Nie každý ho akceptoval. Nie každý pociťoval jeho silu v každom prípade rovnako. Áno, bolo veľa pokrytectva aj tlaku spoločnosti proti nemu. Stále panovali „predsudky“. No stále mátal aj prízrak logického uvažovania. Všetci ľudia sú stvorení ako rovní. Všetci sú obdarení právom na život.

Predstavme si, že by jestvovala „bytosť“, ktorá nevyzerá ako my – má tmavú pokožku. Jasne si však uvedomíme, že je to ľudská bytosť. Preto má aj ona tieto práva. Nemôžeme ju len tak z rozmaru zabiť. Nemôžeme ju zotročiť. A nech sa stane čokoľvek, musí zostať ako slobodný človek.

Táto úvaha si nevyžadovala aj rovnaké zaobchádzanie, ale aspoň vylučovala arbitrárne násilie – v zásade.

V takejto kultúre sa Američanom po prvýkrát predstavila otázka potratov koncom 80. rokov 19. storočia. Vtedy bol objavený proces počatia. Najprv si to uvedomili lekári, rýchlo sa k nim pridali aj ostatní. Život novej ľudskej bytosti sa začína počatím, na samom začiatku tehotenstva, nie v nejakom neskoršom čase, napríklad pri prvom pohybe dieťaťa (ako predpokladali staré právne príručky pre účely občianskoprávnych sporov) či hominizácii (ako sa nazdávala aristotelovská biológia).

Preto bola táto nová ľudská bytosť – zaiste, veľmi odlišná od nás – obdarovaná tými istými právami ako vy alebo ja. Nemožno ju zabiť pre naše pohodlie. A nech sa stane čokoľvek, musí sa jej ponechať sloboda rozvíjať sa a vyrásť až do dospelosti.

Opäť, táto úvaha si nevyžadovala rovnaké zaobchádzanie či už pre dieťa, alebo pre matku, ale aspoň vylučovala arbitrárne násilie.

Tak koncom 19. storočia, na základe „Krížovej výpravy lekárov“, ako ju volajú niektorí dnešní historici, štáty postavili potrat mimo zákona. Bola to krížová výprava osvety. Bola to aj jednoduchá krížová výprava, lebo na základe zistených faktov stačilo iba priznať nenarodeným tie isté práva, aké priznávame narodeným.

V tejto diskusii nefigurovalo „právo na súkromie“. Toto právo sa postulovalo až o sto rokov neskôr. Možno je príliš odvážne povedať, že keby niekto takéto právo prezentoval, okamžite by sa vnímalo ako funkčný ekvivalent „suverenity ľudu“ Stephena Douglasa – akoby niekto vyhlásil (ako viac-menej povedal Lincoln), že keď sa jeden muž pozerá na to, ako iný muž zabíja tretieho, nie je mu dovolené s tým nič robiť. Nezdá sa však správne povedať, že akékoľvek takéto tvrdenie by sa vnímalo ako bezzásadové, umelo vytvorené iba na dosiahnutie želaného výsledku.

Niektorí z nás majú myslenie formované ako ľudia v 19. storočí – alebo 18. či dokonca v 4. storočí pred Kristom. Je pre nás ľahké chápať spor o potraty týmto spôsobom. Dozvieme sa, že nenarodené dieťa je nová ľudská bytosť, a okamžite dospejeme k záveru, že ho nemožno zabiť. Chápeme, že ak niekto tvrdí, že nemá imunitu voči násiliu, tento človek chce zbúrať celú stavbu ľudských práv. (Mám na mysli ľudské práva chápané tak, že sme nimi boli „obdarení“, že sme ich nevytvorili, že sú skôr ako ľudské rozhodnutie.)

Dnes však spor o potraty nemá takúto formu, čo spôsobili dva veľké zásahy. Prvým je, samozrejme, rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré platilo päťdesiat rokov a hlásalo právo na súkromie, ktoré bolo vyššie než dokonca aj akékoľvek (takpovediac) skúmanie práva na život nenarodeného dieťaťa.

Zákony vychovávajú, ako radi hovorievame. Áno, vychovávali alebo by sme mali skôr povedať (keď sa vyučuje nepravda), že znetvorujú. V roku 1972, pred rozhodnutím v prípade Roe verzus Wade, zakazovalo potraty 47 z 50 štátov a jeden zo štátov, ktorý ich povoľovali, bol v procese zrušenia tohto rozhodnutia ako pomýleného.

Dnes štáty ako Ohio odvážne zavádzajú do svojej ústavy vymyslené „právo na reprodukčnú slobodu“, lebo ich ženie zlostná rétorika nárokov odvolávajúcich sa na spravodlivosť, hoci stoja na nepodloženom pohľade najvyššieho súdu.

Druhým veľkým zásahom je, samozrejme, sexuálna revolúcia. Roe verzus Wade sa dá vykladať ako podpora sexuálnej revolúcie zo strany najvyššieho súdu – čiže možno bol iba jeden zásah s 50-ročným následkom v základnom zákone.

Sex však zahmlieva praktický rozum. Povedal to Aristoteles. A viete to vy aj ja – videli sme to u mnohých priateľov na mnohorakej úrovni a možno sme to (žiaľ) zažili aj na vlastnej koži. Pre väčšinu našich spoluobčanov je takmer nemožné vnímať otázku potratov ako jasne vymedzenú, izolovateľnú a spočívajúcu na princípe.

Sex zahmlieva praktický rozum: opitý pár po oslave strávi spolu noc, možno ani nevedia, ako sa ten druhý volá, a ona počne dieťa. „Teraz musíš toto dieťa vychovať a po zvyšok života dávať prednosť jeho blahu pred vlastným.“ Ako to? Mysleli sme si, že sex je na sebavyjadrenie, nasadenie si masiek, vstup do veľmi príjemnej sily, ktorú sme sami nevytvorili, iba čosi, čo sa robí na uvoľnenie, k čomu beztak vedie tanec, dôkaz kvalitne prežitého víkendu... alebo čokoľvek.

Morálna úvaha, ktorá tvorí základ tohto prikázania, je pre našich rovesníkov neviditeľná. A nikto za ňou nechce stáť – ani kňazi, učitelia, správcovia škôl, ani rodičia. U ľudí rozmnožovanie nie je iba vecou začiatku biologickej existencie, jeho súčasťou je aj starostlivosť a výchova. Preto by sme mali vykonávať rozmnožovacie úkony iba vtedy, keď máme istotu, že sa dokážeme rozmnožovať v tomto plnom zmysle – čo si vyžaduje posvätné manželstvo a nič menej.

Celá táto morálna úvaha bola v 19. storočí bežná, každý ju poznal a považoval za samozrejmú. Nezáleží na tom, či boli vtedy ľudia rovnako promiskuitní ako dnes (neboli): záleží na princípe, čo sa považovalo za správne.

Z anglického originálu What Today's Abortion Dispute Is Not About preložil Matúš Sitár.

Michael Pakaluk, odborník na Aristotela a riadny profesor na Pápežskej akadémii sv. Tomáša Akvinského, je profesorom na Buschovej škole obchodu a ekonomiky na Americkej katolíckej univerzite. Žije v Hyattsville v štáte Maryland so svojou manželkou Catherine, ktorá je tiež profesorkou na Buschovej škole, a s ich ôsmimi deťmi. Jeho uznávaná kniha o Evanjeliu podľa Marka je The Memoirs of St Peter (Pamäti sv. Petra). V predaji je aj jeho nová kniha Mary's Voice in the Gospel of John: A New Translation with Commentary (Máriin hlas v Jánovom evanjeliu: nový preklad a komentár). Jeho nová kniha Be Good Bankers: The Divine Economy in the Gospel of Matthew (Buďte dobrí bankári: Božia ekonómia v Matúšovom evanjeliu) vyjde na jar v edícii Gateway vydavateľstva Regnery. Profesora Pakaluka menoval do Pápežskej akadémie sv. Tomáša Akvinského pápež Benedikt XVI.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.