Výstava statočných vojvodinských Slovákov Grobianske násilie je prejavom poníženia celej slovenskej komunity a útokom na jej dôstojnosť

Dňa 21. septembra usporiadala Jasmina Nasariková v priestoroch Strediska kultúry na Vajnorskej ulici v Bratislave zriedkavú výstavu. Ojedinelá bola už tým, že trvala iba jeden deň, už v ten nasledujúci sa presunula do Banskej Bystrice a pravdepodobne sa bude objavovať aj na ďalších miestach Slovenska. Verme, že sa stane putovnou.

Dôležitejšia stránka jedinečnosti tejto výstavy však spočíva v obsahu. Zachytáva rôzne prejavy protestného hnutia slovenskej komunity proti vláde v Srbsku fotografiami povešanými na šnúre na štipcoch.

Okolo osemdesiat záberov je tichým, zato výrečným svedkom odhodlania našich krajanov postaviť sa za spravodlivosť, za opodstatnené požiadavky študentov, proti zlovôli moci – tak srbských štátnych a samosprávnych orgánov a politikov, ako aj vplyvných jednotlivcov slovenskej národnosti, ktorí zapredali svoju česť a vernosť svojej komunite za osobné či rodinné privilégiá, výhody.

Z fotografií zobrazujúcich pochody, zhromaždenia, diskusie vanie silný duch súdržnosti, dôstojného, no odhodlaného vystupovania. Étosom a pátosom to dosť pripomína náš koniec roka 1989.

Súčasťou uvedenia výstavy bolo aj premietanie filmového dokumentu. Vecne až stroho, bez zbytočných vizuálnych a zvukových efektov, o to úprimnejšie a výstižnejšie zachytil hlavné výjavy tohto občianskeho hnutia trvajúceho už skoro celý tento rok, avšak najviac pozornosti venoval jednému jeho okamihu.

Protesty v Novom SadePolícia proti demonštrantom nasadila slzný plyn, zbila starého muža a napadla aj novinárov

Christian Heitmann

Dňa 9. augusta počas Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci, ktoré sú vnímané ako najväčší sviatok Slovákov v Srbsku a už aj jeden z ich symbolov, slovenskí aktivisti vystavili na šnúrach v miestnom parku a medzi stromami fotografie, ktoré zachytávali spomínané hnutie. V ten istý deň dorazila na toto miesto organizovaná skupina svalnáčov, najatých bitkárov, a za do očí bijúcej nevšímavosti, ba až podpory polície a asistencie viacerých Slovákov, ktorí za prisluhovanie vládnej strane získali teplé miesta, začala fotografie strhávať a trhať.

Počas likvidácie výstavy došlo aj k fyzickým útokom a potýčkam. Tieto scény agresivity mohol film zobraziť len vďaka záberom z mobilov. O to boli odpudzujúcejšie a hrozivejšie.

Srbská moc nemala ani toľko chochmesu, aby výstavu zlikvidovalo nariadenie nejakého úradu, ale došlo k tomu primitívnym násilím prizvaných tajomných síl. Jej tvorcovia, normálni kultivovaní ľudia, ju ešte niekoľkokrát vystavili v niektorých obciach rodnej Vojvodiny, ale zároveň logicky začali hľadať porozumenie a pomoc u svojich krajanov na Slovensku. Pokúšajú sa ju u nás prezentovať na rôznych miestach ako krátkodobú.

To, či sa výstava a celkovo statočné vystupovanie Slovákov v Srbsku stretne so záujmom a ohlasom verejnosti, politikov, žurnalistiky na Slovensku, veľa vypovie nielen o našom vzťahu ku krajanom, zvlášť k životaschopnej komunite v Srbsku, ale predovšetkým bude skúškou zrelosti slovenskej občianskej spoločnosti. Lebo tu nejde o nič iné ako o podanie pomocnej ruky krajanom a ich demokratickým a humanitných hodnotám.

Robert Fico a jeho až trápne posluhujúci minister zahraničných vecí interpretovali celý problém po svojom. Zredukovali ho na zápas legitímnej moci na jednej strane a síl, ktoré chcú podľa cudzích vzorov destabilizovať Srbsko, na druhej strane. Presne v duchu srbského prezidenta Aleksandra Vučića, ktorého Fico označil za svojho priateľa.

Historik o VojvodineMedzi tamojšími Slovákmi žil aj Štefánikov brat. Mečiarova vláda sa k nim zachovala lepšie než Fico

Christian Heitmann

Žiaľ, ide o jedno už z pomaly každodenných myšlienkových sploštení, ktoré sú preňho dlhodobo príznačné. So slovenským premiérom možno súhlasiť, že tu nejde o slovensko-srbský nacionálny konflikt a priamo ani o obmedzovanie práv Slovákov v Srbsku. Ale nepriamo to tak je, pretože takéto grobianske násilie je nutne prejavom povýšeneckosti a poníženia celej slovenskej komunity, útokom na jej dôstojnosť a sebavedomie.

Súčasná slovenská vláda jednoducho nechce vidieť, že pokojné občianske hnutie našich krajanov je prejavom túžby slabšieho, dovolávajúceho sa, ako som to už naznačil, rešpektovania ľudskosti a zásad demokracie, ktorú ničí korupcia, zneužívanie politickej moci, rodinkárstvo, straníctvo. Táto burina už prerástla celú srbskú spoločnosť.

Protestujúci Slováci nechcú teda nič iné ako žiť v spravodlivejšej spoločnosti a krajine, na ktorú môžu byť hrdí. To však náš premiér a dnešná vládna koalícia neradi počúvajú, ba priam nenávidia. Čertvie prečo.