Minister Rakušan na slovenskom proteste Čo dnes niektorí českí politici s ľahkosťou hádžu za hlavu

Český minister vnútra a líder strany STAN Vít Rakušan vo svojom predvolebnom videu narazí na turistický smerovník, na ktorom je na jednej tabuli nápis „Slovenská cesta“. Minister si, samozrejme, vyberie iný smer.

To je len malá ilustrácia toho, ako sa vymedzovanie voči aktuálnej slovenskej vláde stalo súčasťou predvolebnej kampane českých vládnych strán.

Účasť ministra Rakušana na opozičnej demonštrácii v Bratislave nie je nič iné ako napĺňanie tejto stratégie, aj keď český minister k tomu v rozhovore pre slovenské médiá narozprával veľa vzletných slov.

Túto stratégiu celkom výstižne opísal český týždenník Echo 24 na príhode, keď na zasadnutie volebného štábu koalície Spolu prišiel minister dopravy Martin Kupka a prekvapenému osadenstvu oznámil, že namiesto programových bodov sa v kampani bude stavať na emócii súboja Západ verzus Východ.

Vymedzovanie sa voči „proruskému“ Ficovi, ktoré je českému publiku dobre zrozumiteľné, je súčasťou tejto taktiky. Na tú očividne okrem Spolu stavil aj ich koaličný partner STAN.

Už niekoľko týždňov to robí napríklad aj europoslanec za KDÚ-ČSL (súčasť Spolu) Tomáš Zdechovský. Ten viedol skupinu členov Európskeho parlamentu, ktorá na Slovensko pricestovala po medializovaní podozrení zo zneužívania eurofondov.

Táto misia bola v poriadku a kauza typu haciendy za eurofondy si reakciu z Bruselu určite zaslúžila. Ale následné reči o banánovej republike a gradovanie konfrontácie s Ficovou vládou bola už čisto Zdechovského predvolebná jazda určená pre českých voličov.

Nestojí veľkú námahu zistiť si, že len tento rok začala Európska prokuratúra vyšetrovať podozrenia zo zneužívania eurofondov napríklad aj v Španielsku, v Grécku či v Slovinsku. Len ťažko sa však dá predstaviť, že by europoslanec Zdechovský pricestoval napríklad do Madridu a začal hovoriť niečo o banánovej republike.

Samozrejme, že medzi politickými reprezentantmi štátov to občas zaiskrí a inak aj dobré vzťahy prechádzajú fázou ochladenia. Príkladom môžu byť poľsko-maďarské vzťahy, ktoré sa zhoršili po vypuknutí vojny na Ukrajine.

Vcelku bežné je aj to, že politik z jednej krajiny podporí pred voľbami kandidáta v inej krajine, najmä ak patrí k rovnakému politickému táboru.

Postaviť kampaň na vymedzovaní sa voči vláde susedného štátu, s ktorým mám navyše historicky špeciálne väzby, je príkladom nielen necitlivej, ale aj politicky krátkozrakej stratégie.

Postaviť predvolebnú kampaň na programovom vymedzovaní sa voči vláde susedného štátu, s ktorým mám navyše historicky špeciálne väzby, je však príkladom nielen necitlivej, ale aj politicky krátkozrakej stratégie.

Počet slovenských prívržencov Vítovi Rakušanovi a Tomášovi Zdechovskému takto určite narástol, ale stagnujúcimi preferenciami STAN a Spolu to len veľmi ťažko pohne. Skôr to pôsobí ako ukážka bezradnosti českých vládnych strán v ich súboji s Andrejom Babišom.

Robert Fico získal moc v demokratických voľbách a jeho vláda má stále podporu veľkej časti slovenskej spoločnosti. Zároveň je faktom, že robí kroky, ktoré Slovensku škodia. To je však náš politický zápas. Ak si na ňom budú niektorí českí politici účelovo prihrievať vlastnú politickú polievočku, v mnohých Slovákoch to zanechá pachuť.

Tak ako ho zanechalo nepochopiteľné rozhodnutie premiéra Petra Fialu zrušiť formát spoločných rokovaní českej a slovenskej vlády.

Len tak mimochodom, takýto formát spoločných zasadnutí vlád stále funguje medzi Slovenskom a Ukrajinou, najbližšie by sa malo uskutočniť koncom októbra v Sobranciach. Pritom Ukrajina má určite neporovnateľne viac dôvodov na zrušenie tohto formátu, ako ich malo Česko.

Vo vzťahoch medzi štátmi často existujú inštitúty či gestá, ktoré majú takú symbolickú hodnotu, že by mali zostať nedotknuté bežnou politickou prevádzkou. V Kyjeve tomu rozumejú, ale v Prahe akoby to dnes niektorí politici s ľahkosťou hádzali za hlavu.