Medzinárodný olympijský výbor nemal v roku 2015 pri konečnom rozhodnutí o dejisku zimnej olympiády príliš na výber.

Kazachstan ani Čína, ktoré sa dostali do finále, nepatria ku krajinám vyznávajúcim demokraciu a rešpektujúcim ľudské práva. Snehové podmienky v oboch oblastiach ašpirujúcich na hry pritom patria aj napriek horským regiónom a chladnému počasiu medzi kritické.

Najlacnejšie za posledných 20 rokov? Asi nie

Štokholm, Ľvov, Krakov aj Oslo. Štyri európske mestá, ktoré postupne stiahli svoju kandidatúru na organizovanie Zimných olympijských hier (ZOH), nahnevali predstaviteľov Medzinárodného olympijského výboru (MOV).

Udialo sa to pod ťarchou krátko predtým skončenej 22-miliardovej olympiády v ruskom Soči, ktorá bola dosiaľ najdrahšou v dejinách (niektoré zdroje pritom odhadujú až 50-miliardové náklady). Nórom organizovanie zatrhla vláda, ktorá nesúhlasila s plánovanými výdavkami „len“ na úrovni 5,4 miliardy dolárov.

„Bolo to politické rozhodnutie a je mi to veľmi ľúto kvôli celému športu v Nórsku a jeho športovcom,“ odkázal severanom v roku 2014 predseda MOV Thomas Bach.

Uprostred leta 2015 si delegáti MOV vybrali čínsky Peking. O štyri hlasy predstihol kazašskú Alma-Atu a jedným z tromfov úspešnej kandidatúry bola práve predpokladaná cena nákladov – 3,9 miliardy dolárov.

Argumentom na „nízku“ cenu, ktorá by v prípade skutočnosti bola najnižšou za ostatných 20 rokov, bola synergia vybudovanej infraštruktúry z letnej olympiády v roku 2008. Peking hostí najvýznamnejšie svetové športové podujatie v jeho letnej aj zimnej forme ako prvé mesto v histórii, a to s odstupom štrnástich rokov.

Populárny americký biznis magazín Insider (s nemeckým vlastníkom) však prišiel s neovereným tvrdením, že pekinské hry vyjdú na neuveriteľných 38,5 miliardy dolárov. Okrem základného argumentu, že v dnešnej dobe je nereálne zorganizovať hry tak lacno, ako Číňania uviedli, pridáva aj výpočet stavieb a ich odhadovaných nákladov, ktoré museli organizátori zrealizovať.

Len nový rýchlovlak, ktorý spája Peking s dvomi satelitnými horskými oblasťami, kde sa uskutočnia najmä vonkajšie športové disciplíny, mal stáť cez 9 miliárd dolárov. Ďalších 5 miliárd malo stáť vybudovanie ubytovania, infraštruktúry a športového zázemia v necelých 200 kilometrov vzdialenej kopcovitej poľnohospodárskej oblasti Zhangjiakou, kde budú prebiehať súťaže v biatlone, behu na lyžiach, skokoch či severskej kombinácii.

V nákladoch na hry podľa reportérov nefiguruje ani vybudovanie jediného nového krytého štadióna s názvom Ľadová stuha, určeného na rýchlokorčuliarske disciplíny, ktorý v Pekingu otvorili ešte v roku 2020.

Rampu na akrobatické lyžovanie vybudovali na mieste niekdajšej oceliarne. Foto: TASR/AP

Kľúčom k oficiálnemu predstaveniu nízkych nákladov je ich skrytie do vnútorných investičných a kapitálových výdavkov krajiny, ktoré podľa tejto optiky nesúvisia s olympiádou.

Tomu zodpovedá aj oficiálna argumentácia organizátorov a čínskej vlády. Cieľom je vybudovať zimné strediská a pritiahnuť ľudí k zimným športom – ročne na úrovni 300 miliónov návštevníkov do roku 2025. Len luxusná olympijská destinácia Zhangjiakou, kde v akejsi čínskej verzii Álp vybudovali sedem lyžiarskych stredísk, ročne prijme nateraz 3 milióny zjazdových lyžiarov.

Celkové čínske plány hovoria o zrealizovaní 650 korčuliarskych a 800 lyžiarskych stredísk po celej krajine. ZOH majú byť vábničkou ich využívania medzi domácim obyvateľstvom.

Environmentálna pohroma: lyžiarske strediská bez snehu

Nemý úžas nad finančnými výdavkami a ambicióznymi developerskými projektmi sa zvýši pri poznaní, že rovnako ako naše strediská, aj tie čínske bojujú už s chronickým nedostatkom snehu. Lenže kým u nás ešte stále nasneží počas zimných mesiacov vo vyššie položených lyžiarskych strediskách súhrnne dobre cez meter snehu, v Yanqingu a Zhangjiakou – v strediskách s kopcami v nadmorskej výške od 750 do 2 100 metrov – takmer nič.

V Yanqingu, približne 80 kilometrov od Pekingu, kde bude bojovať o cenné kovy naša najväčšia medailová nádej Petra Vlhová, napadli počas vlaňajšej zimy dva centimetre snehu.

Za jeho kritickým nedostatkom je na jednej strane odvádzanie vody pre Peking, ktorý rovnako trpí jej nedostatkom, ale podľa BBC aj suché a mrazivé kontinentálne počasie živené polostálou oblasťou vysokého tlaku vzduchu zo Sibíri. Britskí meteorológovia síce uvádzajú, že v oblasti nasneží priemerne ročne 63 centimetrov snehu, táto štatistika sa však vlani a ani tento rok vôbec nenaplnila.

Peking 2022 sú tak prvé olympijské hry v histórii, kde bude všetok sneh vyrobený umelo. V Soči v roku 2014 bolo vyrobených 80 percent umelého snehu, kým pred štyrmi rokmi v kórejskom Pyongchangu vzrástol tento podiel na 90 percent.

Zhao Weidong, hovorca zimných olympijských hier, v tejto súvislosti uviedol, že takmer 10 percent ročnej spotreby vody v 1,5-miliónovom okrese Zhangjiakou sa použije na výrobu snehu.

Peking 2022 sú tak prvé olympijské hry v histórii, kde bude všetok sneh vyrobený umelo. V Soči v roku 2014 bolo vyrobených 80 percent umelého snehu, kým pred štyrmi rokmi v kórejskom Pyongchangu vzrástol tento podiel na 90 percent.Zdieľať

Na zmiernenie obrovských nárokov na spotrebu vody vybudovali v extrémne vysušenom kraji 11 vodných nádrží, ktoré zachytávajú 530-tisíc kubických metrov vody zo zrážok, roztopeného snehu a najmä povrchového odtoku. Najvzdialenejšia je od strediska ZOH dve hodiny jazdy autom. Vodu budú podľa hovorcu Zhaa aj odtiaľ privádzať potrubím.

Odborníci práve túto skutočnosť pomenúvajú ako environmentálnu pohromu, ktorá narúša prirodzený kolobeh vody v krajine. MOV pri zvažovaní ponuky Číny na hosťovanie hier označil tento moment za jednu z najväčších obáv, pričom v hodnotiacej správe uviedol, že Peking „podcenil množstvo vody, ktoré bolo potrebné na zasnežovanie, a precenil schopnosť znovu zachytávať použitú vodu“.

Časopis Nature zverejnil predvlani štúdiu, kde označil úbytok podzemnej vody na severe Číny za „kritický problém“ patriaci s ohľadom na množstvo ľudí žijúcich v aglomerácii hlavného mesta k najvýraznejším problémom so zdrojom vody na svete.

Odpoveďou Pekingu je ohlásenie zelenej olympiády. Na viac ako dva týždne odstavia uhoľné továrne v okolí, pričom o zásobovanie elektrinou, vrátane tej spotrebovanej na umelé zasnežovanie, sa majú postarať veterné turbíny a slnečné kolektory, ktoré sa v tejto oblasti naozaj uživia.

Boj s počasím sa začína už vo vzduchu

Zachytávanie vody a jej doprava na obrovské vzdialenosti nie sú jedinou dominantou využitia neobmedzených prostriedkov a urputnej snahy Číňanov poradiť si s prírodou.

Denník Washington Post prišiel s tvrdením, že v oblasti Zhangjiakou vypálili od novembra najmenej 250 rakiet s jodidom draselným, ktorých úlohou bolo vyvolať zrážky.

Nejde o novinku. Už pri letných hrách v roku 2008 Číňania niečo podobné úspešne absolvovali, keď pred otváracím ceremoniálom, ktorý chceli absolvovať pod otvorenou strechou Národného štadióna „Vtáčie hniezdo“, vypálili do vzduchu podobné rakety. V noci pred ceremoniálom naozaj pršalo a obloha zostala na druhý deň jasná.

Manipulácia s počasím tohto typu je známa ako „siatie oblakov“ alebo aj „modrá obloha“. Chemická látka vo vzduchu slúži na kondenzáciu mrakov, naviaže vodné kvapky, čím sa zvýši pravdepodobnosť dažďa.

Rovnaký priebeh zdokumentovali nad Pekingom aj vlani na prelome júna a júla, keď komunistická strana oslavovala 100 rokov svojho vzniku. O modrú oblohu sa v deň veľkého sprievodu na Námestí nebeského pokoja postarali vopred vypustené rakety s jodidom draselným a nočný intenzívny dážď.

Toto však v horských strediskách nezabralo a aj pre stabilnejšie slnečné počasie tak na rad prišli osvedčené snežné delá.

Krásne biely a umelý. Foto: TASR/AP

Gavin Schmidt z NASA v reakcii pre Washington Post uvádza, že na úspešnosť tejto techniky je príliš málo dôkazov: „Je to veľmi veľká útrata za príliš malú pravdepodobnosť úspechu.“

Profesor geografie, životného prostredia a rozvojových štúdií z Národnej taiwanskej univerzity Shiuh-Shen Chien pridáva celkom iný pohľad na tieto pokusy. „V Číne nie sú mraky vnímané ako prvok atmosférického počasia. Oblaky sa teraz považujú za vodný zdroj použiteľný na ľudské vykorisťovanie.“

Podobné pokusy však nie sú len výsadou východoázijského giganta. Rovnaké experimenty majú za sebou už aj Rusi a Američania si niečo podobné vyskúšali už vo Vietname, kde sa údajne snažili predĺžiť monzúnové obdobie, aby v džungli „utopili“ severovietnamského nepriateľa. Nedávno to podľa amerického novinára skúšali aj pri extrémnych suchách na západe USA.

Na olympiádu chodiť nemusíte. My sme vás nevolali

Či chcú ovládaním oblakov svetové veľmoci vykorisťovať „nepriateľov“, nemôžeme tvrdiť. Dôkazy z čínskej provincie Sin-ťiang o porušovaní ľudských práv náboženských menšín, slobody pohybu, o väznení nábožensky minoritného obyvateľstva v pracovných táboroch – predovšetkým moslimských Ujgurov, ale aj kresťanov a iných – či o sterilizácii žien sú však, zdá sa, nezvratné.

Práve pre tieto svedectvá, ale aj zreteľné tlaky Pekingu na potlačenie demokratických síl v Hongkongu a vyhrážanie sa Taiwanu vznikla vo svete iniciatíva na diplomatický bojkot ZOH. Neúčasť politických predstaviteľov a iných zástupcov ohlásili USA, Japonsko, Veľká Británia, Austrália, Belgicko i Kanada.

„Ak sa hry uskutočnia, Peking dostane medzinárodnú pečiatku na to, čo robí,“ povedala pre agentúru AP Lhadon Thetongová z organizácie Tibet Action Institute, pričom situáciu s ľudskými právami v Číne označila za horšiu ako v roku 2008.

Mnohé krajiny však na bojkot nereagovali a o situácii mlčia. Časť politickej verejnosti sa zase rozhodla argumentovať snahou o politizáciu olympiády, čo je aj oficiálna rétorika MOV.

„Nežijeme v bezchybnom a jednoduchom svete a MOV tu nie je preto, aby riešil úlohy, na ktoré ani OSN alebo G7 nemá riešenie,“ uviedol na obranu uskutočnenia hier v Pekingu Thomas Bach.

Čína zasa bojkotujúcim odkazuje, že na hry ich ani nikto nepozýval a nikomu nebudú chýbať.

Všetci pekne pospolu, bojkot sa nekoná. Foto: TASR/AP

Z histórie bojkotov olympiád vieme, že dokázali byť úspešné a aj svetovo viditeľné, ak sa do nich zapojili predovšetkým samotní športovci. Pre tých však prichádza možnosť súperiť pod piatimi kruhmi o zlato z olympiády ako možnosť najcennejšieho výsledku ich kariéry, čo sa deje častokrát len raz za život, a aj preto nie sme svedkami výraznejšej aktívnej podpory bojkotu z ich strany.

Za všetkých to asi najviac zarezonovalo od americkej lyžiarskej hviezdy Mikaely Shiffrinovej, keď pre CNN o výbere miesta olympiády povedala: „Nechcete sa dostať do situácie, keď si musíte vybrať medzi ľudskými právami či morálkou a možnosťou robiť svoju prácu.“

Celkom zreteľne svoj názor vyjadril český kajakár Josef Dostál, ktorý má z letných hier už štyri medaily. Prostredníctvom svojho konta na Facebooku odmietol organizovanie hier v totalitnej krajine, kde chýba sloboda a väznia ľudí len pre ich náboženstvo.

„V mojom športe nejestvuje nič viac ako zlaté olympijské medaily, preto si uvedomujem, aké som mal šťastie. Ešteže som nebol a nebudem súčasťou olympiády, ktorú nedemokratická krajina používa na zlepšenie svojho imidžu po celom svete,“ napísal 28-ročný športovec.

Niečo podobné, ale pre porušovanie ľudských práv v Tibete či úlohou Číny v sudánskom konflikte sme videli aj v roku 2008. Vtedy do Ázie nepricestovala nemecká kancelárka Angela Merkelová, britský premiér Gordon Brown ani poľský premiér Donald Tusk.

Nebezpečná aplikácia sa denne pýta na zdravie

Kým Dostál dilemu riešiť nemusel, Shiffrinová a ďalších približne 2 900 športovcov a desaťtisíce členov podporných a realizačných tímov áno. Okrem iného aj tú, či si vziať vlastné počítače, tablety a mobily alebo vyhovieť odporúčaniam mnohých štátov a bezpečnostných expertov, aby si na 17-dňovú olympiádu kúpili zariadenia, ktoré potom vyhodia alebo kompletne sformátujú.

Dôvodom je obava zo špionáže, ktorú eskalovala povinná aplikácia MY2022. Tú si musia nainštalovať všetci, ktorí v súvislosti so ZOH do Pekingu pricestovali, a uviesť tam viacero osobných údajov vrátane nepretržitých dvojtýždňových záznamov spred začiatku hier o zdravotnom stave.

Použiť a zahodiť. Foto: TASR/AP

Výskumníci zo Citizen Lab na Torontskej univerzite zverejnili v januári správu, v ktorej varujú pred ľahkým zneužitím dát zo slabo zabezpečenej aplikácie. Tá slúži okrem prehľadu o hrách aj ako oficiálny komunikačný nástroj a údajne obsahuje aj tisícky zakázaných slov a spojení odkazujúcich na pre Čínu problémové lokality, situácie a históriu ako Tibet, Taiwan, Hongkong či ľudové protesty z roku 1989.

Viaceré krajiny preto vydali pre vlastných obyvateľov cestujúcich na ZOH varovanie. Vrátane slovenského Národného bezpečnostného úradu, ktorý hovorí o „výraznom ohrození“ súkromia. Švédsko, Švajčiarsko či Británia priamo ponúkli svojim športovcom a ich tímom nové telefóny. Holandsko dokonca neodporučilo brať si do Pekingu žiadnu techniku.

Medzinárodný olympijský výbor nechal aplikáciu preveriť. Podľa nemeckej televízie Deutsche Welle ju preskúmali dve od seba nezávislé spoločnosti zaoberajúce sa kybernetickou bezpečnosťou a dospeli k záveru, že neobsahuje „žiadne kritické slabé body“.

Aplikáciu schválili aj App Store a Google Play, cez ktoré si ju môžu stiahnuť používatelia iPhonov a Androidov.

Komplikácií s jednou olympiádou viac ako dosť, a to ešte neprišlo na zmienku o pandémii.