V Nemecku je po európskom samite nečakane vyhrotená situácia: Seehofer chcel už túto noc odstúpiť z postu ministra vnútra aj predsedu CSU, no vedenie strany ho prehovorilo, aby tak ešte neurobil. Seehofer nadránom pred médiami vyhlásil, že sa chce dnes popoludní stretnúť s Angelou Merkelovou a vedením CDU. Odstúpi až po tom, ak nedôjde k dohode v otázke hraničných kontrol a navracania migrantov.

Čo sa to vlastne v týchto hodinách v Nemecku deje?

V piatok svietilo ešte slnko

Ešte v priebehu piatka sa pritom chvíľami zdalo, že nemecká vládna kríza je zažehnaná a v poradí štvrtá vláda Angely Merkelovej môže ďalej nerušene pokračovať.

Kancelárka sa vrátila z bruselského samitu zjavne spokojná, aj optimistické vyhlásenia odporcov utečeneckého kurzu Merkelovej, Viktora Orbána či Sebastiana Kurza nasvedčovali, že sa lídrom EÚ podaril prielom, ktorý uspokojí aj bavorskú CSU.

Pozitívne signály prichádzali aj zo samotnej CSU: ozývali sa najmä tí, ktorým sa nepáčilo, že Seehofer a bavorský premiér Markus Söder v posledných dvoch týždňoch tlačili na pílu a uzatvárali priestor pre možný kompromis s Merkelovou. Do toho prišli ešte prieskumy, z ktorých vyplynulo, že tvrdý protimerkelovský kurz skôr CSU medzi bavorskými voličmi škodí než pomáha – rétorika Seehofera a Södera síce burcovala voličské jadro strany, ale mnohé voličky CSU skôr odstrašovala.

Výsledky samitu preto rýchlo privítal napríklad Theo Waigel, čestný predseda CSU a niekdajší minister financií v Kohlových vládach. Ten vyzval CSU, aby podporila Merkelovú, inak hrozí strane „sebazničujúca eskalácia“.

Aj ďalší dôležitý muž CSU Manfred Weber, líder ľudovcov v Európskom parlamente, sa vyjadril, že samit znamená bod zlomu v únijnej azylovej politike.

Mlčali však dvaja najkľúčovejší muži, Horst Seehofer nepovedal v piatok a sobotu ani slovo, Söder hovoril síce o istom pokroku, ale žiadal verejnosť, aby bola ešte trpezlivá.

Najdôležitejšie slovo: wirkungsgleich

Pri bližšom pohľade na výsledky samitu však bolo zrejmé, že Seehofer mal na zdržanlivosť racionálny dôvod. Seehofer totiž predtým s podporou vedenia CSU tvrdil, že ak EÚ nezmení doterajšiu politiku, on ako minister vnútra nariadi policajným zložkám, aby z hraníc navracali späť všetkých migrantov, ktorí už boli zaregistrovaní v inej členskej krajine Únie.

V praxi by to vyzeralo tak, že Seehofer zruší nariadenie svojho predchodcu Thomasa de Maizièra (CDU). Ten v septembri 2015 na odporúčanie policajného prezidenta Dietera Romanna zvažoval, že pred masami prichádzajúcich utečencov uzatvorí hranice a polícia bude posielať utečencov späť. Romann však Maizièrovi nevedel garantovať, že nemeckí policajti vydržia takýto tlak dlhšie než týždeň, Maizièr tak poslal na bavorsko-rakúske hranice tisíce policajtov a nariadil hraničné kontroly, no hranice ostali aj naďalej de facto otvorené.

Seehofer odvtedy kritizuje Merkelovú, že jej politika otvorených hraníc viedla ku chaosu v Nemecku aj Európe a chce preto v júli 2018 ako čerstvý minister vnútra dosiahnuť to, čo sa malo podľa CSU udiať už v septembri 2015. Keďže kancelárka striktne odmietla jednostranné uzatvorenie nemeckých hraníc pre stále prichádzajúcich migrantov, Seehofer žiadal, aby to dohodla na štvrtkovom a piatkovom samite EÚ.

Seehoferovou podmienkou tak bolo, aby európska dohoda bola „wirkungsgleich“ – teda vo svojom účinku rovnaká – ako prípadné nemecké jednostranné opatrenie.

Bolo zjavné, že CSU ide pred októbrovými voľbami v Bavorsku o vyhrotenie sporu s Merkelovou a jej následné poníženie. Ak by kancelárka neprišla z Bruselu s požadovanou dohodou, Seehofer by napriek Merkelovej odporu nariadil zatvorenie hraníc pre migrantov, ktorých by Nemecko vracalo späť. To by znamenalo definitívny koniec Merkelovej utečeneckej politiky, kancelárka by následne musela odvolať neposlušného Seehofera z postu ministra vnútra, CSU by neostalo nič iné než opustiť Merkelovej vládu, ktorá by stratila väčšinu a padla by.

Merkelovej dohody-nedohody

Kancelárka preto minulý týždeň strávila v mimoriadnom pracovnom nasadení, pred samitom aj počas neho sa usilovala o dosiahnutie všetkých mysliteľných bilaterálnych dohôd, ktoré by vyhoveli predstavám CSU.

V rámci EÚ sa prvýkrát dohodlo, že sa začnú budovať centrá pre migrantov na území Únie, ako aj v severoafrických štátoch, kde by sa mali po novom zhromažďovať žiadatelia o azyl a kde by sa mali tiež posudzovať ich žiadosti o azyl. Problém je len v tom, že je to iba deklarovaný úmysel, budovanie takýchto centier odmieta Taliansko, kde by to malo logicky najväčší zmysel, ako aj Líbya a ďalšie severoafrické štáty.

Angela Merkelová vedela, že aj keby sa táto deklarácia o ochrane vonkajších hraníc presadzovala nad očakávania rýchlo, prvé výsledky prinesie až o niekoľko mesiacov, čo CSU nemôže celkom upokojiť. Kancelárka preto poslala vedeniu koaličných partnerov, CSU aj SPD, osemstranový list, v ktorom informovala o svojich ďalších bilaterálnych dohodách.

Na pohľad to vyzeralo sľubne: Merkelová sa už predtým dohodla s Gréckom aj Španielskom, že oba hraničné štáty Únie budú prijímať migrantov zaregistrovaných v Grécku, respektíve Španielsku, ktorých polícia zaistí na nemeckej hranici.

Podobné politické prísľuby dalo Merkelovej aj ďalších štrnásť štátov: napríklad Francúzsko, Švédsko, Belgicko, Portugalsko, ale aj tri vyšehradské štáty ako Poľsko, Maďarsko a Česko (otázku, prečo nie aj Slovensko, zodpovedal štátny tajomník MZV Ivan Korčok, podľa ktorého sa kancelárka na nás ani neobrátila, keďže z našej krajiny neprichádzajú do Nemecka žiadni migranti).

Zádrh bol však v tom, že v zozname chýbali dve pre Nemcov najdôležitejšie krajiny, Rakúsko a Taliansko, keďže z Talianska prichádzajú momentálne do Nemecka najväčšie počty migrantov. Druhý, skôr imidžový lapsus nastal po tom, čo Česi, Poliaci a Maďari odkázali, že žiadne dohody s Merkelovou nespravili.

Kancelárka tiež ubezpečila, že tých migrantov, ktorí nebudú spadať pod dohodnutý mechanizmus o navracaní migrantov, bude Nemecko umiestňovať v špeciálnych centrách, z ktorých sa nebudú môcť vzdialiť a z ktorých už viac nebudú prerozdeľovaní do miest a obcí po celej krajine.

Demisia

Po tomto liste sa čakalo, čo odpovie CSU. V sobotu večer sa najskôr konalo stretnutie Seehofera a Merkelovej, po ktorom bolo zrejmé, že ministrovi vnútra tieto bilaterálne dohody nestačia. Údajne kancelárke ponúkol svoje návrhy na kompromis, ale bezúspešne.

Včera podvečer sa tak začalo maratónové osemhodinové rokovanie širšieho vedenia CSU.

Na základe uniknutých informácií, ktoré v mníchovskej centrále CSU zachytávali reportéri nemeckých denníkov, vieme približne zrekonštruovať, čo sa v noci z nedeľu na pondelok udialo: niekedy pred 23.00 Horst Seehofer po viacerých hodinách rokovaní oznámil, že chce odstúpiť z oboch funkcií, z postu ministra vnútra aj predsedu CSU.

Ihneď sa objavili špekulácie, či Seehofer len nepostupuje podľa vopred dohodnutého scenára, pričom konečným cieľom je demontáž Angely Merkelovej ako kancelárky.

Lenže skôr to vyzerá tak, že Seehofer oznámil rezignáciu nie ani tak kvôli vystupňovaniu tlaku na Merkelovú, ale preto, že v samotnej strane necítil dostatočnú podporu pre svoju politiku. Podľa zdrojov zvnútra CSU asi dve tretiny účastníkov zasadania boli na strane Seehofera a jeho tvrdého kurzu, kým jedna tretina si želala ústup a zmierenie s CDU.

Seehofer sa mal preto v zákulisí vyjadriť, že v takejto situácii sa necíti silný na ďalší zápas s Merkelovou. Jeho odhodlanie rezignovať spôsobilo šok, niekoľko členov vedenia sa následne presunulo do inej miestnosti, kde sa usilovali ministra vnútra odhovoriť od demisie.

Ostatní členovia predsedníctva CSU len neveriacky čakali, čo sa bude diať ďalej, jeden z nich povedal, že už niet cesty späť a Seehofer už bude musieť aj tak odísť, inak „budeme za blbcov“.

Predstaviteľom najužšieho vedenia sa napokon podarilo Seehofera presvedčiť, aby svoju rezignáciu ešte odložil. Seehofer tak v pondelok nadránom predstúpil pred novinárov, potvrdil, že jeho demisia v najbližších troch dňoch je aktuálna, všetko však závisí od poslednej šance, ktorou je popoludňajšie rokovanie s Angelou Merkelovou v Berlíne.

O čo pôjde dnes večer

Momentálne je veľmi ťažko predstaviteľné, na čom by sa vlastne obaja, kancelárka a jej ministri vnútra, mohli ešte zjednotiť: CSU sa včera napokon jednotne postavila za Seehoferov migračný plán, ktorý ráta s jednostranným odmietaním a navracaním migrantov z nemeckých hraníc, kým CDU sa jednotne postavila za Merkelovú, ktorá takýto postup vylúčila ako neeurópsky.

69-ročný Horst Seehofer vie, že CDU už nemá príliš kam ustupovať, navyše, Merkelová má na svojej strane aj SPD a Zelených, ktorí by prípadne mohli vo vláde nahradiť CSU.

To by znamenalo historický zlom, CDU a CSU by sa po 70 rokoch rozišli, CDU by preto už v októbri mohla prvýkrát kandidovať aj vo voľbách Bavorsku (čo je pre CSU hororová vízia) a, naopak, CSU by sa v takom prípade bola nútená transformovať na celonemeckú stranu (čo je zas hororová vízia pre CDU).

Ak sa dnešné stretnutie Seehofera s Merkelovou skončí neúspechom, Seehofer ako minister vnútra skončí. Ale skutočná dráma sa začne až potom. V týchto hodinách nejde len o prežitie Merkelovej ako kancelárky, ale aj o prežitie straníckeho systému, ako ho poznalo povojnové Nemecko.