Zástancovia teórie, že za inváziu na Ukrajinu je zodpovedný Západ, dostali tento týždeň do rúk ďalší podporný argument.

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová dala rozhovor maďarskému portálu Partizán, v ktorom hovorila aj o príčinách vojny na Ukrajine. Rozhovor následne nekorektne parafrázoval nemecký bulvárny denník Bild.

To, čo exkancelárka povedala, zhrnul Bild pod titulkom Merkelová pripisuje Poľsku spoluvinu na Putinovej vojne.

Denník napísal, že bývalá kancelárka obvinila Poľsko a pobaltské štáty zo zmrazenia diplomatických vzťahov medzi Ruskom a EÚ a tým nepriamo z ruskej vojny proti Ukrajine.

V tomto duchu sa správa šírila ďalej do sveta, kde vyvolala búrku reakcií. V Poľsku a Pobaltí, samozrejme, negatívnych.

Bývalý poľský premiér Mateusz Morawiecki napísal, že Merkelová „patrí medzi nemeckých politikov, ktorí Európe v poslednom storočí najviac uškodili“.

Lotyšský politik zo strany Národná aliancia Rihards Kols obvinil dokonca Merkelovú z „drzého“ správania a podobné slová zvolil aj šéf estónskej diplomacie Margus Tsahkna. V týchto rozhorčených reakciách na Merkelovej rozhovor by sa dalo ešte dlho pokračovať.

Mediálny obraz toho, čo exkancelárka v rozhovore pre maďarský portál povedala, je posunutý oproti realite.

Mediálny obraz toho, čo exkancelárka v rozhovore pre maďarský portál povedala, je však posunutý oproti realite.

V pasáži, na ktorú sa Bild odvoláva, hovorila Merkelová o Minských dohodách. Tvrdila, že hoci neboli dokonalé, priniesli v rokoch 2015 až 2021 isté upokojenie napätia, čo umožnilo Ukrajine „nazbierať silu“ a „stať sa inou krajinou“.

V roku 2021 Merkelová cítila, že Putin neberie Minské dohody vážne, a preto chcela prísť s novým formátom. Spoločne s Emmanuelom Macronom chceli s ruským prezidentom hovoriť priamo ako Európska únia. Konkrétne išlo napríklad o iniciatívu usporiadať v roku 2021 summit EÚ – Rusko, s ktorou Poľsko a pobaltské štáty nesúhlasili.

Podľa exkancelárky mali strach, „že nebudeme mať spoločnú politiku voči Rusku“. Pasáž na túto tému uzatvára Merkelová slovami: „V každom prípade k tomu (novému formátu rozhovorov, pozn. red.) nedošlo. Potom som odišla z úradu a začali sa Putinove agresie.“

V skutočnosti tak Merkelová povedala iba to, že Poľsko a pobaltské štáty ňou navrhovaný formát rozhovorov „nepodporili“. O prisudzovaní viny za vojnu v rozhovore vôbec nebola reč.

Niekdajšia kancelárka v ňom veľa hovorí o tom, ako sa pod vzťahmi s Ruskom negatívne podpísala pandémia a nemožnosť komunikovať s Vladimirom Putinom priamo medzi štyrmi očami.

„Bol by Putin napadol Ukrajinu aj vtedy, keby nebolo bývalo pandémie koronavírusu?“ pýtala sa Merkelová. Tvrdí, že na to neexistuje odpoveď, zároveň však dodáva: „Koronavírus zmenil svetovú politiku, pretože sme sa už nemohli stretávať.“ Pripomína tiež, že Putin sa zo strachu z pandémie nezúčastnil na summite G20 v roku 2021.

Napriek tomu, že Merkelovej slová o Poľsku a pobaltských štátoch boli prekrútené, rozhovor potvrdzuje niekoľko omylov nemeckej zahraničnej politiky, ktorú Merkelová dlhé roky stelesňovala.

Konkrétne podceňovanie takých faktorov, ako je ruský imperializmus, revizionizmus (doktrína ruského sveta) a popieranie ukrajinskej štátnosti, ktoré je obsiahnuté vo viacerých ruských oficiálnych prejavoch a textoch – aj v Putinovej kľúčovej eseji O historickej jednote Rusov a Ukrajincov.

Keď Merkelová hovorí o príčinách vojny, kladie dôraz na zlyhanie štandardných nástrojov zahraničnej politiky v zmysle summitov a priamej komunikácie s Ruskom. Vyznieva to tak, že keby toto všetko bolo išlo podľa jej predstáv, bolo by sa dalo ruskému útoku na Ukrajinu zabrániť.

To je však v očividnom rozpore s tým, ako Putinove motivácie a rozhodovanie opísali viacerí znalci Kremľa. Napríklad spisovateľ Michail Zygar, ale aj mnohí ďalší.

Angela Merkelová patrí k tým nemeckým politikom, ktorí razili zahraničnopolitickú koncepciu Wandel durch Handel (zmena prostredníctvom obchodu). Tá sa opierala o tézu, že v prípade Ruska je zapojenie do obchodných aktivít účinnejšie ako odstrašovanie. Lenže zoči-voči Putinovi zlyhala.

To je však už na inú debatu.

Vráťme sa k Merkelovej rozhovoru pre portál Partizán. Proruské kruhy si ho určite užijú, ale žiaden dôkaz zodpovednosti Západu za vojnu na Ukrajine to nie je. Ak je niečím zaujímavý, tak len pripomenutím chýb, ktorých sa Európa lídrovaná Angelou Merkelovou vo vzťahu k Rusku dopustila.