchovne sa osamostatniť“ od príbuzných, ale aj ich snaha mať ešte aký-taký mocenský vplyv je však pochopiteľná. 

Rozdiel je však v tom, že nie oni, ale Vy ste za výchovu svojich detí zodpovední. Berte teda ich rady ako podnety, ako pohľad z iného uhla, ktorý nezmetiete len tak zo stola, neodmietate ho, ale nie je pre Vás záväzný. Rešpektujte však aj to, že ak budú Vaše deti z nejakých dôvodov u Vašich rodičov alebo svokrovcov samy, budú oni vo svojom priestore uplatňovať svoje pravidlá. Nebojte sa, určite im neublížia.