Deti a školy Zatvorí ich delta aj v novom školskom roku? A má to ešte zmysel?

Pred vyše rokom sa bratislavská župa hrdila, že po prvých prípadoch ako prvá zavrela školy, čo následne zopakovalo celé Slovensko i Európa.

Pri druhej vlne sa u nás však školy zavreli taktiež ako prvé, a to aj pre deti rodičov kritickej infraštruktúry, hoci pohostinstvá a fitnescentrá za istých podmienok ešte fungovali ďalej. Zatiaľ čo veľa štátov úspešných v boji s koronavírusom sa rozhodlo inak a otvorené školy boli pre nich prioritou, Slovensko išlo vlastnou cestou.

Zatvorenie škôl sa zdôvodňovalo tým, že potrebujeme získať čas, kým tu bude vakcína. Malo ísť o akúsi hrádzu, aby sme koronavírus nepustili k starším a vážne chorým ľuďom, ktorých covid najviac ohrozuje na živote.

Dnes už vidíme negatívne dôsledky domáceho online vzdelávania ako nárast detskej obezity, zhoršenie fyzickej kondície, psychické ťažkosti, nárast domáceho násilia či tiež pokusov o samovraždu. A ďalšie sa ešte len ukážu.

Zatvorenie škôl bolo navyše doslova katastrofou pre mnohých pracujúcich rodičov. Tí zostali doma s malými deťmi a pokúšali sa žonglovať s virtuálnou školou, bežnými rodičovskými povinnosťami a vlastnou prácou.

S treťou vlnou sa situácia škôl mení

S prichádzajúcou treťou vlnou znova počuť sebavedomé vyhlásenia, a to aj od ministra školstva, že sa školy môžu po prázdninách niekde opäť zatvárať. Ale je to nevyhnutné?

Kým minulý rok existovali dôvody na zatváranie škôl a získavanie času, toto tvrdenie už dnes celkom neplatí, keďže máme široko dostupné účinné aj bezpečné vakcíny aplikované na stovkách miliónoch ľudí.

Krajiny, ktorým sa podarilo zaočkovať takmer celú zraniteľnú populáciu, zjavne nespôsobili „genocídu“ svojim obyvateľom. Naopak, obyvatelia týchto krajín si užívajú slobodu, bez zásadných protiepidemických obmedzení a ich nemocnice sa konečne môžu venovať iným ochoreniam ako covidu.

Na Slovensku máme však stále zaočkovaných len 61 percent ľudí nad 60 rokov. Hoci máme obrovské rezervy v logistike aj v podpore očkovania zraniteľných, mnohí sa slobodne rozhodli neočkovať.  

Je morálne zatvárať školy kvôli ochrane neočkovaných?

Je dobré, že očkovanie proti covidu je na slobodnom rozhodnutí. Ale so slobodou sa spája aj zodpovednosť. A keď je sloboda osobná, aj následky za toto rozhodnutie majú byť osobné.

Je však morálne zatvárať školy preto, aby sme znížili riziko infekcie koronavírusom v prípade starších a zraniteľných ľudí, ktorí jednoducho odmietli očkovanie?

A nakoľko je argument zavretých škôl na spomalenie šírenia vírusu pri novom delta variante opodstatnený, ak vieme, že delta je tak vysoko infekčná, že je takmer isté, že sa s ňou drvivá väčšina stretne napriek protiepidemickým opatreniam, ktoré navyše pri indickej mutácii fungujú slabšie?

Nie je prípadné zavretie škôl pri týchto okolnostiach len príliš vysokou cenou za diskutabilný ochranný efekt? A stoja vôbec naši dobrovoľne nezaočkovaní dospelí o túto ochranu na úkor našich detí?

Dnes je už zjavné, že lockdownové opatrenia sa nariaďujú podstatne ťažšie ako minulý rok. V prvom rade preto, že množstvo ľudí je už zaočkovaných. V tejto skupine sa už nedá obmedzenie slobôd zdôvodniť ochranou ich životov, a to preto, že je dokázané, že očkovaní sú pri koronavíruse ohrození na živote ďaleko menej.  

Ďalší dôvod je, že aj malá snaha o isté protiepidemické nariadenia je okamžite atakovaná protestmi. S delta variantom vírusu sa drvivá väčšina ľudí vo vysoko zaľudnených častiach sveta tento rok stretne a ochorenie prekoná s rizikom vážneho priebehu, smrti alebo dlhodobých následkov. Ochrániť nás môže len imunita po očkovaní alebo po predošlom prekonaní.

A platí to aj pre deti. Dobrou správou je, že aj pri tejto mutácii priebeh u detí býva väčšinou mierny alebo aj úplne bez príznakov. Horšou správou je, že to neplatí absolútne. Nejde o zanedbateľný počet detí, ktoré postihne závažný priebeh ochorenia. Deti momentálne trpia nekontrolovanou vlnou šírenia v Indonézii.

V USA minulý rok na covid zomrelo dvakrát viac detí ako na chrípku. Nedostatočne zodpovedanou otázkou je riziko dlhodobých následkov, tzv. longcovid u detí. Vieme, že v priemere až 25 percent dospelých ľudí má príznaky aj po 30. dňoch od pozitívneho testu.

Ide najmä o dlhodobú únavu, slabosť, poruchy myslenia, depresie, úzkosti, bolesti hlavy, závraty, problémy s dýchaním, búšenie srdca, bolesti na hrudníku, bolesti kĺbov a svalov. A týka sa to aj ľudí, ktorí nemali žiadne alebo skoro žiadne príznaky ochorenia – v tejto skupine je to až 19 % infikovaných.

Longcovid sa nevyhýba ani deťom

Článok v časopise Nature, ktorý mapuje súčasné poznatky o dlhodobých ťažkostiach u detí, síce dokazuje, že sa vyskytujú menej často ako u dospelých, avšak stále hovoríme o 10 až 13 percentách detí po piatich týždňoch od pozitívneho testu.

Najčastejšie ide o únavu, nespavosť, problémy s dýchaním, bolesti hlavy, neurologické ťažkosti či problémy so sústredením.

Treba sa však zamyslieť, či a nakoľko takéto ťažkosti nesúvisia so samotným zatvorením škôl a zmenou životného štýlu v súvislosti s pandémiou. Niektoré príznaky sa môžu prekrývať. Vedci však uvažujú, že skutočné percento longcovidu u detí bude o niečo nižšie, lebo deti netestujeme dostatočne často a mnohé infekcie nám uniknú – teda počet infikovaných detí je podstatne vyšší ako počet, ktorý poznáme z ich testovania.  

Aj vážne následky prekonanej infekcie, ako je multisystémový zápal u detí, tzv. MIS-C (resp. PIMS), sú, našťastie, stále zriedkavé. A ak sa MIS-C včas a správne lieči, má dobrú prognózu.  

U detí prebieha koronavírusová infekcia štatisticky najčastejšie len mierne, preto je správne, že očkovanie je ponechané na slobodnom zvážení rodiča. Samozrejme platí, že ak rodičovi ochorie dieťa, štatistika, že ide o zriedkavé ochorenie, pre neho nie je žiadnym uspokojením. Naším cieľom nie je tlačiť rodičov do očkovania detí, len podať súčasné poznatky na uľahčenie správneho rozhodnutia. Lebo nám všetkým na deťoch záleží najviac.

Očkovanie vs. dlhodobé následky covidu

Mnohí rodičia majú obavu z dlhodobých následkov po očkovaní detí, lebo ide o nový typ vakcíny. Pravda je však taká, že samotná mRNA technológia týchto vakcín pochádza už zo 70. rokov minulého storočia. Zloženie mRNA vakcín, akými sú očkovacie látky od spoločností Pfizer/BioNTech a Moderna, je v skutočnosti veľmi jednoduché a nenecháva veľa priestoru pre hypotézy „čo by sa mohlo stať po dlhšej dobe“.

Zložky vakcíny sa v tele rozpadnú po pár dňoch a aj jej bielkovinový produkt (spike proteín) je do dvoch týždňov preč.

Opodstatnené sú skôr obavy z priameho účinku spike proteínu na organizmus. Avšak počas skutočnej infekcie vírus donúti naše bunky v celom tele vyrábať nepomerne väčšie množstvo spike (ale aj množstvá ďalších) proteínov.

Teda ak uvažujeme nad dlhodobými účinkami vakcín na našu imunitu, musíme o to viac uvažovať nad dlhodobými účinkami samotného ochorenia Covid-19.

Autoimunita a vakcíny

V prípade detí sa mnohí obávajú vývinu autoimunitných nežiaducich účinkov v budúcnosti. Ak by však telo malo začať bojovať proti vlastným bunkám (autoimunita), tak sa to udeje zakrátko po očkovaní alebo po samotnom ochorení.

Keby teda očkovanie spôsobovalo autoimunitnú reakciu, prejavila by sa v krátkom čase po očkovaní. Preto by sme mali už po vyše roku vakcinácie veľa zdokumentovaných podobných prípadov, čo však nemáme.

Napríklad pri cukrovke prvého typu, ktorá u detí vzniká na autoimunitnom podklade, majú tieto deti v predchorobí často virózu – istý čas pred objavením sa prvých príznakov cukrovky. Obavy z autoimunitných ochorení, ktoré by mali vzniknúť v dôsledku očkovania o pár rokov sú teda podľa súčasných skúseností vysoko nepravdepodobné.

Pravdepodobnosť výskytu autoimunitných ochorení je dnes vyššia práve po prekonaní covidu.

V pediatrii je dobre známy fenomén, že po epidémii nejakého vírusu v populácii sa častejšie objavia deti v nemocniciach s ochoreniami, ako je imunitný zápal drobných ciev (vaskulitída Henoch-Schönlein), multisystémový zápal s postihnutím srdcových ciev (Kawasakiho choroba) alebo ďalšie imunitné zápaly.

Jednoducho, vírusová infekcia môže mať aj na detský imunitný systém negatívne následky a môže spustiť vážne aj autoimunitné ochorenia. 

Z tohto dôvodu sa očkovanie javí ako možná ochrana nielen pred infekciou, ale aj následkami ochorenia na detskú imunitu. Očkovanie sa dá chápať ako „malá choroba“, počas ktorej naša imunita nepodstúpi celkovú, masívnu a dlhú vojnu s nepriateľom – vírusom, ale len akýsi nácvik, ktorý je zúžený na nevyhnutnú obranu a v porovnaní s ochorením je veľmi krátky.

U detí nepotrebujeme stimulovať imunitu nadmerne, lebo samotné ochorenie u nich prebieha miernejšie ako u dospelých. To sa momentálne rieši znížením dávky pre deti v prebiehajúcich štúdiách. 

Deti potrebujú len takú imunitu, aby sa vírus u nich nezdržal dlho a nedokázal spôsobiť ďalšie zápalové a imunologické škody. A tiež, aby ho ďalej nešírili.

Šírenie koronavírusu po očkovaní

Je znovu na mieste upozorniť aj na to, že vakcinácia okrem ochrany samotného jedinca znižuje aj schopnosť šíriť vírus ďalej. Štúdia z New England Journal of Medicine, ktorá ukazuje, že šírenie v domácnostiach sa znížilo o 40-50 %, avšak málokde sa pri tom spomína aj fakt, že v tejto štúdii boli takmer všetci (93 %) očkovaní len jednou dávkou.

Novšia štúdia, ktorá ešte neprešla recenziou, ukazuje, že po dvoch dávkach sa ďalšie šírenie znížilo o zhruba 90 %, na čo sme poukazovali už v jednom z predošlých textov.

Čítajte tiež

Očkovanie Vyžadovať ho aj od tých, ktorí covid už prekonali?

Kolektív autorov

Štúdie nateraz hovoria, že ľudia, čo covid citeľne prekonali, majú dobrú imunitu. Treba ich napriek tomu naháňať do očkovania?

Na údaje, ako znižuje očkovanie šírenie nových mutácií, ešte čakáme, avšak pri delte to vyzerá horšie. Podľa najnovších pozorovaní je tento variant omnoho agresívnejší a u infikovaných zaočkovaných je, zdá sa, vyššia pravdepodobnosť roznášania ako u predošlých variantov vírusu.

Avšak takéto šírenie je len u tých očkovaných, čo ochorejú, a my vieme, že vakcína Pfizer chráni aj proti symptomatickej infekcii delta variantom na 88 % a AstraZeneca na 67 %.

Ďalšie štúdie tiež ukazujú, že u očkovaných, ktorí napriek vakcinácii ochorejú, sa môže vyskytnúť podobne vysoká vírusová nálož ako u neočkovaných, avšak dôležité je, že táto nálož u očkovaných rýchlo klesá – čo tiež významne znižuje možnosť šírenia vírusu.

Je to tak preto, že u ľudí s nadobudnutou imunitou rýchle vybudenie protilátok aj bunkovej imunity zamedzuje ďalšiemu množeniu vírusu. A protilátky na slizniciach zamedzujú aj preniknutiu vírusu do organizmu a jeho ďalšiemu šíreniu. 

To sa však hneď na začiatku ochorenia môže stať len u tých, ktorí už protilátky majú, teda majú imunitu nadobudnutú očkovaním alebo prekonaním infekcie (rekonvalescenti). Ak dokážeme pri PCR výtere zachytiť prítomnosť samotného vírusu na sliznici u človeka s covidovou imunitou, to ešte neznamená, že daný človek je vysokorizikový pre okolie. Z PCR údaju nedokážeme určiť, aká časť z tohto objemu vírusu je stále schopná preniknúť do ďalších buniek alebo sa šíriť na iného človeka. 

Keďže štúdie venujúce sa konkrétne tomuto fenoménu zatiaľ nemáme, môžeme si to predstaviť aspoň na základe faktu, že vírusová nálož (množstvo vírusov na slizniciach) klesá u očkovaných rýchlejšie. Teda u ľudí s protikoronovou imunitou niektoré vírusy už nedokážu infikovať ďalšie bunky a tiež, že infikované bunky sa pôsobením T-lymfocytov rýchlo eliminujú. 

Predĺženie vysokej vírusovej nálože u neočkovaných môže okrem iného do budúcna znamenať aj to, že neočkovaní budú musieť ostať po chorobe spôsobenej deltou v izolácii výrazne dlhšie ako očkovaní. Preto keď uvidíte niektoré z týchto štúdií ako „dôkaz“, že vakcíny nielenže „nefungujú, ale sú škodlivé“, pravda je taká, že dokazujú pravý opak a sú dôležitým argumentom pre prínosy očkovania.

Detskí rekonvalescenti a školy

Späť k deťom. Potešujúcou správou pre tých, čo si covidom už prešli, je, že sa imunita po prekonaní u detí zdá byť silnejšia ako u dospelých. Na toto pamätajú aj slovenské nariadenia a akceptujú možnosť, že v prípade dokázania prekonanej infekcie má človek výnimku z testovaní a karantén v trvaní šesť mesiacov s možnosťou, že táto lehota sa bude predlžovať.

Už dnes vieme, že na školách budú vznikať početné ohniská nákazy. V krajinách, kde očkovanie detí nad 12 rokov stále nie je dostupné každému, pripúšťajú zatváranie škôl s cieľom získať čas, pokým nebude vakcína dostupná pre všetkých.

U nás je však situácia iná. Vakcín máme dostatok nielen pre najzraniteľnejších, ale aj pre každé dieťa nad 12 rokov. Teda do septembra môže byť zaočkovaný každý školák, ktorému to rodičia umožnia. Všetci vieme, že škola neposkytuje len vzdelanie, ale v škole sa deti učia žiť v spoločnosti, riešiť konflikty, pracovať v tíme a často práve tu majú jediný pohyb v rámci dňa.

Škola slúži ako bezpečnostná sieť pre mnoho detí, kde majú jediné teplé jedlo za deň či bezpečné miesto na strávenie voľných chvíľ. Učitelia sú často tí, ktorí spozorujú príznaky domáceho násilia alebo sexuálneho zneužívania a zasiahnu.

Argument ochrany seniorov pri zatvorení škôl už neobstojí

Pre vyššie spomenuté medicínske argumenty a následky na jednotlivé deti, rodiny a celú spoločnosť si musíme každé zavretie škôl vážne premyslieť a dobre zdôvodniť. Argument, aby sa „nákaza nešírila medzi starých a chorých“, už dnes neobstojí.

Ťažko zdôvodniť, že už tretí školský rok po sebe obmedzíme školskú dochádzku kvôli neopodstatnenému strachu starých a chorých z očkovania. Tí sa už sami rozhodli, ako a či budú chránení.

Čítajte tiež

Očkovanie vs. prekonanie ochorenia Ktorá ochrana pred covidom je výhodnejšia?

Kolektív autorov

Matematika je jasná. Čím viac nezaočkovaných sa pohybuje v spoločnosti, tým viac sa bude vírus šíriť.

Rovnako pri zatváraní škôl už neobstojí ani argument, že tým pred vírusom chránime samotné deti. Jednak preto, že veľa krajín, ktoré zvládli vlny lepšie ako my, školy nemali tak dlho zavreté, ale aj preto, že tu dnes máme variant koronavírusu, pri ktorom sú už lockdowny málo efektívne.

V neposlednom rade tu máme pre deti od 12 rokov dostupné očkovanie.

Taktiež je na mieste rozmýšľať, či treba zatvoriť školu, ak sa v nej vyskytnú pozitívne prípady. Čo vlastne dnes docielime, ak pri výskyte pozitívneho žiaka zavrieme školu? „Premorenie“ žiakov len oddialime.

Máme „premorenie žiakov“ odďaľovať?

Kto chce chrániť očkovaním svoje dieťa, urobí tak dnes. Vakcíny pre deti mladšie ako 12 rokov budú dostupné ku koncu tohto roka, ale už dnes ich môžeme do určitej miery chrániť tým, že sa zaočkujeme všetci naokolo.

Dvoma dávkami budú zaočkované deti pod 12 rokov najskôr vo februári 2022. Otázka znie, či my ako spoločnosť chceme čakať a pravidelne zatvárať školy, hoci vieme, že s takým vysoko infekčným vírusom sa deti stretnú aj mimo škôl a ich zavretie im zásadne nepomôže.

Alebo školy jednoducho necháme otvorené, lebo následky zavretých škôl sú pre deti ďaleko väčším rizikom ako očkovanie a v horšom prípade premorenie detí?

Je namieste zohľadniť aj individuálne žiadosti o pokračovanie vo virtuálnom vyučovaní pre deti, ktoré by vystavenie covidu mohlo naozaj zdravotne poznačiť. Ide napríklad o deti do 12 rokov, ktoré trpia závažnými ochoreniami a zatiaľ pre ne nemáme dostupnú očkovaciu látku, alebo staršie deti, ktoré sa pre iné ochorenie nemôžu očkovať.

Zo súčasných poznatkov a vzhľadom na dostupnosť očkovania je čoraz jasnejšie, že školy už majú zostať otvorené.

Zároveň naďalej platí, že v otvorených školách treba dodržiavať všetky opatrenia, ako sú rúška, vetranie a základná hygiena. Pokiaľ sa dá, preferovať aj exteriérovú výučbu. V novom školskom roku musíme vyvinúť snahu, aby sme spomalili premorenie nezaočkovaných detí v čase tak, aby neochoreli všetky nezaočkované deti naraz. V tomto prípade môžu byť veľmi nápomocné práve rúška.

Treba ešte vôbec testovať školy?

Testovaním škôl dnes získame informáciu, ktorá škola sa práve premoruje alebo v ktorom kraji či domácnosti je aktuálne ohnisko infekcie. Táto informácia nám môže pomôcť nastaviť alebo upraviť v danej oblasti opatrenia, avšak samotné testovanie v školách deti veľmi neochráni.

A čo teda starí a chorí, ktorých nezaočkovaní školáci môžu nakaziť?

Nuž, v prípade, že sa napriek vyčerpávajúcemu poučeniu dobrovoľne rozhodli pre ochorenie Covid-19, ktoré v najbližších mesiacoch najpravdepodobnejšie dostanú, musia si rozmyslieť, či sami seba úplne odizolujú od okolitého sveta. Inú ochranu totiž nemajú.

Žiadne veľké zatváranie krajiny už nie je na mieste. A už vôbec nie zatváranie škôl.