Na Slovensku nie je dostatok zariadení, ktoré by pomáhali ženám trpiacim domácim násilím. A zariadení, ktoré by sa zároveň hlásili ku kresťanským princípom a k ochrane života od počatia, je ešte menej.

Dôvodom je nedostatok financií. Ale ak ide o kresťanské organizácie, je situácia obzvlášť komplikovaná.

Zdá sa totiž, že rozdiely na ideovom základe robí pri rozdeľovaní dotácií aj samotný štát. Dobre to ilustruje príklad neziskovky Áno pre život, ktorá sa venuje pomoci ženám v núdzi už 27 rokov.

Áno pre život sa zameriava na rôzne potreby žien už od roku 1998. Pomáha tým, ktoré otehotneli a nevedia, čo ďalej, no poskytuje aj podporu a ubytovanie pre týrané ženy, ktoré nemajú kam ísť.

Nejde len o dobrovoľnícku činnosť. Organizácia je akreditovaným subjektom ministerstva práce a počas svojej existencie bola opakovane zaradená medzi 16 organizácií, ktoré poskytujú najkomplexnejšie služby obetiam domáceho násilia.

Celková kapacita zariadenia je 25 miest.

Nóri ich vyškrtli pre nesúhlas s Istanbulským dohovorom

Dlhé roky boli zariadenia, ktoré sa venujú problematike domáceho násilia, financované cez nórske fondy.

Peniaze sú síce nórske, no o ich prerozdeľovaní rozhodovali slovenskí odborníci v danej oblasti. Tí pri výbere hodnotili jednotlivé programy a priraďovali im body.

Už v roku 2015 však bola neziskovka Áno pre život – aj napriek dobrým výsledkom – z nórskych fondov vylúčená.

Vtedajšia riaditeľka organizácie Anna Verešová, bývalá poslankyňa Národnej rady za OĽaNO, pre Postoj vysvetľuje, prečo sa to stalo.

Riaditeľ odboru grantov Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska vtedy verejne potvrdil, že organizácie Áno pre život aj Spišská katolícka charita sa umiestnili na prvých miestach v rámci svojich kategórií. Problém bol zrejme v tom, že obe organizácie sa podpísali pod právnu analýzu Fóra pre verejné otázky k Istanbulskému dohovoru, ktorá prijatie dohovoru kritizovala. Potvrdzuje to aj spoluzakladateľka Áno pre život Marcela Dobešová.

Šéfka Fóra života DobešováLiberálne médiá delegitimizujú svojich súperov rovnako ako Fico. Zvažujeme žalobu

Lukáš Kekelák

V roku 2022 sa však program už skončil a organizácie, ktoré dovtedy dostávali podporu touto cestou, sa ocitli v kríze.

Zasiahlo ministerstvo práce a od roku 2024 navýšilo dotácie na tento účel. Prihlásiť sa mohol ktokoľvek, ale uspeli iba tie organizácie, ktoré dovtedy dostávali podporu z nórskych fondov.

Ministerstvo sa ich prácou chváli, ale podporiť ich nechce

Na vec sme sa pýtali aj ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré vedie Erik Tomáš z Hlasu. Z komunikačného oddelenia nám potvrdili, že ministerstvo „podporuje všetky organizácie, ktoré spĺňajú podmienky v rámci zákona o dotáciách“.

Áno pre život sa o dotáciu uchádzalo, no neuspelo.

Foto: Facebook/Áno pre život, n. o.

Oficiálnym dôvodom bolo to, že „aktivity, ktoré žiadateľ opisuje, nie sú zamerané na predchádzanie a podporu riešenia domáceho násilia a iného ohrozenia správaním iných fyzických osôb a nesúvisia s novelou zákona č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky“.

Toto zdôvodnenie však podľa Verešovej nesedí, keďže organizácia poskytuje poradenstvo a služby obetiam domáceho násilia už roky.

„Všetko je zdokladované, všetko je registratúrnym úradom a ďalšími kontrolnými úradmi skontrolované,“ hovorí.

To, že sa Áno pre život venuje obetiam domáceho násilia, pritom v roku 2024 uznalo na inom mieste aj samotné ministerstvo práce.

V tlačovej správe z konca novembra 2024 je odkaz na zoznam aktivít pri príležitosti Medzinárodného dňa za odstránenie násilia páchaného na ženách. Jednu z aktivít, ktoré dokument uvádza, organizovalo práve Áno pre život.

Ministerstvo v odpovedi na otázku, ako je to možné, priznalo, že „v roku 2024 boli z dotácie prioritne financované organizácie, ktorým hrozilo ukončenie činnosti v dôsledku skončenia finančnej podpory z Nórskeho finančného mechanizmu“.

V Áno pre život sa usilovali o získanie dotácie aj na rok 2025, ale ani to sa nepodarilo. Problémom bol tentoraz chýbajúci QR kód na vytlačenej žiadosti.

Organizácia v rámci termínu síce poslala elektronickú verziu žiadosti, ktorá bola v poriadku, ale tá tlačená mala spomínaný problém.

Na prvý pohľad ide o legitímny nedostatok.

„Aj keď na dotáciu nie je právny nárok, som prekvapená, že si v našej krajine dovolíme vylúčiť z dotácie organizácie poskytujúce bezpečné ubytovanie obetiam násilia pre formálny nedostatok, ktorý by organizácia vedela doložiť do jedného dňa od upozornenia,“ hovorí Verešová. Takáto možnosť však organizácii nebola poskytnutá.

Od svojho začiatku pomohla nezisková organizácia Áno pre život viac ako tisíc ženám a deťom v núdzi. Foto: Facebook/Áno pre život, n. o.

Je to zvláštne, najmä ak zoberieme do úvahy to, že pre obete domáceho násilia je málo miest a dokonca ani peniaze, ktoré boli vyčlenené na podporu tejto činnosti, neboli vyčerpané.

Áno pre život prežíva vďaka žilinskej župe

Organizácia je z veľkej časti financovaná Žilinským samosprávnym krajom, ktorý vedie Erika Jurinová z Hnutia Slovensko. Príspevok však nepostačuje na zabezpečenie prevádzky po celý rok.

V minulosti organizácia vykryla chýbajúcu sumu z iných dotácií, ale v posledných dvoch rokoch sa jej už žiadny grant ani dotáciu získať nepodarilo.

To, čo vyzbierajú z príspevku dvoch percent z daní, im nestačí.

Od ministerstva práce žiadali približne 35-tisíc eur, toľko im chýba na zabezpečenie celoročnej prevádzky.

V nedávnom článku Denníka N sa písalo, že organizácia Áno pre život v minulosti získala viac ako 1,6 milióna dolárov zo zahraničia. Verešová túto informáciu odmieta s tým, že skutočnosť sa dá ľahko overiť vo výročných správach organizácie, v ktorých sú uvedení všetci darcovia.

Áno pre život za posledných desať rokov nemalo žiadne zahraničné granty. Denník N už medzičasom nesprávnu informáciu opravil.

V článku je zároveň organizácia Áno pre život prezentovaná ako radikálna, čo Verešová považuje za osočovanie.

Bez ďalšej pomoci zo strany štátu či jednotlivcov je Áno pre život podľa Verešovej blízko k zániku. „Nechceme to však len tak urobiť. Aj preto sa ešte pokúšame získať financie prostredníctvom zbierky,“ dodáva pre Postoj.