Najsledovanejšími voľbami v rámci USA sú prezidentské voľby a voľby do Kongresu. Je to pochopiteľné, keďže od ich výsledku závisí vnútorná a zahraničná politika Spojených štátov.

V poslednom období sa však v Spojených štátoch dostávajú do popredia aj dvoje ďalších – voľby do školských rád a voľby sudcov na najvyššie súdy v každom z 50 štátov. Predovšetkým na voľby sudcov sa v súčasnosti míňajú desiatky miliónov dolárov a zapájajú sa do nich stovky až tisícky dobrovoľníkov.

Zo Slovenska to môže vyzerať zvláštne, keďže školské rady ani sudcov si bežní občania u nás nevolia. V USA však ide o volené funkcie, ktoré sa v dôsledku prebiehajúcich kultúrnych vojen stali horúcim bojiskom.

Zápas o výchovu detí

Kým v minulosti sa do volieb do školských rád zapájalo iba zopár zväčša veľmi aktívnych občanov, dnes je všetko inak. Školské rady v USA majú totiž v danom školskom obvode rozsiahle právomoci. Môžu napríklad určovať školské osnovy (v medziach stanovených štátom), schvaľujú knihy v knižniciach, rozdeľujú financie na projekty a aktivity, riešia sťažnosti učiteľov a rodičov (učiteľa môžu dokonca prepustiť) a stanovujú dlhodobú víziu.

Záujem o školské rady sa enormne zvýšil počas pandémie covidu-19. V tom čase mnohé školské rady na základe žiadosti učiteľských odborov zavreli školy na dlhé mesiace, podobne ako to bolo na Slovensku. Mnohí rodičia však s týmito rozhodnutiami nesúhlasili, rovnako ani s povinnosťou nosiť rúško či vakcináciou a verejné zasadnutia školských rád sa zrazu stali miestom súboja dvoch táborov. Ktokoľvek príde na takéto zasadnutie, má právo vyjadriť sa a občania to začali hojne využívať.

Zasadnutia školských rád bývajú veľmi napäté. Rodičia sa začali búriť proti vyučovaniu sexuálnej výchovy či kritickej rasovej teórie a zároveň proti transgenderovým témam.Zdieľať

Postupne začal narastať rozsah tém, pre ktoré boli zasadnutia rád veľmi napäté. Rodičia sa začali búriť proti vyučovaniu sexuálnej výchovy či kritickej rasovej teórie na školách a zároveň proti transgenderovým témam.

O každé kreslo v školských radách prebieha tvrdý súboj. Aj keď v týchto voľbách musí byť každý kandidát formálne nezávislý, vo väčšine prípadov je zrejmé, či ide o liberála alebo konzervatívca. Do volieb navyše investujú rôzne záujmové skupiny tisíce dolárov a začínajú sa na ne sústreďovať aj vyššie postavení politici. Guvernér Floridy Ron DeSantis napríklad pred voľbami v novembri 2022 osobne podporil desiatky kandidátov na členov školských rád, čo by bolo bývalo dovtedy „pod úroveň“ guvernéra.

Vývoj v školských radách má veľký vplyv aj na politiku na celoštátnej úrovni. Republikánsky guvernér Virgínie Glenn Youngkin bol zvolený krátko po pandémii v roku 2021 so sľubom, že práva rodičov budú posilnené.

Počas svojej kampane sa zameral na kritiku školskej rady v Loudoun County, ktorá čelila obvineniam, že sa snaží zamiesť pod koberec dvojnásobný sexuálny útok transgenderového študenta. Virgínia sa dlho zdala na všetkých úrovniach pre republikánov stratená, avšak práve kontroverzii vo veci školskej rady a témy posilnenia práv rodičov sa pripisuje znovuzrodenie republikánov v tomto štáte.

Volebné mapy na najvyšších súdoch

Ešte vyostrenejšie súboje prebiehajú, pokiaľ ide o kreslá na najvyšších súdoch v jednotlivých štátoch. Spojené štáty majú federálnu a štátnu úroveň súdov. A ako existuje federálny najvyšší súd, tak existujú aj najvyššie súdy v každom jednom štáte.

Sudcov na všetky štátne súdy (akejkoľvek úrovne) zväčša volia občania. Kandidáti sú opäť formálne nezávislí a nemôžu v kampani priamo povedať, k akému rozsudku by sa v konkrétnych otázkach priklonili, ale je úplne zrejmé, či sú konzervatívci alebo liberáli. Okrem ich životného príbehu a dlhodobých verejných názorov o tom svedčí aj to, že konkrétne záujmové skupiny môžu prispievať na ich kampaň, čo aj tu robia v miliónoch dolárov. Voľby sudcov sú v súčasnosti vyostrené hlavne v súvislosti s dvoma kľúčovými otázkami – volebnými mapami a legálnosťou interrupcií.

Každých 10 rokov si všetky štáty v USA po sčítaní obyvateľstva kreslia nové volebné obvody, v ktorých sú volení kongresmani. A už od nepamäti sa obidve strany snažia o tzv. gerrymandering, teda prispôsobenie hraníc obvodov tak, aby v nich mala daná strana väčšiu šancu vyhrať. Pokiaľ si však niektorá z nich udelí až príliš veľkú výhodu, druhá strana ju žaluje a o celej veci rozhoduje najvyšší súd v danom štáte. A práve tie v tejto otázke výrazne ovplyvňujú, kto bude mať nakoniec v Snemovni reprezentantov väčšinu.

V Severnej Karolíne si v roku 2021 tamojší kongres s republikánskou väčšinou nakreslil volebné mapy, ktoré túto stranu výrazne zvýhodňovali. Tento štát, ktorý je volebne rozdelený približne pol na pol medzi republikánov a demokratov, by pri daných mapách zvolil 11 republikánov a iba 3 demokratov.

Najvyšší súd, v ktorom v tom čase pôsobila väčšina sudcov prikláňajúcich sa k demokratom v pomere 4 ku 3, tieto mapy odmietol a zabezpečil tak, že v kongresových voľbách v novembri 2022 bolo zvolených 7 republikánov a 7 demokratov. V týchto voľbách však republikáni ovládli najvyšší súd (ich kandidáti boli zvolení) a mali zrazu väčšinu 5 ku 2. Noví sudcovia koncom apríla odmietli predchádzajúci rozsudok a republikáni teraz znovu prekreslili mapy vo svoj prospech. Zmena na najvyššom súde v tomto štáte im tak môže pomôcť udržať si väčšinu vo federálnej Snemovni reprezentantov v roku 2024.

Podobných súbojov týkajúcich sa volebných máp je v súčasnosti mnoho po celých Spojených štátoch. Demokrati sa pokúsili o podobný agresívny gerrymandering v New Yorku a škaredo sa im to vypomstilo, pretože sudca odmietol ich mapu, v dôsledku čoho tu republikáni v novembri 2022 vo voľbách do Kongresu uhrali dobrý výsledok. Momentálne stále nie je jasné, aké mapy budú použité v roku 2024, keďže obidve strany sa navzájom napádajú na súdoch.

Otázka potratov na úrovni štátov

Keď federálny najvyšší súd zrušil v roku 2022 rozhodnutie Roe v. Wade, ktoré na federálnej úrovni garantovalo právo na potrat, právomoc v tejto oblasti sa preniesla na jednotlivé štáty, a teda okrem ich legislatív aj na štátne najvyššie súdy. Tie tak dostali ešte viac pozornosti, o čom svedčí súboj z apríla 2023 vo Wisconsine.

Súboj o kreslo na najvyššom súde v tomto štáte si získal skutočne celoamerickú pozornosť. Pred voľbami mal súd konzervatívnu väčšinu 4 ku 3. Hlavnou témou boli práve potraty (v menšej miere volebné mapy).

Vyjadrenia o potratoch ako to od liberálnej kandidátky na sudkyňu Protasiewiczovej, že žena má právo voľby, naplno podčiarkli, že časy nestrannosti, ktorá bola v minulosti vo voľbách sudcov taká bežná, sú už preč.Zdieľať

Vo Wisconsine po zrušení rozhodnutia Roe v. Wade nadobudol platnosť zákon z roku 1849, ktorý zakazoval ich vykonávanie. Najvyšší súd mal v pláne zaoberať sa jeho platnosťou, v dôsledku čoho tieto voľby získali veľmi agresívny charakter.

Obidvaja kandidáti na sudcu sa navzájom častovali doslova nechutnými urážkami, typickými skôr pre prezidentskú kampaň. Na voľby sa celkovo minulo neuveriteľných 45 miliónov dolárov. Stovky dobrovoľníkov na konzervatívnej aj liberálnej strane prichádzali robiť kampaň až z Texasu či New Yorku. Kreslo získala nakoniec liberálna kandidátka a v štáte teraz môžu nastať iba na základe zvolenia jednej sudkyne ďalekosiahle kultúrne, ale aj politické zmeny.

Takéto voľby ukázali, že o nestraníckosti kandidátov, resp. slepej (nestrannej) spravodlivosti, nemôže byť ani reč. Kandidáti by v kampani vôbec nemali hovoriť o svojich preferenciách a potenciálnych rozhodnutiach, mali by sa, naopak, sústreďovať iba na svoje osobné kvality, vzdelanie a pod. Vyjadrenia ako to liberálnej kandidátky Protasiewiczovej, že „moja osobná preferencia je, že žena má právo voľby“, naplno podčiarkli, že časy nestrannosti, ktorá bola v minulosti v týchto voľbách taká bežná, sú už preč.