Výchovná poradňa Manžel od nás odišiel a má novú rodinu. Dcérka prestala komunikovať a je stále nahnevaná

Svoje otázky na tému výchovy detí s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail [email protected]. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Výchovná poradňa.

Dobrý deň, píšem Vám už v zúfalstve, lebo neviem, ako pomôcť svojej päťročnej dcérke. Minulý rok od nás odišiel manžel, našiel si mladšiu ženu, s ktorou čakal dieťa, a keď sa narodilo, nadobro od nás odišiel. Jeho nová partnerka však našu dcérku nemá rada a celú svoju pozornosť venuje svojmu malému synovi.

Ja som bola dovtedy s dcérou doma, ale keďže sa naša rodinná situácia zmenila, od septembra som musela nastúpiť do práce a dcérka do škôlky. Niesla to veľmi ťažko, stále mi hovorila, že nechce ísť odo mňa preč, že sa bojí, že odídem navždy ako ocko. Veľmi ma bolelo dávať ju do škôlky, ale inak sa nedalo.

Odvtedy sa veľa zmenilo, dcérka predtým stále rozprávala, niečo vykladala, pýtala sa, teraz nehovorí takmer vôbec, je urážlivá, nereaguje na mňa, keď od nej vyžadujem odpoveď, mrmle si nahnevaná popod nos. Akoby som mala doma zrazu dvojročné dieťa, akoby to bolo zrazu iné dieťa. Keď sa jej opýtam na nejakú farbu, odpovie, že nevie, aj keď viem, že to vie. A mlčí. Nechce sa sama obliecť, nechce sama jesť.

Akoby zrazu stratila všetky zručnosti, ktoré predtým mala. Na všetko odpovie „nie, nechcem“. Predtým napríklad pekne povedala: „Mami, môžem si vziať niečo papať?“ Teraz príde a zhúkne „jesť“. Predtým krásne rozprávala, spievala si pesničky, radovala sa zo všetkého, teraz akoby stratila chuť do života. Hľadám pomoc u odborníkov, ale stále mi prichádza odpoveď, že nové deti teraz neberú alebo najskôr až o deväť mesiacov prvé stretnutie. Bojím sa, čo dovtedy bude.

Odchod muža od manželky a malej dcéry k inej žene sa vníma spravidla ako zrada. Napriek istému zjednodušeniu to zrada skutočne je. A je veľmi bolestivá. Dcéru zradil najdôležitejší muž jej života – otec. 

Ale ani zrada neprichádza z ničoho nič ako blesk z čistého neba. Temer vždy na nej majú svoj podiel všetci traja dospelí – Ona, On a Ona. „Normálny“ muž predsa zo spokojného vzťahu zvyčajne neodchádza, taký vzťah dokonca posilňuje jeho odolnosť voči iným ponukám a nástrahám.

Skúsme si to rozmeniť „na drobné“. Manžel má dcéru a syna. Naozaj jej dal prednosť len preto, že tá druhá je mladšia, alebo dokonca preto, že porodila syna? Ja môžem iba špekulovať, ale žena pozná svojho muža zvyčajne lepšie, vie možno aj to, aké svoje potreby a túžby si môže pri inej väčšmi napĺňať. Nová partnerka má malého syna, „visí“ na ňom, tak ako ste „viseli“ Vy na svojej dcére, keď mala rok.

Jednoducho Vaša dcéra v tejto chvíli nie je pre ňu dôležitá. Na to, aby si obľúbila dcéru svojho partnera, potrebuje dozrieť. Ani Vášho muža, ani ju neospravedlňujem, chcem len povedať, že terajšiu „rodinnú konšteláciu“ nezmeníte. Môžete ju prijať ako fakt a žiť.

Pokiaľ ide o Vašu dcéru, zišlo sa v jej živote niekoľko záťažových situácií naraz. Tie prvé sú hneď tri: ide vlastne o dvojakú stratu, odchod maminky, od ktorej bola možno až príliš závislá, do práce, odchod otca a v kontexte toho aj o jej nástup do škôlky.

Reakcia dcéry je kombináciou jej regresu v správaní, to znamená návratu do nižšej vývinovej etapy života a nástupu obdobia vzdoru. Mám neistý pocit, že sú tam z jej strany úspešné pokusy s mamou manipulovať.

Čo s tým? Každá nová situácia chce čas a trpezlivosť. Myslím si, že je potrebné dohodnúť sa s dcériným otcom, že sa s ňou bude (zatiaľ) stretávať bez prítomnosti svojej partnerky, že si pre ňu skutočne „nájde čas“, má totiž voči nej rovnaké povinnosti ako voči synovi. Pred dcérou neútočte ani na jej otca, ani na jeho priateľku (hoci ste si skalopevne istá, že si to zaslúžia).

Ak máte brata, strýka, krstného, poproste ich, aby si našli čas pre Vašu dcéru, potrebuje mať zážitok „spoľahlivého muža“.

Pokúste sa vysvetliť dcére, že sa také veci v živote stávajú, že je to ľúto aj Vám (a uviesť niekoľko príkladov, kde dieťa, ktoré dcéra pozná, má „nového“ otca alebo mamu alebo kde dieťa ostalo s mamou rovnako ako Vy samo).

Hľadajte, kde máte šancu sa buď samy dve, alebo spolu s inými radovať, spoločná radosť je prejavom lásky.

Nevyhýbajte sa príbuzným a známym, využite „náruč širšej rodiny“, rovnako svojich rodičov, ako aj rodičov svojho manžela (neprestali byť jej starými rodičmi), neizolujte sa od svojich najbližších. 

Keď dcéra nahnevane mrmle, správa sa panovačne, pokojne jej povedzte, že sa Vám to nepáči, že Vy sa k nej tak nesprávate.

Nezabúdajte ju objímať a hladiť, fyzický kontakt je veľmi dôležitý. Oceňujte ju vždy, keď sa jej niečo podarí.