SNP získala 47,7 percenta hlasov a 64 miest v parlamente, čím SNP chýba jeden hlas k absolútnej väčšine. Na druhom mieste sa umiestnili konzervatívci, na treťom labouristi. Obe tieto strany podporujú zotrvanie v únii s Londýnom.

Víťazstvo SNP nie je žiadnym prekvapením, od volieb v roku 2007 je Škótska národná strana najsilnejším politickým hnutím. Za svoj úspech vďačí aj úpadku sociálnodemokratickej Labour Party.

Spolu so Zelenými strany podporujúce nezávislosť získali väčšinu, no výsledok je tesný. SNP dlho dúfala, že absolútnu väčšinu získa sama, ale v posledných mesiacoch jej podpora značne poklesla.

Podpora nezávislosti rástla – doteraz

V roku 2014 sa v Škótsku konalo referendum o príslušnosti k Spojenému kráľovstvu, ktoré sa skončilo s výsledkom v neprospech nezávislosti. 55 percent voličov vtedy potvrdilo zotrvanie vo Veľkej Británii.

Toto referendum malo rozhodnúť o budúcnosti Škótska na jednu generáciu, no kalkuláciu zmenil brexit. Aj keď v celom Spojenom kráľovstve voliči hlasovali s tesnou väčšinou 52 percent za vystúpenie z EÚ, v Škótsku bol pomer jasne za zotrvanie. Odchod z EÚ tam podporilo iba 38 percent voličov a ich prehlasovanie početnejšími Angličanmi vnímali ako nespravodlivosť.

Od septembra 2017, keď bola podpora nezávislosti v prieskumoch na historickom minime, začala podpora nezávislosti opätovne rásť. Od minulého leta prieskumy ukazovali väčšinu v prospech nezávislosti a SNP propagovala zopakovanie referenda.

No od februára sa situácia začala meniť. Podpora nezávislosti opäť klesá a s ňou aj popularita SNP. Tá dlho profitovala z ťažkej pandemickej situácie a pocitu, že škótska premiérka Nicola Sturgeonová zvláda boj proti pandémii lepšie než Boris Johnson. No rýchle očkovanie ukázalo účinky – aj politické. UK sa zaradilo medzi najrýchlejšie očkujúce štáty na planéte, do dnešného dňa podalo viac než 53 miliónov dávok vakcíny. Oproti tomu Únia značne zaostáva a mnohí Briti, ktorí podporujú členstvo v EÚ, majú čoraz viac pochybností.

V posledných prieskumoch odporcovia nezávislosti opäť dokázali získať väčšinu.

SNP je rozdelená

Škótski nacionalisti sú nejednotní v otázke, ako postupovať ďalej. Nicola Sturgeonová vyhlásila výsledok za „historický úspech“ a potvrdila, že sa chce usilovať o druhé referendum. No radikáli v jej vlastnej strane ju vinia zo submisívnosti voči Londýnu a chcú vyhlásenie referenda aj bez súhlasu Borisa Johnsona.

Podľa politológa a profesora Edinburskej univerzity Jamesa Mitchella je strana hlboko rozdelená a po štrnástich rokoch vo vláde sa potrebuje zotaviť, najlepšie v opozícii.

Problémom je aj odstavenie bývalého šéfa SNP Alexa Salmonda. Ten bol obvinený zo sexuálneho obťažovania a zatknutý, no súd ho oslobodil ako nevinného a rozhodol, že počínanie škótskej vlády v prípade bolo nezákonné.

Alexander Salmond sa vidí ako obeť intrigy a tvrdí, že obvinenia proti nemu vyfabrikovali na objednávku Petera Murrella, manžela Nicoly Sturgeonovej, ktorý ho chcel spratať z cesty. Vraví, že Nicola Sturgeonová o jeho prípade počas vyšetrovania úmyselne klamala, ona tvrdí, že si „nespomína“. Podľa vyšetrujúceho výboru malo počínanie Sturgeonovej vlády v prípade „vážne nedostatky“ a Sturgeonová zavádzala.

Pre zástancov Salmonda je Sturgeonová zradkyňou, ktorá vďačí za svoju politickú kariéru práve Salmondovi, no potom ho bodla do chrbta. „Veril vo mňa dávno predtým, ako som verila sama v seba,“ raz o ňom povedala Sturgeonová.

Ekonomický hazard

Problémom pre podporovateľov nezávislosti môže byť aj ekonomika. Časť Škótov síce principiálne podporuje nezávislosť, no v spojení s pandemickou krízou nepovažuje okamih za vhodný.

Výzvou je aj udržateľnosť ekonomickej politiky SNP. Tá prebrala mnohé agendy sociálnych demokratov, napríklad na rozdiel od Angličanov nemusia Škóti platiť niekoľkotisícové študijné poplatky.

To však má svoju cenu, Škótsko dlhodobo míňa omnoho viac, než prijíma na daniach. Súčasný deficit dosahuje neuveriteľných 8,6 percenta HDP, o šesť percentných bodov viac než Spojené kráľovstvo ako celok. Zatiaľ Edinburgh dokázal výdavky pokryť finančnou pomocou z Londýna, no v prípade nezávislosti by mal obrovské fiškálne problémy. Mohla by sa tak naplniť predpoveď Margaret Thatcherovej: „Problém so socializmom je, že nakoniec vám dôjdu peniaze iných ľudí.“

Mnohí Škóti si od nezávislosti sľubujú možnosť vrátiť sa do EÚ, čo by bolo spojené s lepšími možnosťami exportovať na kontinent. No nebezpečenstvom je nejasnosť, či by kalkulácia SNP na členstvo EÚ vyšla.

Štáty ako Španielsko vnímajú nezávislosť Škótska ako nebezpečný precedens pre Katalánsko a Baskicko. Ale aj Grécko, Cyprus, Slovensko či Rumunsko by mohli členstvo Škótska zablokovať. Ak by Škóti vyhlásili referendum bez súhlasu z Londýna, bolo by neústavné a je pravdepodobné, že celá EÚ by ho neuznala.

Boris Johnson si je toho vedomý a vie aj to, že Škóti ho k súhlasu nemôžu donútiť. Preto mu stačí vyčkávať a spoliehať sa na to, že po niekoľkých rokoch mimo EÚ chuť na členstvo v Škótsku opadne.

No aj keby sa Škótom návrat do EÚ podaril, je otázne, či by sa to ekonomicky vyplatilo. Len jedna pätina škótskeho vývozu smeruje do EÚ, oproti trom pätinám do Anglicka, Walesu a Severného Írska. Členstvo v EÚ by Škótsku ekonomicky prospelo, nie však za cenu strát na anglickom trhu. Dobre si to uvedomujú voliči na južnej hranici s Anglickom, ktorí preto volili konzervatívcov.

Rizikom je aj rozvinutý bankový sektor. Aj keď krátkodobo generuje veľké príjmy, v prípade opätovnej bankovej krízy by dokázal Škótsko zruinovať. Najväčšia banka Royal Bank of Scotland už oznámila, že v prípade nezávislosti by sa presunula do Londýna. Škótsko má takmer rovnaký počet obyvateľov ako Slovensko, teda 5,4 milióna obyvateľov.

Banky odhadujú pravdepodobnosť škótskej nezávislosti v ďalšom desaťročí na pätnásť až tridsaťpäť percent.

Problém pre európsku bezpečnosť

Nezávislosť Škótska by mohla predstavovať značný problém pre európsku bezpečnosť. V Škótsku sa totiž nachádzajú strategicky významné základne britského námorníctva, napríklad Clyde, odkiaľ operuje ponorková flotila Royal Navy. Zo škótskych základní operuje aj letectvo RAF, ktoré má v Škótsku v nasadení štyri stíhacie letky, ako aj protiponorkové prieskumné lietadlá typu P-8 Poseidon.

SNP dlho zastávala názor, že Škótsko by po nezávislosti malo zostať neutrálne a britské jednotky by Škótsko mali opustiť. V posledných rokoch však silnie aj názor, že prítomnosť britskej armády je bezpečnostným, ale aj ekonomickým prínosom. SNP preto dokonca žiadala posilnenie konvenčnej prezencie Royal Navy.

V Londýne sa ich návrh stretol s nepochopením. Obzvlášť kriticky sa ministerstvo obrany stavia k škótskym predstavám o úplnom zrušení jadrových zbraní. Minister obrany Ben Wallace nazval predstavy SNP bludnými a povedal: „Článok 5 zmluvy NATO hovorí, že útok na jedného člena je útokom na všetkých – kolektívna štátna bezpečnosť nemá priestor pre veci, ktoré sa SNP páčia a nepáčia.“

Podľa neho si SNP ani neuvedomuje, v akej miere by Škótsko ekonomicky utrpelo: „Plány SNP pre námornú základňu HM Clyde – potenciálne zakotvenie niekoľkých škótskych povrchových lodí – ukazujú úplné nepochopenie zložitej práce, ktorá sa tu deje na zabezpečenie našej schopnosti samostatného jadrového odstrašenia.

Tisíce pokročilých pracovných miest v oblasti jadra a inžinierstva, stovky programátorov a technikov riadiacich program opráv a údržby, ako aj vysokokvalifikované vojenské a civilné bezpečnostné sily by v takomto počte neboli potrebné len na podporu niekoľkých škótskych povrchových lodí.“

Nová občianska vojna v Severnom Írsku?

Nezávislosť Škótska by však mohla mať aj ďalšie implikácie pre celistvosť Spojeného kráľovstva. V Severnom Írsku rastie podpora zjednotenia s Írskom, dokonca aj v malom Walese vzniklo hnutie žiadajúce nezávislosť.

Protestanti preto vypovedali Veľkopiatkovú dohodu, ktorá ukončila násilie medzi protestantmi a katolíkmi. Stalo sa tak potom, čo britská vláda jednostranne oznámila, že nehodlá zaviesť colné kontroly medzi Severným Írskom a Veľkou Britániou, na ktorých sa dohodla s Európskou úniou.

Problémom je, že colné aj regulačné kontroly sú nevyhnutné. Vyžaduje ich nielen EÚ, ale aj pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorými je Veľká Británia viazaná.

Eurokomisár Maroš Šefčovič tvrdí, že jednostranné počínanie Londýna iba sabotovalo snahy Európanov vzájomne sa dohodnúť na predĺžení lehoty, počas ktorej majú byť zavedené kontroly.

Najprirodzenejším riešením by sa mohli zdať colné kontroly medzi Írskou republikou a Severným Írskom, no takéto riešenie by porušilo Veľkopiatkovú dohodu z roku 1998. Tá ukončila nepokoje v Severnom Írsku, ktoré si vyžiadali 3500 obetí, a stanovila, že medzi Severným Írskom a Republikou nemá byť obmedzená sloboda pohybu.

Väčšina pozorovateľov sa zhoduje, že IRA by prvého colníka na hranici vyhodila do vzduchu. Rovnako by dopadol aj každý po ňom.

Do úvahy preto pripadajú štyri možnosti. Prvou je zotrvanie celej Veľkej Británie v colnej únii s EÚ. O túto možnosť sa usilovala Theresa Mayová, no jej strana takéto riešenie odmietla podporiť.

Druhou možnosťou je rozdelenie Veľkej Británie na časť, ktorá colnú úniu opustí, a Severné Írsko, ktoré v nej zostane. Konečné riešenie, takzvaný Severoírsky protokol, síce formálne neuznáva Severné Írsko za súčasť colnej únie, ale fakticky sa voči Severnému Írsku správa, akoby členom bolo. Toto je riešením Borisa Johnsona, no medzi lojalistami v Severnom Írsku vyvolalo veľkú nevôľu. Cítia sa byť zradení a výnimočný status Severného Írska považujú za prvý krok k znovuzjednoteniu Írska, ktoré odmietajú.

Tretia a štvrtá možnosť sú síce hypoteticky predstaviteľné, no zatiaľ nepôsobia pravdepodobne. Boli by nimi buď odchod Írska z EÚ a vytvorenie colnej únie s Britániou, čo Írsko odmieta, alebo znovuzjednotenie Írska.

Toho sa obávajú podporovatelia zotrvania v Spojenom kráľovstve, nazývaní lojalistami, ktorí preto ukončili svoju podporu Veľkopiatkovej dohody. Dúfajú, že tvrdý brexit aj pre Severné Írsko zabráni tomu, že Londýn sa jedného dňa Severného Írska zriekne.

Problémom je, že na stranu Írska a EÚ sa postavili Američania. Republikáni aj demokrati sa zhodujú, že nepodporia nič, čo by ohrozilo Veľkopiatkovú dohodu. Boris Johnson však počíta s tým, že výpadok v obchode s Úniou majú kompenzovať Spojené štáty. Ak neustúpi v otázke Severného Írska, na novú dohodu s Washingtonom môže zabudnúť.

Aj keď je úspech týchto hnutí zatiaľ nepravdepodobný, dlhodobý trend je pre Londýn znepokojujúci. V Severnom Írsku má počet katolíkov prvýkrát prevážiť protestantov a Írsko oproti minulosti značne zbohatlo. Dokonca aj medzi tradične lojalistickými protestantmi sa objavujú prvé hlasy na podporu zjednotenia.

„Nemyslím si, že to uvidíme v ďalších šiestich mesiacoch alebo o rok, ale je to celkom isto na horizonte, pravdepodobne na konci tohto desaťročia,“ zhrnul šance na znovuzjednotenie Írska americký kongresman s írskymi koreňmi Brendan Boyle.