Rozpočet je nerealistický a deficit bude vyšší ako predpokladá ministerstvo financií. Na vine bude najmä to, že štát vyberie na daniach a odvodoch menej ako to, s čím počíta. Tak sa dá v skratke zhrnúť hodnotenie návrhu rozpočtu, ktoré v pondelok vydala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Kým návrh, ktorý už schválila vláda a v utorok sa ním začal zaoberať parlament, predpokladá, že deficit v roku 2026 dosiahne 4,1 percenta HDP, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ho vidí skôr na úrovni 4,6 percenta.

To okrem iného znamená, že konsolidácia, ktorú už tretí rok trpíme, bude mať menší ako očakávaný efekt a v budúcnosti v nej teda budeme musieť pokračovať.

Rozpočtová rada kritizuje vládu za to, že síce deklaruje, že upratanie vo verejných financiách je jej prioritou, „no od začiatku jej chýba viacročná stratégia, ktorá by načrtla cestu k trvalému znižovaniu deficitu“.

Ak by takýto plán existoval a vláda by zároveň mala pri dodržiavaní opatrení a zavádzaní nových výdavkov disciplínu, mohli sme byť už vo finále konsolidácie. Realita je však taká, že toto finále je stále v nedohľadne.

„Vzhľadom na to, že Slovensko sa aktuálne nenachádza vo výraznej hospodárskej kríze, možno hovoriť o premrhaní príležitosti,“ konštatuje rada.

Konsolidácia sa podľa oficiálneho stanoviska rady mala vo väčšej miere sústreďovať do roka 2026, a to nielen preto, že rok 2027 už bude volebným, ale aj preto, že v budúcom roku budú výrazne dostupnejšie európske peniaze.

Rada kritizuje aj to, že vláda sa opakovane vyhýba reforme dávok, ktorá by zvýšila ich adresnosť, že zavádza nové výdavky, čím znižuje efekt konsolidácie a neúmerne predlžuje potrebu konsolidácie.

Dane prinesú menej

Deficit v tomto roku mal pôvodne podľa schváleného rozpočtu na tento rok dosiahnuť 4,7 percenta HDP, ministerstvo financií ho už však korigovalo na päť percent, rovnaký výsledok očakáva aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

V budúcom roku vláda plánuje dosiahnuť schodok verejných financií na úrovni 4,1 percenta, rada však očakáva, že realita bude na úrovni 4,6 percent.

Dôvodov je hneď niekoľko. Ten najhlavnejší je výpadok daňových a odvodových príjmov vo výške až 429 miliónov eur. Rada totiž vo svojej daňovej prognóze očakáva nižší výnos z daní z práce aj z daní z príjmov právnických osôb, ako aj z DPH.

Ešte v septembri pritom rada označila daňovú prognózu, ktorú vypracovalo ministerstvo financií ako realistickú.

Rozdiel zrejme nastal po započítaní vplyvov konsolidačného balíčka na rok 2026.

Ďalší problém vidí rada vo výdavkoch na obranu, ktoré budú podľa jej výpočtov vyššie o viac ako 220 miliónov.

Vyššie by mali byť aj výdavky na zdravotníctvo, a to o 115 miliónov.

Nepodarí sa podľa nej ani šetrenie vo výdavkoch samospráv. Tie majú prispieť ku konsolidácii sumou 130 miliónov. V roku 2026 sa však majú konať komunálne voľby a to je obdobie, keď výdavky zvyčajne rastú. Negatívny vplyv samospráv na deficit tak bude vo výške 212 miliónov.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť kritizuje aj vývoj v ďalších rokoch. Vládne ciele sú jasné, v roku 2027 by mal deficit dosiahnuť 3,5 percenta a v roku 2028 2,8 percenta. To však iba za predpokladu, že konsolidácia bude pokračovať. Konkrétny plán však chýba.

Ak sa neuskutoční, deficit podľa návrhu rozpočtu v roku 2027 stúpne na päť percent a v roku 2028 klesne na 4,6 percenta.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to vidí ešte negatívnejšie, bez konsolidácie dosiahne schodok v roku 2027 4,8 percenta a v roku 2028 dokonca 5,3 percenta.

Dlh vzrastie o pätinu

Dlh bude v budúcom roku aj naďalej stúpať. To priznáva aj ministerstvo financií, podľa ktorého by mal v roku 2026 dosiahnuť 62,8 percenta, v roku 2027 64 percent a v roku 2028 63,9 percenta. Opäť, platí to, iba ak bude pokračovať konsolidácia.

Bez nej ministerstvo financií odhaduje, že dlh sa v roku 2028 priblíži k 68 percentám.

Výhľady rady sú aj tu negatívnejšie. V budúcom roku by mal už dlh presiahnuť 64 percent, v roku 2027 sa dostať na 66,5 percenta a v roku 2028 na 69,5 percenta. V roku 2029 by sme sa tak mohli dostať na hranicu 70 percent.

Za desať rokov by v takom prípade dlh vzrástol o viac ako 20 percentuálnych bodov.

Do karát Slovensku nehrá ani predpokladaný vývoj HDP. V tomto roku by mal rast dosiahnuť iba necelé jedno percento HDP. Ani vyhliadky do budúcna nie sú veľmi optimistické.

Podľa septembrovej prognózy Inštitútu finančnej politiky by mal v roku 2026 ekonomický rast dosiahnuť 1,3 percenta. Rovnaký rast prognózuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v predpovedi zo začiatku októbra.

Výrazne pesimistickejšia je však Národná banka Slovenska, ktorá na budúci rok počíta s rastom na úrovni iba 0,5 percenta. Hlavným dôvodom je konsolidácia, bez nej by bol podľa Národnej banky rast viac ako dvojnásobný.

Aj v tomto prípade Národná banka označila septembrovú makroekonomickú prognózu Inštitútu finančnej politiky, ktorá hovorila o raste na úrovni 1,3 percenta, za realistickú. Aj tu sa tak zdá, že rozhodujúcu rolu zohralo prepočítanie vplyvov konsolidačného balíčka.

Čo vidia trhy?

Aký obraz toto všetko vytvára na medzinárodných trhoch, kde si Slovensko požičiava na svoje fungovanie?

Máme tu vládu, ktorá opakovane konsoliduje, a teda dusí ekonomiku, no bez viditeľného výsledku. Je čoraz jasnejšie, že vládnym plánom deklarovaným v návrhoch rozpočtu sa nedá dôverovať.

K tomu sa pridáva nízky ekonomický rast, ktorý by mal podľa elitnej ekonomickej inštitúcie, akou je Národná banka Slovenska, dosiahnuť veľmi nízke hodnoty.

Okrem toho má rásť nezamestnanosť, firmy aj domácnosti žijú v neistote, čo obmedzuje investície a spotrebu.

Vyhliadky teda nie sú vôbec pozitívne a nebude žiadnym prekvapením, ak pri najbližšej aktualizácii slovenského ratingu niektorou z ratingových agentúr príde k zníženiu.

Predseda Rozpočtovej rady Ján Tóth to ministrovi financií a členom výboru NR SR pre financie a rozpočet naznačil aj v dodatočných informáciách, ktoré im v utorok zaslal. V novembri 2023 napríklad ratingová agentúra S&P predpokladala, že do roka 2026 deficit klesne na 3,7 percenta. V roku 2025 mal dosiahnuť 4,1 percenta, namiesto toho to je ale päť percent.

Možné níženie ratingu bude znamenať zvýšenie úrokov, čo ešte viac predraží financovanie dlhu. Na tento účel pritom už teraz nedávame málo.

Ako v nedávnom rozhovore pre Postoj uviedol Tóth, „zatiaľ čo ešte relatívne nedávno sme dávali na splácanie dlhu ročne len o niečo viac ako jednu miliardu eur, v tomto roku to budú už dve miliardy a o tri roky sa očakáva nárast až na tri miliardy eur“.

To sú peniaze, ktoré budú citeľne chýbať v školstve, zdravotníctve či doprave. A zároveň budú spôsobovať, že uťahovanie opaskov bude musieť trvať dlhšie.