Výchovná poradňa Synovi pomáham s vecami do školy a zaujímam sa o úlohy. Čelím kritike, že nikdy nebude samostatný. Je to tak?

Otázky na tému výchovy detí s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail [email protected]. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Výchovná poradňa.

Dobrý deň, potrebovala by som poradiť, ktorý prístup je lepší a či sa mýlim ja alebo moja matka. Mám syna štvrtáka na základnej škole, je to veľmi bystrý a šikovný chlapec, v škole sa mu darí, ale je to taký typický chlapec, roztržitý, zábudlivý, myslí na tisíc vecí naraz. Čo sa týka prípravy do školy, tak mu pomáham. Nie v tom, že stojím nad ním a sledujem každé slovo v úlohe, ale pomôžem mu vyložiť aktovku, zistím si, aké majú úlohy, som dôsledná, aby si tie úlohy spravil, skontrolujem mu ich, či ich spravil správne, pozriem si, čo preberajú na hodinách, pred písomkou si spolu veci zopakujeme, zaujímam sa, pomáham mu s nachystaním si vecí na ďalší deň. 

Moja matka mi tento prístup kritizuje, tvrdí, že je už veľký na to, aby si niesol zodpovednosť za svoje povinnosti sám. Vraj ona sa o moje a sestrine úlohy nikdy nezaujímala, nikdy sa nestarala, nechala to všetko na nás a vďaka tomu sme boli vo svojom veku zodpovednejšie. Aj si to z detstva pamätám, že sa nikdy ani neopýtala, ako škola, či máme úlohy, či budú písomky, a bolo to tak už na prvom stupni. Myslím, že som to vnímala ako jej nezáujem o mňa, nie ako učenie k samostatnosti. Ale čo ak skutočne robím zo syna nesamostatného človeka? Myslíte si, že by som mala nechať syna, nech sa už stará úplne sám? Mám pocit, že by to bol taký voľný samospád, ktorý by viedol nevedno kam. Aký máte na to názor?

Milá čitateľka, rozumiem Vašim obavám, pomáhate synovi s prípravou do školy, venujete mu dostatok času a pozornosti, aby sa dôsledne nachystal a v škole mu nič nechýbalo. Ozýva sa vo Vás pritom otázka, či nerobíte zo syna nesamostatného človeka. 

Syn je vo štvrtom ročníku základnej školy a mal by si zodpovednosť za svoje úlohy niesť sám. Áno, na začiatku to môže byť náročné. Čokoľvek sa chceme naučiť alebo si osvojiť, je späté s určitou nevedomosťou a neistotou. Je to však cenná a veľmi dôležitá cesta, na ktorej si všestranne rozvíjame vlastné kompetencie a zvládacie stratégie.

Píšete, že syn je šikovný energický chlapec, myslí na viac vecí naraz a občas sa mu stáva, že zabúda. V dnešnej dobe a nielen u detí v mladšom školskom veku sa s tým stretávame často. Deti sú mnohokrát roztržité, súčasne sa venujú rôznym aktivitám, pomerne rýchlo a náhodne prechádzajú od jednej činnosti k druhej. Majú ťažkosti so sústredením, s vytrvaním pri úlohách a so zapamätávaním si jednotlivých krokov v slede. Vplýva na to viacero faktorov.

Po prvé, pokiaľ sú naše deti naučené spoliehať sa na nás ako na mentorov, ktorí nad nimi držia ochrannú ruku, je veľmi pravdepodobné, že nebudú rozvíjať svoju vlastnú sebakontrolu. Dôležité je dieťaťu zrozumiteľne, pravdivo a primerane jeho veku vysvetliť, prečo má tú-ktorú činnosť vykonávať sám. Do popredia kladieme dôraz na vnútorný význam splnenia povinnosti, nie na externú kontrolu. 

Argumentovať v zmysle „napíš si úlohu, lebo to povedala pani učiteľka; lebo to tak robia aj iné deti“ je málo efektívne. Omnoho lepšie je dieťaťu vysvetliť, že samostatnou organizáciou úloh vstupuje do sveta zodpovedných „dospelákov“ a pripravuje sa na úspešný pracovný život. Samozrejme, že to nepôjde okamžite a ľahko, pokiaľ je dieťa naučené fungovať v komforte zabezpečenom rodičom. Treba však vytrvať. Nie je to beh na krátke trate, ale maratón.

Po druhé, novodobé fenomény vo výchove, akými sú napríklad intenzívne rodičovstvo či používanie moderných technológií, nám vytvárajú spoločnosť zahltenú informáciami a stimulmi, ktoré k nám prichádzajú z vonkajšieho prostredia. Bežnou súčasťou výchovy detí sa už od útleho veku stávajú rôznorodé interaktívne hry, mobilné aplikácie, špeciálne cielené televízne programy, výchovno-vzdelávacie pomôcky, krúžky a kurzy. 

Denný harmonogram dieťaťa je vopred starostlivo naplánovaný a vyplnený programom, ktorý mu zabezpečuje rodič, pedagóg či interaktívna technológia. Dieťa len plynule prechádza z jednej činnosti do druhej bez nutnosti hlbšieho vnútorného zaangažovania sa. V takomto prostredí má minimálnu možnosť rozvíjania vlastnej iniciatívy, rozhodovania sa, samostatného fungovania či riešenia úloh. Dôsledkom je väčšia roztržitosť a menšia miera koncentrácie. 

Zhrnutím možno povedať, že sa nemusíte báť prenechať iniciatívu a zodpovednosť na svojho syna. Postupnými krokmi si aj on sám rozvinie schopnosť organizovať a plánovať svoje povinnosti. Nepochybne ho tým výborne pripravíte na praktický a reálny život. Svoj záujem o syna môžete následne preniesť do iných voľnočasových a zábavných aktivít.