Výchovná poradňa Ako pomôcť synovi, ktorý nepracuje a je závislý od hier? Krajným riešením je vyhodenie z domu, radí odborník

Otázky na tému výchovy detí s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail [email protected]. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Výchovná poradňa.

Dobrý deň, môj 19-ročný syn je závislý od počítačových hier. Manžel nás už dávnejšie opustil a som na neho roky sama. Síce úspešne zmaturoval, ale odmieta ísť ďalej na vysokú školu. Prácu si nehľadá a celý čas trávi hraním, baví sa pri tom s kamarátmi a trvá to celú noc. Pol dňa prespí a potom znova. Nič doma nerobí sám od seba. Trochu pomôže, čo mu nakážem, a hneď sa zatvorí do izby a zapína počítač. Ako mu môžem pomôcť?

Pred rokmi, keď som pracoval v diagnostickom centre v Bratislave na Trnávke, prišli k nám na večernú „voľnú tribúnu“ piati či šiesti mladí „závisláci“ z komunity Cenacolo z Medžugoria. Jeden náš chlapec, ktorý bral drogy, na ich priamu otázku a pod tlakom ostatných detí povedal: „Áno, beriem drogy, ale je to OK, mám to úplne pod kontrolou...“ 

Následne nato sa jeden zo „závislákov“ z Cenacola postavil, ukázal na seba a svojich priateľov a natvrdo povedal: „Pozri sa na nás. Vyzeráme ako debili? Všetci sme to mali pod kontrolou.“ Žiadne empatické rogeriánstvo ani psychoanalytické sebaobjavovanie, prenos a náhľad, ale „terapia realitou“ (W. Glasser).  Zásah. Na plné ústa: Kráľ je nahý!

Teraz k nášmu problému. Prvá myšlienka, ktorá mi napadla pri čítaní inak veľmi strohého zadania, bola: Kto, zdôrazňujem, kto tu viac potrebuje pomoc? Naozaj je to syn, veď ten sa cíti „v pohode“, alebo skôr jeho mama? Kto tu je viac „závislý“? Mama od syna alebo syn od počítačových hier?

Áno, syn vykazuje znaky závislosti (zrejme si tiež myslí, že to má pod kontrolou), ale je, bez akýchkoľvek „humanistických“ eufemizmov, predovšetkým egoistickým „príživníkom“, cudzopasníkom v mama hoteli bez akýchkoľvek záväzkov. Som presvedčený o tom, že je potrebné začať predovšetkým z tohto bodu. 

Bude to nakoniec tak trochu aj diagnostika, či je syn od počítačových hier až taký závislý alebo nie. Pre milujúcu mamu bude však riešenie, ktoré navrhujem, mimoriadne ťažké, citovo bolestivé. Vyžaduje totiž nielen jej odvahu, neústupčivosť a vytrvalosť, ale aj podporu zvonka. V tomto prípade neverím v žiadnu „humanisticky láskavú“ alternatívu. Skúsim trocha konkretizovať rámcový „scenár“.

Potrebujete aspoň jedného „použiteľného“ muža, ktorý je akou-takou autoritou pre chlapca. Muža, nie pasívneho svedka. (Nie je tu priestor zdôvodňovať, prečo je štandardná mužská rola v tejto situácii dôležitá, ale je to skutočne nevyhnutná podmienka.) Spolu s týmto mužom formulujete v rozhovore jasné pravidlá pre Vaše normálne rodinné súžitie. To nie je diskusia, to sú Vaše minimálne požiadavky, to je Vaše rozhodnutie. Býva predsa vo Vašom byte. Máte právo určiť pravidlá pre „podnájomníka“. Zadáte jasné úlohy. Približne takto:

„Pretože mi na tebe záleží, pretože ťa mám rada, tak:

– Práce je dosť. Máš mesiac na to, aby si sa – nielen jednorazovo, brigádnicky, ale v nejakej firme – zamestnal!

– Každý mesiac budeš do 15. dňa v mesiaci prispievať na domácnosť (a na môj servis) 350 eur! To je približne len 12 eur na deň. 

– Tento príspevok budeš musieť platiť, pokiaľ budeš chcieť bývať doma, aj keď ťa z práce vyhodia. Našetríš si alebo si od niekoho cudzieho požičiaš a nájdeš si ďalšiu prácu!

– Ak sa do mesiace nezamestnáš, resp. nenájdeš si prácu, k 15. dňu v mesiaci nezaplatíš príspevok na domácnosť, zbalím ti kufre a odsťahuješ sa. V tejto veci oslovím úrad práce a políciu, prípadne súd, pretože prispievať na domácnosť je tvoja povinnosť zo zákona o rodine. A bez práce nemáš legálne z čoho.

Ak tieto pravidlá prijímaš, potvrď ich podpisom, ak ich neprijímaš, odsťahuj sa!“

Pripraviť tieto požiadavky ako dokument je iste ten menší problém. To sa zvládnuť dá. Sú tu dva väčšie problémy:

„Závisle“ milujúca matka, ktorá má výčitky svedomia a má pre syna „tisíc poľahčujúcich okolností“. Môže mať obavu, že stratí syna. Ale ona ho už z veľkej časti „stratila“. Syn je však dospelý, poľahčujúce okolnosti mu nepomôžu, skôr uškodia, sú slepou cestou. Je čas, aby stál na vlastných nohách. 

Známi a príbuzní. Mnohí z nich budú o Vás hovoriť ako o „krkavčej matke“ a chlapca všemožne ospravedlňovať. Budú Vás citovo manipulovať, apelovať na Vás, aby ste neboli na neho taká „tvrdá“, aby ste mu dali ešte šancu. No ponúkané pravidlá a hra podľa nich tou šancou predsa sú. Koľkí Vaši kritici mu poskytnú strechu nad hlavou a podmienky, ktoré má zatiaľ v mama hoteli? Ak by to aj urobili, veľmi rýchlo by ocenili práve Vašu trpezlivosť.

To, že „vyhodíte“ syna z domu, vôbec neznamená, že stráca svoj domov. Znamená to len, že „stratený syn“ má šancu domov znova nájsť a vracať sa doň. Musí, podobne ako ten biblický syn, nájsť najprv sám seba.