
Pamätáte, keď Slováci čakali na výsledky zvyšných zápasov, aby sa dozvedeli meno osemfinálového súpera – malo to byť Španielsko alebo Anglicko. Mesiac plný futbalu sa dnes končí. V Berlíne na 17. Európskom šampionáte vo futbale odohrajú posledný, 51. zápas.
Finále medzi Španielskom a Anglickom potvrdzuje známe príslovie, že futbal nemá logiku. Ofenzívny entuziazmus Švajčiarov, Turkov či Rakúšanov, znovu nájdená forma Nemcov, tí všetci by si za predvedené výkony asi zaslúžili byť ďalej, ako sa napokon dostali. Vo finále sú však Tri levy, ktoré sú podľa mnohých prekvapením, pretože túto prestíž si vraj na ihrisku nezaslúžili.
Angličania sú svetovým top tímom posledných štyroch veľkých turnajov. Dosiahli na semifinále a štvrťfinále majstrovstiev sveta, druhý raz po sebe sú vo finále Eura. Lenže kým pred tromi rokmi alebo v Rusku 2018 boli za svoju aktívnu, a tým aj atraktívnu, hru chválení, dnes vidíme opak. Až na 1. polčas semifinálového duelu s Holandskom Anglicko neukázalo nič, čo by presvedčilo staviť na nich vlastné eurá.
Lenže majú skvelé individuality. Len 21-ročnú hviezdu Realu Madrid Juda Bellinghama (2 góly) i trápiaceho sa Harryho Kanea, ktorý aj mimo formu – hovorí sa o boľavom chrbte – dokáže strieľať kľúčové góly. Zatiaľ dal tri. A keď už táto dvojica nestačí, prichádzajú kľúčoví muži z lavičky. Takým je aj Ollie Watkins. Útočník Aston Villy odohral v dvoch zápasoch dokopy 30 minút, za ktoré dvakrát vystrelil na bránu a dal postupový gól v nadstavenom čase semifinále s Oranjes.

Kým Angličania dali na ceste do finále sedem, Španieli až trinásť gólov. Prezentujú sa ofenzívnym, ľúbivým futbalom, stále plným prihrávok, ktoré však už nenudia, pretože La Furia Roja hrá na rozdiel od známeho tiki-taka tentoraz rýchlo a predovšetkým dopredu.
„Každý sa snaží čo najrýchlejšie získať loptu späť, keď ju stratí. Ukazujeme jeden druhému neuveriteľnú oddanosť. Každý sa snaží pomôcť svojmu spoluhráčovi. To nám veľmi pomáha,“ hodnotí kľúčovú vlastnosť španielskej hry obranca San Sebastianu Robin Le Normand.
Španielske ofenzívne zlato je v krídelníkoch, od piatku 22-ročnom Nicovi Williamsovi z Bilbaa a od soboty 17-ročnom Lamineovi Yamalovi z FC Barcelona. Ani nie tak gólmi – obaja dali zatiaľ po jednom – ako tímovými výkonmi, ale aj individuálnou hravosťou, odvahou a schopnosťou presadiť sa v súbojoch jeden na jedného vytvárajú tím s najkrajším futbalom na šampionáte.
Obaja sú ako skvelá aerodynamika rýchleho auta, lenže motor je inde. V skupinovej fáze ním bol ďalší mladík z FC Barcelona, 21-ročný Pedri. Po tom, ako ho v súboji s Nemeckom nešťastne zranil rival z Realu Madrid Toni Kroos, nasadili Španieli naplno „vytuningovanú“ verziu – Daniho Olma z Lipska. Ten navyše pridal už tri góly a dve asistencie a stal sa nečakanou hviezdou turnaja.

Španieli sa môžu stať so štyrmi titulmi kráľmi Európy a osamostatniť sa na čele pomyselnej tabuľky pred Nemcami. Na ceste do finále porazili Taliansko, Chorvátsko, práve Nemecko a aj Francúzsko. Len v jednom prípade potrebovali na to predĺženie.
Angličania hrajú o svoj prvý titul. V skupine remizovali s Dánskom aj Slovinskom, v osemfinále s nami ušli hrobárovi z lopaty v poslednej minúte nadstaveného času. Švajčiarov zdolali v rozstrele a Holanďanov opäť gólom v nadstavenom čase. Lenže aj toto je vlastnosť veľkých mužstiev. Dokázať robiť kľúčové veci vtedy, keď je to naozaj potrebné.
Tri levy sa až doteraz nikdy nedostali do finále veľkého turnaja mimo Anglicka. V roku 1966 vyhrali vo Wembley majstrovstvá sveta. Pred tromi rokmi, na tom istom štadióne, padli vo finále Eura na pokutové kopy s Talianmi. Teraz ich čaká finále v Berlíne.
Keď hrali Nemci v roku 1996 finále Eura v Londýne, vyhrali. Oplatia veľkým rivalom na ich území toto malé futbalové poníženie?
Ako každý veľký turnaj, aj Euro 2024 prinieslo mená legiend, ktoré sú na konci futbalovej alebo aspoň reprezentačnej kariéry. Najviditeľnejší je Nemec Toni Kroos. Špílmacher Realu Madrid, držiteľ 34 futbalových trofejí, vo veku s rovnakým číslom oznámil prekvapivo úplný koniec kariéry.
V tom veku je to ostrý kontrast s tým, čo vidíme u 41-ročného Pepeho, 39-ročného Cristiana Ronalda, 38-ročného Luku Modića, 37-ročných Oliviera Girouda, Jana Vertonghena či našich, Petra Pekaríka alebo Juraja Kucku. Všetci chcú pokračovať, ak už nie v reprezentačnej (Giroud), tak určite v klubovej kariére.
Na druhej strane je nastupujúca generácia mladíkov, ktorí si na turnaji vybudovali status futbalových hviezd.
Už spomínaný Lamine Yamal sa stal vo veku 16 rokov a 362 dní najmladším strelcom na akomkoľvek veľkom podujatí. Zaradiť k nemu musíme aj zmieňovaného Nica Williamsa, ale aj 19-ročného ofenzívneho tvorcu hry Turecka Ardu Gülera, o ktorom budeme ešte počuť v drese Bieleho baletu.
Angličania ospevujú okrem Bellinghama aj 19-ročného mladíka menom Kobbie Mainoo. Médiá vidia za akým-takým vzostupom výkonnosti Albiónu v play-off najmä jeho nasadenie, po ktorom volali už pred zápasom so Slovenskom.
V nevýraznom belgickom predstavení trochu zanikal talent 22-ročného Jérémy Dokua z Manchestru City.
V nabitej francúzskej zostave ukazoval záblesky talentu ďalší mladý hráč Realu Madrid, 22-ročný Eduardo Camavinga.
Nemeckou budúcnosťou sú zase 21-roční Jamal Musiala a Florian Wirtz, autori dôležitých gólov Nemecka na Eure.

Jednou z najfrekventovanejších tém je bezpochyby VAR. Technológia na sledovanie gólov, ofsajdov či neférového diania na ihrisku až dvadsaťpäťkrát vstúpila do zápasov a zmenila ich priebeh. Rozhodnutie viedlo deväťkrát ku gólu, naopak, dvanásťkrát gólu zabránilo. Zvyšné rozhodnutia súviseli s udelením karty, odmietnutím alebo opakovaním penalty.
Vieme o tom svoje. Slovensko dostalo na šampionáte až tri góly, ktoré napokon neplatili, lebo boli pri nich porušené pravidlá, čo odhalil VAR.
Sťažovať by sa mohol belgický útočník Romelu Lukaku, dnes by bol plece pri pleci s Ivanom Schranzom a ďalšími piatimi trojgólovými – nateraz najlepšími – strelcami na Eure, ale ani jeden z jeho troch gólov neplatil.
VAR dokáže odhaliť milimetrový ofsajd, technológia snímania otrasov lopty zase hru rukou aj vtedy keď je skrytá. Vedia o tom Dáni, ktorí dali Nemcom v osemfinále gól na 1:0, ale Joachim Andersen mal azda len prsty na nohách svojej ľavej nohy v ofsajde.
Napríklad ruka v pokutovom území Španiela Cuccurellu v zápase s Nemeckom nebola posúdená ako úmyselná, či inak lopte a hre brániaca. V starom slangu by sme mohli povedať, že bola jednoducho „pri tele“, no na tie sa vraj už roky nehrá. Nemci spísali petíciu s viac ako pol milióna podpismi so žiadosťou o opakovanie zápasu, ale to už je len absurdita a pikantéria celej situácie.
Čo tak faul Hancka na Hagiho pred šestnástkou. Za faul bolo vyhlásené až následné ochotné zakopnutie Rumuna o padajúceho slovenského obrancu, čo sa udialo už v pokutovom území.
Citlivé posúdenie situácie by azda nemalo znamenať pokutový kop, lebo k prvému kontaktu, prišliapnutiu špičky kopačky, došlo pred šestnástkou. To následne vyvolalo pohyb hráčov, z ktorého mal rezultovať druhý faul. Vysvetlenie VARu je také, že Hancko vlastne v priebehu sekundy-dvoch fauloval Hagiho až dvakrát. Raz pred šestnástkou a potom ešte aj v šestnástke.
Prišli aj ďalšie kontroverzné rozhodnutia, ako jedenástka Angličanov v dueli s Holandskom, ktorá bola posúdená na základe inteligentnej technológie ako faul Dumfriesa na strieľajúceho Harryho Kanea. Ku kontaktu, ktoré intenzita je veľmi diskutovaná, však došlo po tom, ako Kane odpálil loptu.

V duchu presadzovanej teórie, že aj pri umelej inteligencii musí byť na konci rozhodovacieho procesu človek, ktorý rozhoduje, je nepochopiteľné, že napriek VARu prišli sporné verdikty rozhodcov, ktorí technológiu jednoducho poslúchli. Rozhodca ani raz návrh VARu na EURE neodmietol. UEFA všetky rozhodnutia potvrdila a samotný VAR i rozhodnutia rozhodcov „podržala“.
Diskusia o novej technológii vo futbale bude zaiste ešte živá a hľadanie správneho využitia vzbudí ešte niekoľko diskutabilných situácií.
Euro zaujalo aj kreativitou fanúšikov. Lietajúce stoličky a pivové poháre od Srbov či Angličanov zatienili davové tance Holanďanov, masy priateľských Škótov, ktorí zostali na turnaji aj potom, ako sa ich reprezentácia porúčala ako prvá, alebo vtipné nápisy na tribúnach.
„Rezeň chutí lepšie ako bageta“, „Fondue je chutnejšie ako guláš“, „klobása lepšia ako gouda“, „bryndzové halušky sú lepšie ako fish and chips“ či „Jánošík je viac ako Drakula“. Aj tieto vtipné hlášky spestrili dianie na tribúnach v Nemecku a v dobrom podpichli národnosť súperov.
Samozrejme, objavili sa aj tie politické či hanlivé. V ukrajinskom tábore niekto prostredníctvom transparentu volal po odložených prezidentských voľbách. Srbi pohrozili odstúpením z turnaja, ak UEFA nepotrestá Albáncov a Chorvátov za urážlivé pokriky – „Zabi, zabi, zabi Srba“ – fanúšikov vo vzájomnom dueli.
Nevinní však neboli ani Srbi, ktorí dostali pokutu za vyvesenie hanlivých zástav či hádzanie pohárov na hraciu plochu. V Dánsku zase hľadajú vinníka vyveseného vulgárneho transparentu a chcú mu zosobniť pokutu 10 000 eur pre tamojší futbalový zväz.
Euro videlo priamo na štadiónoch zatiaľ neoficiálne okolo 2,6 milióna fanúšikov. To je približne o 200-tisíc viac, ako v roku 2016 vo Francúzsku a ide o najvyššiu návštevnosť na kontinentálnom turnaji vôbec. Rok 2021 nemôžeme brať pre obmedzené pravidlá návštevnosti pre pandémiu Covidu-19 do úvahy. Oproti roku 2012, keď sa poslednýkrát hralo vo formáte so šestnástimi účastníkmi, je to nárast o viac ako milión divákov.

Pre nás bolo Euro najzaujímavejšie predovšetkým z pohľadu slovenského účinkovania. Dostali sme sa medzi 16 najlepších a veta, že sme vyrovnali náš najlepší výsledok v novodobej histórii slovenského futbalu (MS 2010, ME 2016), je už len zopakovaným faktom. Rovnako tak predvedená hra, ktorá pod Francescom Calzonom konečne spĺňa parametre moderného futbalu z ktorého máme radosť.
„Naša mentalita sa začala meniť po príchode trénera Calzonu. Priniesol novú vášeň do futbalu. V duchu toho zmenil aj systém hry. Na ihrisku musíme ukázať, že si veríme... Prestali sme hrať futbal, ktorým sme sa prezentovali predtým, keď sme v prvom rade bránili na vlastnej polovici. Dnes hráme pekne, ofenzívne a aktívne nielen s loptou, ale aj bez nej. Snažíme sa vždy napádať súpera už na jeho polovici a tak získavať lopty,“ opísal zmeny v reprezentácii, tak ako ich cíti, a my vidíme, ofenzívny hráč Sparty Praha Lukáš Haraslín.
Lenže, nebolo to tak vždy.
Spomeňme si na Calzonov príchod, ktorého na spôsob Šatanovho „objavenia“ Craiga Ramsayho za kormidelníka hokejovej reprezentácie, dostala do slovenského futbalu ďalšia hráčska, ale futbalová legenda Marek Hamšík. Bez zvučných výsledkov v doterajšej kariére, ktoré sa automaticky považujú za jedno z kritérií lodivoda národného výberu. Iné argumenty vedúce k tomu rozhodnutiu verejnosť predsa nedostala.
Navyše, z prvých piatich zápasov prišla prehra (Azerbajdžan) a štyri remízy (Bielorusko, Čierna Hora, Čile, Luxembursko), pričom tá posledná už v kvalifikácii na aktuálne Euro. Niet divu, že prišli pochybnosti a aj kritika. Obzvlášť, ak prišiel tréner zo zahraničia. Áno, na cudzincov máme na Slovensku vždy akýsi prísnejší meter.
Tréner Calzona dnes urazene hovorí, že nedostal od kritikov šancu, počúva útoky na svoju osobu a jeho kritici neprajú slovenskému futbalu.

Tréner futbalovej či hokejovej reprezentácie na Slovensku je médiami, odborníkmi a verejnosťou jedna z najsledovanejších prác nielen na Slovensku. Vyplýva z toho určite neprirodzený, enormný tlak. V Taliansku by bol určite násobne väčší a je potrebné byť naň pripravený aj na Slovensku. Všetci predsa hokeju a futbalu „rozumieme“.
Calzona si svoje miesto zastal, kritikom prácou a výsledkami ukázal, že sa mýlili. Ale to k tomu patrí. Možno aj oni boli súčasťou motivácie, ktorá hnala trénera k túžbe dokázať, že je správny muž na slovenskej lavičke. Urážať sa dnes nie je na mieste.
Stačí veta: „Za mňa a môj tím hovoria výsledky, mýlili ste sa, páni...“ a sústredenie sa na ďalšiu prácu. Slovensko potrebuje počas Ligy národov a pred tvrdšou kvalifikáciou na Majstrovstvá sveta 2026 omladiť káder, potrebuje rozšíriť menoslov hráčov, ktorí dokážu hrať na úrovni základnej jedenástky. Tak, ako dobre dokáže dnes hrať reprezentácia takmer dve tretiny zápasu, potrebuje hrať celých 90 minút a aj v nadstavenom čase.
Výziev je viac ako dosť. Francesco Calzona dokázal, že vie, ako na to a má rešpekt i dôveru zväzu, futbalistov, športových novinárov aj fanúšikov. S tým by mal pracovať a tam venovať svoju plodnú energiu i nesporné schopnosti.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.