Slovensko aktuálne žije pandémiou koronavírusu a plné nemocnice a márnice či nedostatok vakcín zamestnáva takmer 100 percent verejnej pozornosti. Iným veciam, ktoré sa na pozadí pandémie dejú, sa tak pozornosť takmer nevenuje.

Faktom však je, že vláda nelení a pripravuje zásadné zmeny vo fungovaní kľúčových štátnych inštitúcií. Reč pritom nie je iba o súdoch, ale aj o vysokých školách, ktorých riadenie by malo v podstate prejsť do iných rúk.

Človek by si síce myslel, že ministerstvo školstva aktuálne rieši najmä to, ako zabezpečiť čo najrýchlejší návrat detí do škôl, prípadne ako čo najlepšie realizovať dištančné vzdelávanie, no ukázalo sa, že horlivo pracuje aj na novele zákona o vysokých školách.

Jej finálna podoba síce ešte nebola oficiálne zverejnená, akademická obec však už proti nej výrazne protestuje. Situácia je taká vážna, že spojil prakticky všetky vysoké školy, čo je niečo, čo na Slovensku len tak nevidieť.

Akademici varujú pred návratom totalitných praktík a vyzývajú ministerstvo na zmenu celého návrhu. Na Trnavskej univerzite už sú v štrajkovej pohotovosti a je len otázkou času, kedy sa k nim pridajú aj ďalšie školy.

Ich predstavitelia hovoria o politizovaní univerzít či anulácii ich slobody a autonómie, ministerstvo však argumentuje tým, že chce iba zlepšiť ich fungovanie. Novela, ktorú pripravuje, však môže zásadne zmeniť celú filozofiu fungovania vysokých škôl.

To, že naše vysoké školy potrebujú reformu, je jasné asi každému. V rebríčkoch kvality sa naše univerzity len zriedka umiestňujú v prvej tisícke a až 18 percent našich vysokoškolských študentov študuje v zahraničí.

Našincovi však viac ako tieto dáta hovoria o kvalite stále sa opakujúce škandály s kupovaním titulov či plagiátorstvom. Zmeny teda potrebné sú, otázkou však je, či je najlepšou cestou to, že riadenie v podstate prevezme ministerstvo školstva.

Menej akademikov, viac ľudí z praxe

Čo vlastne ministerstvo navrhuje? Samotný návrh zákona ešte nebol zverejnený, jeho znenie však uniklo a dostalo sa v podstate do rúk všetkým, pre ktorých je relevantné. Neskôr ministerstvo vysokým školám zaslalo novú verziu novely, podstata je však rovnaká. Základným problémom celej novely je zmena v riadení vysokých škôl, ktorá by viedla k obmedzeniu ich autonómnosti a otvorila by cestu k politizácii.

Od začiatku 90. rokov riadenie funguje aj cez akademický senát. Ten má najmenej 15 členov a tvoria ho z jednej tretiny študenti a z dvoch tretín zamestnanci tej-ktorej vysokej školy, ktorí sú volení samotnými pracovníkmi.

Tento orgán má veľkú moc, pretože zriaďuje alebo ruší fakulty, navrhuje kandidátov na rektora, navrhuje jeho odvolanie, ale aj schvaľuje rozpočty, štatúty, ako aj študijné programy.

Dá sa teda povedať, že ide o kľúčovú zložku, ktorá formuje to, ako bude vysoká škola vyzerať, na čo bude dávať dôraz.

Po novom by však mal tento orgán o svoje právomoci prísť a v podstate by ich mala prebrať správna rada. Tá existuje už aj dnes a ako hovorí aktuálny zákon, jej hlavným cieľom je posilňovanie väzby medzi školou a spoločnosťou.

„Uplatňuje a presadzuje verejný záujem v činnosti verejnej vysokej školy, najmä v súvislosti s využívaním jej majetku a finančných prostriedkov,“ konkretizuje.

To v praxi znamená najmä to, že ak chce vysoká škola kúpiť nehnuteľnosti či iný majetok nad určitú sumu, prípadne niečo predať, musí to schváliť táto rada. Okrem toho má právo navrhnúť kandidáta na rektora a môže sa vyjadrovať k fungovaniu, ako aj dlhodobému zámeru školy.

Jej členov menuje z polovice ministerstvo a z polovice akademický senát a má ísť najmä o predstaviteľov verejného života vrátane podnikateľov, členov štátnej či verejnej správy.

Ako hovorí návrh novely, po novom by to bola práve správna rada, ktorá by definovala, ako vysoká škola funguje.

Aj tento orgán by však najprv mal prejsť zmenami. „Správna rada verejnej vysokej školy má šesť členov, ktorých vymenúva a odvoláva minister školstva. Troch členov správnej rady navrhuje akademický senát verejnej vysokej školy. Troch členov správnej rady vyberie minister školstva,“ píše sa v návrhu.

Hlavné slovo pri obsadzovaní správnej rady by tak malo ministerstvo, a teda politici. Orgán by po novom menoval rektora, schvaľoval výšku jeho platu, schvaľoval dekanov, ako aj rozpočty. Minister by zároveň mohol ktoréhokoľvek člena v prípade potreby kedykoľvek odvolať.

Fašizmus, komunizmus a rok 2021

Ak sa teda zákon podarí v tejto podobe presadiť, v praxi bude znamenať spolitizovanie vysokých škôl. Ako upozorňujú akademici, univerzity a ich pracovníci sa tak dostanú pod svojvôľu daného ministra školstva.

Akademická obec preto návrh prirovnáva k totalitným praktikám. Klub dekanov fakúlt vysokých škôl vo svojom vyhlásení upozorňuje, že ministerstvo sa novelou snaží „zlikvidovať nezávislosť a samosprávu vysokých škôl a podriadiť vysoké školy politickej moci, čo sa na území Slovenska stalo zatiaľ dvakrát, prvý raz v rokoch 1938 až 1940 s nástupom fašistického režimu a druhý raz v roku 1950 s nástupom komunistického režimu“.

Pri takomto nastavení totiž hrozí, že činnosť či vystúpenia akademikov budú môcť mať politickú odozvu napríklad vo forme zníženia rozpočtu pre danú fakultu v nasledujúcom roku, odvolanie nepohodlného rektora a podobne.

Ďalším rozmerom tejto zmeny je, že keďže by polovica správnej rady mala byť menovaná ministrom, riadenie vysokých škôl sa takto môže dostať do rúk ľuďom, ktorí s vysokým školstvom nemajú veľa spoločné a vidia v ňom iba fabriku na novú pracovnú silu.

Priority vysokých škôl sa tak môžu určovať viac na základe podnikateľských zámerov než na základe akademického bádania a reálneho poslania vysokých škôl.

Návrh spustil veľkú reakciu z celej akademickej obce, ktorá voči nemu ostro vystúpila. Viaceré vysoké školy už vyhlásili štrajkovú pohotovosť. Na to reagovalo ministerstvo a dnes by sa malo konať stretnutie rektorov s ministrom.

To však malo prísť skôr a vysoké školy a ich predstavitelia mali byť účastní na príprave novely zákona, zdá sa však, že sa na nich akosi pozabudlo a zásadné zmeny v ich fungovaní s nimi neboli konzultované.

Po množstve škandálov plagiátorstva či kupovania titulov u bežného Slováka univerzity zrejme iba ťažko vzbudia súcit či spoluúčasť pri ich boji proti zmene. No to, ako budú fungovať a kým budú riadené naše vysoké školy, je enormne dôležité pre celú spoločnosť.

Práve tieto inštitúcie totiž do veľkej miery priamo či nepriamo ovplyvňujú zmýšľanie spoločnosti. Akákoľvek zmena v ich fungovaní je preto vec každého Slováka.