Slovenskí reprezentanti do 21 rokov už nezasiahnu do vyraďovacej časti Majstrovstiev Európy (ME) vo futbale, ktorá sa začína cez víkend. Dve prehry v základnej skupine poslali mladíkov na letné dovolenky skôr, ako by sami chceli.

Základný herný cieľ našich na domácich majstrovstvách bolo postúpiť zo základnej skupiny. „Samozrejme, to je jediné, na čo aktuálne myslíme,“ potvrdil ešte pred šampionátom Leo Sauer, jeden z desiatich legionárov, ktorí figurovali v reprezentačnom výbere na ME.

Euro do 21 rokovVäčší turnaj vo futbale už u nás byť nemôže. Hrať sa bude aj na ihrisku tímu zo 6. ligy

Peter Kravčák

Postup sa mohol podariť len dvom zo štyroch tímov. Po prehrách so Španielskom (2:3), Talianskom (0:1) už víťazstvo nad Rumunskom (2:1) nestačilo a Slováci zostali z celkového výsledku smutní. Pri tretej účasti na vrcholnom európskom podujatí skončili na neoficiálnom 9. – 10. mieste spoločne s Ukrajinou.

Po 4. mieste v roku 2000 a 5. mieste z roku 2017 je to najhoršie umiestnenie v histórii našich troch účastí na mládežníckom Eure. Lenže, to je asi tak všetko negatívne – nie však kritické –, čo sa dá takto v skratke o účinkovaní slovenskej dvadsaťjednotky napísať.

Skvelým výkonom chýbal zakončovateľ

Áno, mladí futbalisti mali slabší 1. polčas v otváracom zápase so Španielskom, čo ich stálo dvojgólové manko na päťnásobného európskeho šampióna. „Myslím si, že ten úvod musíme pripísať najmä emóciám. Viacerí hráči zažili zápas pred plným Tehelným poľom prvýkrát, aj pre mňa to boli silné pocity,“ zamýšľal sa tréner Jaroslav Kentoš nad najslabšou hernou časťou v troch zápasoch na ME.

Od druhého polčasu spomínaného duelu sme však sledovali celkom iné reprezentačné Slovensko. Plné pohybu, nebojácnosti, chuti a snahy hrať s loptou, útočiť a nie sa brániť. A to aj proti papierovo i herne kvalitnejšiemu súperovi.

Výsledkom bolo vyrovnanie dvojgólového manka so Španielmi. Siahanie na prekvapivý bod v stretnutí, ktorý by v konečnom účtovaní mohol byť zlatý. Určite by inak zamiešal karty v skupine. Lenže záver priniesol malé individuálne chyby, ktoré zase nechali vyniknúť veľkosti iberských mladíkov hrajúcich miestnu La ligu, jednu z najťažších ligových súťaží na svete.

Rovnako ako pred rokom A-tím nezvládol záver osemfinále Eura, kde neustál tlak Angličanov, tak isto ani dvadsaťjednotka nedokázala v samom závere dostatočne vypnúť sily na udržanie priaznivého výsledku. Aj tu je rozdiel medzi nami a tímami európskej, ba až svetovej špičky.

„V prvom zápase sme nezvládli záver. Úprimne, ja som ho nezvládol. Mojou chybou sme prišli o body. Chýbal mi jeden krok,“ opísal moment z poslednej minúty brankár a kapitán Ľubomír Belko, ktorý neskoro vyštartoval po zblokovanej lopte padajúcej pred bránu do súboja slovenského obrancu a španielskeho útočníka.

Druhý zápas proti Talianom bol ako poučka zo športovej učebnice, kde sa píše, že lepší nemusí vždy vyhrať. Diváci v Trnave si pretierali oči od príjemného prekvapenia, že to boli Slováci, kto sa tlačil do talianskej brány, mali prevahu na ihrisku, pekné akcie, z ktorých niektoré volali po poriadnej šanci na gól. Lenže na konci zápasu išiel z tých očí plač.

Slováci boli v útočnej fáze jaloví, nevedeli si presne prihrať, razantne zakončiť a nebezpečne ohrozili taliansku bránu prakticky len raz, v nadstavenom čase. Ďalší päťnásobní majstri Európy Taliani po šanciach ani nevolali, lenže jeden víťazný gól nám rovno strelili.

Táto prehra rozhodla o konci Slovákov v turnaji pred domácimi fanúšikmi.

„Mali sme kabínu plnú plačúcich dospelých ľudí,“ opísal v jednoduchosti dianie v kabíne po dueli s Talianskom hlavný tréner. „Sklamanie bolo veľké. Toto mužstvo malo na to, aby postúpilo. Škoda, že dobré výkony sme nepotvrdili výsledkom. Chalani by si to zaslúžili,“ hodnotil 51-ročný Jaroslav Kentoš.

Záverečné víťazstvo 2:1 nad Rumunskom nebolo samozrejmé, ale konečne aj výsledkovo potvrdilo všetko to pozitívne, čo Slováci na domácom turnaji predviedli. Balkánci boli prakticky celý zápas v defenzíve, pod tlakom „sokolíkov“, ktorí už do polčasu mohli smelo vyhrávať o tri góly. Bola radosť sledovať hru slovenskej reprezentácie, no tá sa napokon bála o výsledok, pretože Rumuni z jedinej strely na bránu dosiahli krátko pred koncom gól.

Bola to smola alebo naša strelecká nemohúcnosť, chýbajúce skúsenosti? Záleží na uhle pohľadu. Aj tento drobný fakt však symbolicky charakterizoval našich na turnaji a pomedzi prsty ujdený výsledkový úspech.

Čo turnaj ukázal

Provoradá úloha dvadsaťjednotky nie je dosahovanie výsledkov, ale výchova hráčov pre seniorský národný tím. Tak znie opakovaná a pravdivá mantra futbalových odborníkov.

A práve to je najdôležitejší odkaz výberu Jaroslava Kentoša: slovenská futbalová reprezentácia a jej tréner Francesco Calzona sa v čase prestavby reprezentačného A-tímu má kam obrátiť, kde siahnuť a koho vybrať.

Iste, mladíci vo veku 21 až 23 rokov nie sú všetci ihneď pripravení na opakovane bezchybné výkony pod mnohonásobne väčším mediálnym, diváckym či športovým tlakom a prakticky len s minimálnymi časovými možnosťami zohrať sa v najcennejšom drese medzi „dospelými“. Keby boli, Calzona by nemal v A-tíme len štyroch z nich, pričom pravidelne nastupuje doteraz iba Tomáš Suslov.

Majstrovstvá Európy však ukázali, že v dobrej forme, pri správne nastavenej hlave a pod kvalitným trénerským vedením dokážu byť viacerí jednotlivci z mládežníckeho výberu perspektívnymi a čoskoro azda aj plnohodnotnými nástupcami odchádzajúcich hráčov z reprezentačného Áčka. Treba im však dať šancu, potom aj druhú, tretiu a pracovať s nimi.

Z obrany sa do reprezentácie bezpochyby tlačí Adam Obert, ale šancu by si zaslúžili aj Dominik Javorček a najmä Samuel Kopásek. Ten hral na pravom kraji obrany rýchlo, odvážne, neváhal intenzívne podporovať útok, ale aj zodpovedne brániť, dokázal byť poruke, ak bolo treba kombinovať, a navyše strelil aj premiérový gól v tejto vekovej kategórii. Jeho výkony prišli ako na zavolanie v čase, keď Francesco Calzona už viac ako rok hľadá nového pravého obrancu namiesto 38-ročného Petra Pekaríka. Ten stále dostáva priestor v reprezentácii, hoci za posledný rok pre zdravotné problémy nastúpil iba v 15 ligových zápasoch za Žilinu a České Budějovice.

Ešte lepšie sa javí stredová formácia dvadsaťjednotky. Stálica seniorskej reprezentácie a najlepší z našich na prebiehajúcom Eure bol bezpochyby 23-ročný univerzálny stredopoliar z Verony Tomáš Suslov. Popri ňom širšia verejnosť získala možnosť spoznať široký prehľad, intenzitu a schopnosť prihrať kvalitnú loptu kamkoľvek – inými slovami tvorcu hry, ale aj defenzívneho zberateľa lôpt Tomáša Riga. Zaujala aj pracovitosť Sebastiána Nebylu alebo dobre známa, ale vážnym zranením pribrzdená útočná sila, technika a rýchlosť Adriána Kaprálika.

Viac kvalitnejších ako tých priemerných momentov mali aj ďalší: bratia Sauerovci, Dominik Hollý či Nino Marcelli. Jediný problém je, že ani dvadsaťjednotka Slovensku hneď neponúka talent, ktorý by bol okamžitým riešením pri hľadaní osvedčeného strelca gólov na hrote útoku.

„Potešili ma chlapci výkonom a parametrami hry, na to som ich aj upozorňoval, na to som ich aj pripravoval. Aby sa nesústredili na výsledok, ale na cestu, ako k nemu prídu. Som rád, že nastavenú latku parametrov hry sme nepodliezli, a keď chlapci dostanú príležitosť v Áčku, budú na ňu pripravení,“ zhodnotil účinkovanie svojich zverencov na Eure Jaroslav Kentoš.

„Túto úlohu prípravy hráčov pre A-mužstvo tréner splnil. Hrali sme dôstojne aj v zápasoch, kde sme prehrali. Náš smútok preto nemusí byť taký veľký,“ zbilancoval známy televízny spolukomentátor, publicista, bývalý futbalista i predseda trénersko-metodickej komisie SFZ Ladislav Borbély.

Kvôli prehľadu spomeňme aj hráčov, ktorých Euro na Slovensku nevidelo, no v dvadsaťjednotke už ukázali svoj veľký potenciál a prísľub do reprezentačnej budúcnosti. Obranca Sebastián Kóša sa nezmestil do zostavy, lebo nehral pravidelne v španielskej Zaragoze! Útočník Adam Griger bol zranený a ďalší hrotový hráč Timotej Jambor formu po zranení nestihol nabrať.

Aj mládežnícky futbal dokáže zaujať

„Ľudia by mali vnímať, že je to šport, že je to terciárna sféra spoločnosti, že je to niečo, čo má prinášať ľuďom radosť. Toto sa podarilo. Národ a mladí ľudia dostali impulz a to je dôležité,“ definuje jednu z úloh šampionátu na Slovensku tréner a lektor UEFA Pro Licencie pre budúcich trénerov Ivan Galád.

Slovensko nedokáže vypredať ani všetky reprezentačné zápasy na svojich najväčších štadiónoch v Bratislave a Trnave. Zrazu prišli plné – nie vypredané – hľadiská aj na mládežnícku dvadsaťjednotku, ktorá bola zvyknutá na pár sto, v lepšom prípade jednotky tisíc divákov. Na Španielsko však prišlo takmer 20-tisíc, na Taliansko 15-tisíc, na Rumunsko 17-tisíc divákov.

Atmosféra nebola elektrizujúca, boli pasáže, keď bolo počuť aj pokriky z lavičky a na zápasoch bolo doslova ticho. Kto zažil vypredané reprezentačné stretnutia či klubové v európskych pohároch, vie porovnať. Avšak boli úseky hry, keď sa prebralo aj publikum, dokázalo sa chvíľami v povzbudzovaní zjednotiť, svojich podržať a vytvoriť atmosféru, akú títo chalani z reprezentácie nepoznali. Aj preto si ju vážili a ocenili.

„Chceli sme do toho dať všetko, najmä pre tých skvelých fanúšikov, ktorí nás prišli podporiť. Sme veľmi radi, že si našli cestu na štadión a hnali nás vpred,“ hodnotil po poslednom dueli v skupine kapitán Ľubomír Belko.

Skladáme nový reprezentačný tím

Okrem výsledkov Slovenska prinieslo Euro všetko, čo sme si mohli priať. Výborné individuálne výkony, ale najmä tímový prejav našich s profesionálnymi parametrami moderného futbalu, úspešný test kvality nových nástupcov seniorskej reprezentácie, popularizáciu futbalu, divácku návštevnosť a zdá sa, že turnaj zožne aj organizátorský úspech, čo nepochybne zviditeľní našu krajinu.

Dvadsaťjednotka nebude mať veľa času na turnajové reminiscencie. Rovnako ako seniorská reprezentácia (MS 2026), aj mladíci začínajú v septembri kvalifikáciu, tentoraz na Euro 2027, ktoré bude opäť v dvoch krajinách: Srbsku a Albánsku.

Za súperov budeme mať Anglicko, Írsko, Kazachstan, Moldavsko a Andorru.
Čo je však dôležitejšie, zo súčasného kádra zostane v tíme len päť hráčov. Všetci ostatní sú k dispozícii pre Áčko. Trénerovi Jaroslavovi Kentošovi sa navyše končí zmluva a v tomto momente je tak otázne, či to bude stále on, kto bude aj naďalej formovať mladíkov v reprezentačnom drese.

Výsledky Slovákov na Eure 2025:
11. jún, Bratislava, Slovensko – Španielsko 2:3 (0:2), góly: Kopásek, Suslov (penalta) – Pubill, Jospeh, Táregga. Divákov: 19 944
14. jún, Trnava, Slovensko – Taliansko 0:1 (0:2) gól: Casadei. Divákov: 15 455
17. jún, Bratislava, Rumunsko – Slovensko 1:2 (0:1) góly: Akdag – Obert, Suslov. Divákov: 17 058