V PISA testoch sa prepadol aj premiant vo vzdelávaní Fíni zašli príliš ďaleko a skončili odtrhnutí od reality, tvrdí šéf testovania

Začiatkom decembra verejnosť zaskočili výsledky PISA testovania, ktoré meria znalosti a zručnosti žiakov po celom svete. Testy napríklad ukázali, že každý tretí slovenský žiak nedosahuje ani základnú úroveň v čitateľskej gramotnosti.

Pri matematickej gramotnosti bol prepad slovenských žiakov dokonca najväčší spomedzi všetkých testovaných krajín.

Minister školstva Tomáš Drucker výsledky nazval národnou tragédiou a za dôvod označil dlhodobé zanedbávanie financií a priorít školstva.

Čítajte tiež

Zúfalé výsledky v testovaní PISA Každý tretí žiak nerozumie tomu, čo číta. Je to národná tragédia, vraví Drucker

Adam Takáč

Slovenskí žiaci vo veku 15 rokov sa v medzinárodnom testovaní prepadli v matematickej aj čitateľskej gramotnosti.

Pravda je však taká, že zhoršené výsledky nedosiahli iba slovenskí žiaci. Najnovšie PISA testy priniesli zlé správy pre prakticky všetky rozvinuté štáty, ktoré sa na nich zúčastnili.

Najnovšia edícia tak ukázala nebývalý globálny prepad v porovnaní medzi rokmi 2018 a 2022. Čítanie s porozumením a matematické zručnosti poklesli vo väčšine školských systémov, pričom práve rozvinuté ekonomiky zaznamenali najväčší pokles.

Tomuto trendu sa nevyhol ani tradičný premiant, ktorého školstvo sa dlho dávalo za príklad hodný nasledovania – Fínsko.

Prepad sa začal už pred pandémiou

Pätnásťroční fínski žiaci získali v matematike 484 bodov, v roku 2006 to pritom bolo 548. Podobný pokles dosiahli aj v čitateľskej gramotnosti. V poslednej edícii získali 490 bodov, v roku 2006, ktorý bol pre Fínsko najlepší, to bolo 547 bodov.

Fínske ministerstvo školstva podobne ako mnohé iné vysvetľuje pokles pandémiou. Riaditeľ odboru školstva a zručností OECD, ktorý organizuje PISA testy, Andreas Schleicher však s týmto vysvetlením nesúhlasí a tvrdí, že sa začal ešte pred tým, ako pandémia vypukla.

Na to, že pokles fínskeho školstva má dlhodobejšie príčiny, upozorňuje aj oficiálny komentár výsledkov. Autori dokumentu upozorňujú, že priemerné fínske výsledky za rok 2022 klesli v porovnaní s rokom 2018 v matematike, vede a čítaní.

„Vo všetkých troch predmetoch bola priemerná výkonnosť v roku 2022 nižšia ako v akomkoľvek predchádzajúcom hodnotení: prudký pokles priemerných skóre medzi rokmi 2018 a 2022 potvrdil a posilnil pokles, ktorý sa začal oveľa skôr,“ konštatujú autori.

Pandémia tak mohla situáciu iba zhoršiť, no určite ju nezapríčinila. Schleicher pre španielsky denník ABC uviedol, že ho fínske výsledky vôbec neprekvapili. Aj on pritom patril k tým, čo fínsky model dávali za vzor.

Pokles vysvetľuje tým, že „niektoré z nápadov, ktorými sa zaoberali, neboli dobre implementované“.

Prepájanie predmetov nefunguje

„Zašli príliš ďaleko a skončili odtrhnutí od reality. Pokúsili sa vytvoriť veľmi moderné učebné osnovy, aby boli všetky predmety prepojené, a preto boli učitelia požiadaní, aby učili cez projekty a učili predmety medziodborovým spôsobom,“ uviedol Schleicher.

„Problém je, že učitelia na to nie sú pripravení,“ dodal.

Príkladom môže byť spojenie matematiky a dejepisu. „Hoci je myšlienka dobrá, pretože chcú, aby študenti pristupovali k problémom z rôznych perspektív a osvojili si kritické myslenie, v praxi to nefunguje,“ skonštatoval Schleicher.

To, že školský systém je v problémoch, už na začiatku tohto roka priznalo v rozsiahlom dokumente aj samotné fínske ministerstvo školstva.

„Už nie sme najvzdelanejší národ. Naši mladí už nie sú tí, čo majú najviac vedomostí. Bolo by treba urobiť veľké a dosť radikálne zmeny,“ povedala Anita Lehikoinen, štátna tajomníčka fínskeho rezortu školstva.

„Nevieme presne, aké faktory sú zodpovedné za pokles. To, samozrejme, vyvoláva aj otázky o tom, do akej miery chápeme, aké faktory viedli k takýmto dobrým výsledkom,“ hovorí autor správy Aleksi Kalenius.

Podľa správy sa dá vývoj fínskeho školského systému rozdeliť na dve základné etapy. Tá prvá prebehla od 50. do 90. rokov a charakterizoval ju silný rozvoj vzdelávania. Počas tohto obdobia sa výsledky fínskych žiakov výrazne zlepšili a dostali sa do čela medzinárodných porovnaní.

Od 90. rokov však výdavky na školstvo mierne klesali. Podiel mladých ľudí s vyšším vzdelaním dosiahol svoje maximum v prípade ľudí narodených v roku 1975. „Výsledky sa zasekli a začali sa nakoniec zhoršovať s príchodom nového milénia,“ konštatuje dokument.

Treba však poznamenať, že i keď Fínsko zaznamenalo pokles vo všetkých troch sledovaných oblastiach, stále dosahuje výsledky nad priemerom OECD a ďaleko nad slovenskými hodnotami.

Fínski žiaci získali v testoch 490 bodov v čitateľskej gramotnosti, tí slovenskí 447. V matematike dosiahli 484 bodov, slovenskí žiaci 464 bodov. V prírodovede bol rozdiel najväčší, fínski žiaci dosiahli 511 bodov, tí slovenskí 462.

Od fínskeho školského systému sa tak iné krajiny stále majú čo učiť. Priznáva to aj Schleicher. „Fínsko to aj napriek všetkému aj naďalej robí dobre, i keď sa objavujú varovné signály. Ak idete so zmenami príliš rýchlo a nerátate s učiteľmi, študentmi a rodičmi, to je to, čo sa stane,“ uviedol.