Výchovná poradňa Keď dcérke povieme nie, začne kričať a biť všetkých okolo. Nič na ňu nezaberá

Otázky na tému výchovy detí s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail [email protected]. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Výchovná poradňa.

Dobrý deň, veľmi pekne Vás prosím o radu, ako sa správať k dcérke (3,5 roka). Začala mať obdobie, že len čo sa jej niečo nepáči, začne kričať, biť všetkých okolo, hádzať veci, nepočúva ani na pätnástykrát, ani keď zvýšim hlas, dokonca jej tato dal jemne po zadku, vtedy začala až amokovo vyvádzať. Vysvetľujem jej napríklad, že nemôže skákať po posteli, lebo si ublíži. Nepočúvne a provokatívne začne naschvál skákať ešte viac a potom sa to začne: plač, krik atď. Alebo v aute nepočúva, že nech prestane búchať fľaškou. Keď nepočúvne ani na dvadsiatykrát, vezmem fľašku a opäť amok, začne sa mi vyhrážať, že ma zbije a vyhodí ma (u nás doma to nikdy nepočula, neviem ani, odkiaľ to má). Toto správanie začal už kopírovať aj dvojročný synček.

Venujem sa jej, kreslíme si, hráme sa, chodíme veľa von. Žiarlivosťou na brata sme si už prešli, vtedy ho veľmi bila, teraz útočí na mňa, hryzie ma, bije ma v takýchto stavoch. Pritom je to šikovné múdre dievčatko, ale tieto stavy už trvajú dlhšie a už si neviem dať rady. Som zúfalá a nevládzem.

Rozumiem, aké vyčerpávajúce môže byť každodenné zvládanie takýchto situácií. Tak ako Vy, aj mnoho ďalších rodičov prežíva podobné situácie a emócie s deťmi v tomto veku. Často je to nielen vyčerpávajúce, ale frustrujúce aj pre nás rodičov.

Detský mozog je v procese dozrievania, nezrelá je aj centrálna nervová sústava, aj časti mozgu zodpovedné za reguláciu emócií. Dieťa teda nie je schopné ovládať svoje emócie (najmä hnev) a ani ich prejav. Preto je bežné, že deti, ktoré sa hnevajú alebo sú frustrované, začnú kričať, kopať, búchať a nepočúvajú. Sú zahltené vlastnými emóciami. 

Ak im vtedy niečo vravíte, nepočúvajú. Ale nie preto, že nechcú, ale preto, lebo to nedokážu. Sú zaplavené emóciou a ich mozog racionálne slová rodičov nevníma. 

Spúšťačom detského hnevu a frustrácie môže byť pocit nenaplnenej potreby – dieťa je hladné, unavené, cíti sa opustené a nepochopené, s niekým sa napríklad pohádalo, rodič mu niečo nedovolil. Na tieto prejavy emócií sa teda pozerajme ako na spôsob detskej komunikácie, keď deti prejavujú to, čo prežívajú.

Pre Vás ako matku bude kľúčové, aby ste pre dcériných prejavoch hnevu, provokácie, kriku ostali pokojná. Aj napriek tomu, že sa môžete ocitnúť pod tlakom, pretože ustáť detské emócie nie je jednoduché. Tie sa často zrkadlia, a keď dieťa kričí, rodič má tendenciu začať zvyšovať hlas tiež. Vyskúšajte však hlas stíšiť, znížiť intenzitu aj dynamiku svojej reakcie a aj dieťa bude postupne znižovať prejav svojho hnevu. 

Ak však ide o intenzívny a hlučný detský prejav, jeho ignorovaním spôsobíte opak – dcérka ešte pridá na intenzite kriku a kopania, pretože chce Vašu pozornosť. Potrebuje Vás pri sebe. 

Preto si vtedy k dcérke čupnite, buďte jej fyzicky nablízku. Dotknite sa jej, pohlaďte ju, aby Vás cítila. Povedzte jej, že ju vnímate, počúvate. Dcéra tak bude cítiť, že jej rozumiete a ste pri nej. Navrhnite riešenie situácie, čo budete robiť. Dajte na výber dve možnosti, jasne ohraničte, čo sa bude diať.

Jasne a striktne jej povedzte, že Vás nemôže ani biť, ani hrýzť. Takéto správanie je neakceptovateľné. Hovorte to pokojne, zrozumiteľne, pozerajte sa jej do očí a držte ju za ruku, aby ste si boli istá, že Vám venuje celú svoju pozornosť.

Ak dieťa nepočúva, provokuje, je potrebné tak ako pri prejavoch hnevu a frustrácie byť pokojný a prítomný. Tu je niekoľko tipov, ktoré by Vám mali uľahčiť dané situácie:
 
•    Jasné hranice pomenované krátkymi vetami, napr. Na posteli sa neskáče. Deti majú rady predvídateľnosť, ktorá im dáva pocit bezpečia a istoty.

•    Predvídateľné následky: Ak budeš skákať aj naďalej, pôjdeš z izby preč. 

•    Predvídajte situácie, ktoré sú potenciálnym zdrojom hádok, plaču či hnevu. Predchádzajte týmto situáciám alebo o nich komunikujte s dieťaťom dopredu. 

•    Posilňujte pozitívne správanie. Urobíte to tak, že sa zameriate na dobré a pozitívne správanie, vyzdvihnete ho a oceníte: Veľmi sa mi páči, že si prestala skákať na posteli ihneď, ako som ťa upozornila. To, čomu venujete pozornosť, bude rásť. 

Vo všeobecnosti je dobré hovoriť s deťmi o emóciách, o tom, ako ich aj my dospelí prežívame a čo nám pomáha zvládať ich, že prežívať bolesť, strach, hnev a iné emócie je zdravé a normálne. Niekedy sa tešíme, inokedy sme smutní a to všetko je v poriadku. Dôležité je, ako emócie prejavíme.