Izrael pri nálete na jemenské hlavné mesto Saná z 28. augusta zabil Ahmada al-Rahavího, „premiéra“ húsíovcov, radikálnych šiítskych militantov, ktorí od roku 2014 ovládajú severný Jemen.

Ahmad Al-Rahaví nebol súčasťou medzinárodne uznanej jemenskej vlády, ktorá dočasne sídli v prístavnom meste Aden na juhu krajiny.

Smrť al-Rahavího a „niekoľkých jeho kolegov“ potvrdil vysokopostavený člen húsíovcov Muhammad al-Buchajtí. Podľa New York Times je medzi zabitými aj Džamál Amer, ktorý slúžil ako „minister zahraničných vecí“ skupiny, ako aj „minister informácií“ Hašem al-Din.

Mahdí al-Mašát, predseda riadiacej rady, najvyššieho orgánu húsíovcov, sľúbil Izraelu pomstu. „Nálety nás nevystrašia a nezastrašia nás ani hrozby,“ vyhlásil al-Mašát. „Sionistom hovoríme: Naša pomsta nespí a v dôsledku zrady vašej zločineckej vlády vás čakajú temné dni.“

Útoky Jemenčanov

Izrael a húsíovci sa nachádzajú v stave otvoreného konfliktu od októbra 2023, keď po útoku Hamasu na Izrael húsíovci začali útočiť na lode plaviace sa v Červenom mori a ostreľovať Izrael raketami a dronmi.

Jemenskí militanti odvtedy napadli viac než sto lodí vrátane takých, ktoré nemali žiadne prepojenie na Izrael. Poškodili asi tridsať z nich a potopili štyri, z toho dve – Magic Seas a Eternity C – len v júli tohto roku, pričom zabili prinajmenšom ôsmich námorníkov. Námorníkov vo viacerých prípadoch aj uniesli.

Skupina Ansar Alláh, ako sa húsíovci oficiálne nazývajú, svoje útoky odôvodňuje solidaritou s Palestínčanmi. Od svojho vzniku v 90. rokoch používa heslo Sarcha, ktoré hlása: „Boh je najväčší, smrť Amerike, smrť Izraelu, prekliatie Židom, víťazstvo islamu.“

Hoci väčšinu rakiet či dronov Izrael a jeho spojenci úspešne zostrelili, 19. júla 2024 dron vypustený z Jemenu zasiahol obytnú budovu v Tel Avive, pričom zabil jedného človeka a ďalších desiatich zranil. Spolu si útoky húsíovcov v Izraeli vyžiadali okolo 40 ranených.

Izrael vtedy v reakcii po prvýkrát v dejinách zaútočil na cieľ v Jemene, prístav Hudajda, ktorý húsíovci používajú na dovoz zbraní z Iránu. Izraelské letectvo v meste zasiahlo rafinériu a sklady paliva.

Tancovať na hlavách hadovPrečo je v Jemene vojna a prečo húsíovci útočia aj na európske lode

Christian Heitmann

Al-Rahaví

Jemen sa od roku 2014 nachádza v stave občianskej vojny, keď po páde prezidenta Sáliha húsíovci spustili novú ofenzívu, dobyli hlavné mesto Saná a celý sever krajiny.

Hoci sa zabitie premiéra (aj keď medzinárodne neuznaného) môže javiť ako závažná udalosť, pre húsíovcov samotných nie je veľkou stratou. Ako pre DW podotýka odborníčka na Jemen Hannah Porterová, al-Rahaví nebol priamym členom húsíovcov, ale Všeobecného ľudového kongresu (GPC), ktorý tvoria bývalí lojalisti exprezidenta Sáliha. Húsíovci GPC využívajú na udržiavanie obrazu, že za sebou zjednotili celý severný Jemen.

„Tieto postavy z GPC nemajú skutočnú moc, používajú ich, aby ukázali svetu, že húsíovci majú v severnom Jemene širokú podporu,“ vysvetľuje Porterová.

Sálih severnému Jemenu vládol od roku 1978 až do zjednotenia s juhom krajiny v roku 1990, následne bol prezidentom zjednoteného Jemenu až do protestov počas Arabskej jari v roku 2012. Po tom, ako húsíovci v roku 2014 dobyli hlavné mesto Saná, čím sa z menšieho povstania v horách severného Jemenu stala rozsiahla občianska vojna, sa v roku 2015 Sálih postavil na stranu húsíovcov. V boji o moc sa však so svojimi novými spojencami rozhádal a tí ho v decembri 2017 zabili.

Iba figový list?

Podľa Hanny Porterovej takzvaný premiér al-Rahaví „nebol veľmi vplyvný, nebol vojenskou postavou (...) bol hlavne administrátorom“ a nemal skutočnú moc nad húsíovcami, ktorí ho dosadili.

Poukazuje pritom aj na skutočnosť, že nebol zo severnej elity, z ktorej pochádza zvyšok vysokopostavených húsíovcov, ako aj na správu, že ho Izrael zabil zrejme vo vlastnom dome.

Podľa Porterovej to svedčí o tom, že hoci húsíovci pravdepodobne vedeli, že sa blíži izraelský útok, nepovažovali za potrebné al-Rahavího varovať spôsobom, ako by varovali vysokopostavených vojenských veliteľov.

Hoci v praktickom ohľade smrť al-Rahavího veľa nezmení, na symbolickej úrovni je významným gestom, hovorí analytik International Crisis Group Ahmed Nagi. „Húsíovci sa teraz obávajú, že budúce útoky by sa mohli rozšíriť aj na vládnych úradníkov a zahrnúť by mohli aj vojenských vodcov, ktorí v skutočnosti majú v rámci skupiny rozhodovaciu moc,“ myslí si.

Tieto obavy chce zjavne prehĺbiť izraelský minister obrany Israel Katz, ktorý vyhlásil, že izraelské nálety by mohli pokračovať. „Toto je len začiatok. Húsíovci sa dôrazne naučia, že tí, ktorí sa vyhrážajú a škodia Izraelu, dostanú desaťnásobnú odplatu – a nebudú môcť rozhodnúť, kedy sa to skončí,“ deklaroval.

Podľa Fareu al-Muslimiho, jemenského výskumníka v britskom Chatham House, izraelský útok zmaril ilúziu vodcov húsíovcov, že Izrael nepredstavuje skutočnú hrozbu, pretože nemá „o nich žiadne spravodajské informácie“, píše New York Times.

„Al-Muslimi poukázal na skutočnosť, že keď sa na jednom mieste napriek vojnovému stavu zhromaždilo toľko vysokých predstaviteľov, svedčí to tom, že skupina neverila, že sa má čoho báť,“ zhŕňa americký denník.

OSN

Húsíovci, zrejme v reakcii na nedávne nálety, vtrhli do priestorov OSN a uniesli 11 spolupracovníkov, ktorí pracovali na projektoch World Food Program, WHO a UNESCO.

Jemenskí militanti už v minulosti obvinili spolupracovníkov OSN zo špionáže. V roku 2021 uniesli desiatky Jemenčanov, ktorí pracovali pre zahraničné organizácie alebo americkú ambasádu. K novej sérii zatknutí došlo pred rokom.

„Ich útoky na zamestnancov OSN sú zámernou taktikou, ako si vynútiť ústupky pomocou rukojemníkov,“ vysvetľovala vtedy analytička Nadwa al-Dawsari. „Húsíovci sa snažia kontrolovať, kto pracuje pre OSN a medzinárodné organizácie, a dosadzujú vlastných ľudí, aby získali úplnú kontrolu nad medzinárodnou pomocou,“ opisovala prístup militantov.

Pritom 18,2 milióna Jemenčanov – viac než polovica krajiny – je odkázaných na humanitárnu pomoc. Podľa údajov OSN iba v rokoch 2016 až 2021 zomrelo 233-tisíc ľudí, prevažne detí, na podvýživu a odvrátiteľné choroby.