Ide o „lacný jarmočný brak“, opísal ocenenia, ktoré vešali v Paríži na krk olympijským medailistom, predseda Českého olympijského výboru Jiří Stanislav Guth-Jarkovský.

Písal sa rok 1900 a na II. olympijských hrách v histórii športovci skutočne nedostávali medaily.

Paríž sklamal Coubertina aj svet

Myšlienka obnovenia olympijských hier sa zrodila v lete roku 1894 v hlavnom meste Francúzska. Na univerzite v Sorbonne sa stretli nadšenci vedení tamojším barónom Pierrom de Coubertinom na Medzinárodnom kongrese pre obnovenie olympijských hier. Hlavný iniciátor tejto myšlienky mal nádej, že prvé hry získa práve pre svoje rodné mesto, no napokon ustúpil histórii a návrhom kolegov. Privilégium zorganizovať prvé novodobé hry získali Atény.

Desaťdňové podujatie v roku 1896 ohúrilo všetkých prítomných a Gréci počas záverečnej kráľovskej recepcie ústami samotného kráľa Juraja I. ochotne navrhli, že budú hry organizovať natrvalo. Francúz Coubertin, ako šéf formujúceho sa Medzinárodného olympijského výboru (MOV), reagoval diplomaticky. Kráľovi ešte v ten večer napísal list, kde sa Grékom poďakoval za žiarivý úspech podujatia a zdôraznil, že je to MOV, kto je trvalým a rozhodujúcim orgánom vo veci organizovania hier.

Azda aj preto neprekvapí, že o štyri roky sa hry konali v Paríži. Lenže príslovie „doma nie je nikto prorokom“ postihlo baróna Coubertina v tom najhoršom možnom zmysle. Sám nedokázal nadchnúť myšlienkou športovej olympiády dostatok dôležitých ľudí a vo Francúzsku dostala prednosť v roku 1900 Svetová výstava, čo bol dlhoročne zabehnutý koncept nielen propagácie krajiny.

Tam smerovali peniaze od vlády i mesta, a keďže sami organizátori výstavy mali v zámere prezentovať aj „závody v športoch a cvikoch telesných“, za sľúbenú odmenu pri spolupráci smerovala energia jednotlivých francúzskych športových zväzov smerom k výstave. Coubertin a MOV na rozdávanie nemali nič, museli ustúpiť a rok pred podujatím barón rozpustil organizačný výbor II. olympijských hier, pretože ich nemal s kým zorganizovať.

Aj keď ho neskôr organizátori povolali pomôcť so športovou časťou Svetovej výstavy, Coubertin nemal organizáciu, plánovanie ani priebeh vo svojich rukách. Napriek tomu, keď sa ho športoví funkcionári z iných krajín pýtali, ako je to s pripravovanými hrami, bez štipky irónie či verejného pocitu zatrpknutosti všetkým len odpovedal: „Príďte!“

Konali sa bez úvodného a záverečného ceremoniálu, trvali od mája do októbra, bez ocenenia medailami, v chaotickej organizácii, kde niektorí športovci o dni svojich pretekov ani nevedeli, a preto ich zmeškali.

Vo futbale a v ragby sa zúčastnili po tri štáty, ale v každom z turnajov sa odohrali len dva zápasy! Austrálčan Stanley Rowley reprezentoval okrem rodnej krajiny na jedných hrách aj druhú – Veľkú Britániu –, čo je doposiaľ unikát.

Z Paríža 1900 dodnes nie sú známe mená všetkých súťažiacich vo viacerých disciplínach, pretože športový program II. olympiády bol len doplnkovou atrakciou a jedným z podujatí veľkolepej výstavy.

Seina stredobodom pozornosti

Coubertin bol z domácich hier sklamaný. Na dobrom pocite mu nepridávala ani skutočnosť, že organizátori pripravili tenisové a golfové súťaže aj pre ženy. Bolo to niečo nevídané a vďaka tejto „drzosti“ je dnes Paríž 1900 prvou olympiádou, kde mohli súťažiť aj dámy.

Plavecké súťaže sa konali v rieke Seine, no nikto ich nebral vážne, pretože prúd rieky spravil zo zaplávaných časov okamžite svetové rekordy.

Posledných 101 rokov bolo kúpanie v Seine zakázané. Spôsobilo to jej veľké znečistenie a množstvo baktérií, ktoré sa do rieky dostávajú vinou ľudskej činnosti. A tak si súčasní organizátori vzali po pridelení hier do hlavy myšlienku, že práve na Seine ukážu potrebu ekologického prístupu a dostatočne zelené hry.

Viac ako 1,4 miliardy eur Francúzi priznali ako vynaložené prostriedky na vyčistenie rieky do takej miery, aby sa v nej mohli organizovať plánované súťaže v triatlone a diaľkovom plávaní. Ba čo viac, v časoch klimatickej zmeny je cieľom premeniť rieku na trvalo použiteľnú možnosť schladenia sa pre obyvateľov hlavného mesta a jeho návštevníkov.

„Úlohou OH je mať vplyv. A tento vplyv treba najviac cítiť v hostiteľskom meste. Je naša zodpovednosť, aby bol život pre Parížanov po olympiáde lepší. Dôležitá súčasť toho je aj kúpanie sa v Seine. Umelých bazénov máme dosť. Ak však využijeme a obnovíme prírodnú vodu, ľudia sa budú o ňu starať viac. Budeme môcť vyvíjať väčší tlak na tých, čo naše vody znečisťujú,“ hovorí Stephane Lacet, bývalý francúzsky diaľkový plavec, európsky šampión z roku 2000 a tretí z MS 2001.

Komicky pôsobili v posledných týždňoch zverejňované merania fekálnych baktérií v rieke. Hodnoty kolísali od 2-tisíc do 13-tisíc jednotiek na mililiter vody. Limit bol stanovený na tisíc. Ten sa vraj krátko pred hrami podarilo dosiahnuť: „Všetky ukazovatele pre Seinu sú v tejto fáze pozitívne,“ hlásil pred pár dňami predseda organizačného výboru hier Tony Estanguet.

Ako bývalý olympionik, zlatý medailista vo vodnom slalome – veľký rival nášho Michala Martikána –, spolu s ďalšími známymi tvárami, akými sú aj ministerka športu Francúzska či primátorka Paríža, ponúkali dôkaz čistoty, keď si na kratučkom úseku 780 kilometrov dlhej rieky v centre Paríža aspoň na chvíľu zaplávali.

Organizátori však majú pre každý prípad vymyslený aj plán B. Z triatlonu by mohli spraviť aj duatlon (vypustili by plávanie), resp. súťaž v diaľkovom plávaní by presťahovali na jazero pri mestečku Vaires-sur-Marne 30 kilometrov od metropoly.

A ešte raz Seina

Seina však nie je pre organizovanie XXXIII. olympijských hier dôležitá iba kvôli športovaniu a kúpaniu. Piatkový otvárací ceremoniál bude prvý v histórii novodobých olympiád uskutočnený mimo uzavretého štadióna.

Francúzi tým chcú dosiahnuť predovšetkým divácky rekord v účasti na otváracom ceremoniáli, ukázať svetu svoje mesto a, samozrejme, zaujať.

Plán A hovorí, že k plateným lístkom na tribúny pozdĺž nábrežia Seiny a na niektorých mostoch sa pridajú stovky tisíc ľudí bezplatne, postávajúc na brehu rieky. Už redukovaný zámer hovorí, že k rieke pustia dnes večer bezpečnostné zložky približne 300-tisíc ľudí.

Na šesťkilometrovom úseku rieky v centre mesta uvidia údajne až 160 člnov, na ktorých prepravia nielen približne 3000 účinkujúcich, ale aj značnú časť z 10 500 športovcov. Všetci na ceremoniál ísť, prirodzene, nemôžu, ale keby náhodou chceli, krajiny dostali limit.

Zo slovenskej výpravy sa môže zúčastniť len 22 ľudí.

Istú miestenku majú vodní slalomári Zuzana Paňková a Jakub Grigar, ktorí budú oficiálne našimi vlajkonosičmi.

Na bezpečnosť ľudí v uliciach bude podľa oznámenia organizátorov dozerať 45-tisíc policajtov, 15-tisíc vojakov a nešpecifikované množstvo agentov a bezpečnostných zložiek v civile. Napríklad Američania poslali so svojou výpravou až 70 agentov ministerstva vnútra, ktorí majú počas dvoch týždňov špeciálne dohliadať na ich bezpečnosť.

Podpaľačstvo pred olympiádouNočné útoky vážne narušili železničnú dopravu vo Francúzsku

TASR

Nováčikom je breakdance

Ako to už býva, hoci hry organizuje Paríž, športovci sú rozlezení po viacerých kútoch Francúzska. Napríklad strelnica v Châteauroux je v strednom Francúzsku približne 270 kilometrov od Paríža. Jachtári budú súťažiť v Marseille na juhu krajiny, futbalový turnaj je rozložený do viacerých miest republiky, hádzaná a basketbal sa hrajú na severe v Lille, nuž a surferi sa budú preháňať južným pacifickým oceánom vo Francúzskej Polynézii na Tahiti.

Spomínaných 10 500 športovcov z 206 členských krajín MOV, čo tentoraz nie je rekord, bude súťažiť v 32 športoch a 329 disciplínach – presne toľko súprav medailí je pre nich pripravených.

Absolútnu premiéru v programe olympiády bude mať breakdance, no novinkou sú aj disciplíny kajak kros na divokej vode, zmiešaná chodecká štafeta, mužské synchronizované plávanie a MOV pokračuje vo vyrovnávaní mužských a ženských disciplín aj opačne, keď vzalo jednu mužskú a pridalo jednu ženskú váhovú kategóriu v boxe. Aktuálny pomer súťaží v ringu je 7 : 6 v neprospech žien.

Z programu vypadla oproti Tokiu chôdza na 50 kilometrov, bejzbal, softbal, ale aj karate. Vzpierači majú namiesto štrnástich už len desať váhových kategórií. Olympijské hnutie sa snaží priniesť čoraz viac kratších, potenciálne emotívnejších športových podujatí a urobiť olympiádu atraktívnou aj pre mladých ľudí.

To všetko je, samozrejme, mienené v záujme atraktivity súťaží nielen priamo na olympiáde, ale pri televíznych obrazovkách. Organizátori očakávajú viac ako 10 miliónov predaných lístkov, čo má pomôcť k návratnosti odhadovaných nákladov presahujúcich deväť miliárd eur. Ak toto číslo Francúzi dodržia, hry sa oproti svojim predchodcom zlacnia, napríklad oproti Tokiu až zhruba o tretinu, a utnú tak špirálu čoraz väčších výdavkov.

Olympiádu si do Paríža vypýtal Coubertin

Paríž je po Londýne len druhým mestom na svete, ktoré organizuje olympiádu po tretí raz. Bol však prvým, kde ju zorganizovali dvakrát. Druhá parížska olympiáda sa konala presne pred sto rokmi a nebola to náhoda.

V roku 1921 napísal predseda MOV Pierre de Coubertin všetkým predstaviteľom list, kde ozrejmil, že sa po viac ako štvrťstoročí hodlá vzdať svojej funkcie. V liste tiež vyjadril súhlas s tým, čo si hnutie dohodlo rok predtým na olympiáde v Antverpách, že najbližším dejiskom by mal byť Amsterdam, ktorý kandidoval už dlhšie obdobie, avšak...

Coubertin v liste bez okolkov uviedol, že vzhľadom na koniec jeho kariéry olympijského funkcionára by si ako otec zakladateľ zaslúžil, aby sa olympiáda dostala ešte raz do jeho rodného mesta. Možno preto a možno pod vplyvom zbabranej olympiády zo začiatku storočia cítil Coubertin potrebu nápravy nielen francúzskej reputácie.

Hoci v radoch MOV vznikli pohoršené hlasy prichádzajúce najmä z Talianska a USA, kde sa tiež hotovali a odsúvali svoje organizátorské zámery, napokon MOV túto Coubertinovu prosbu bez problémov schválil. Členom MOV ju predložil spomínaný, v tomto momente už občan Československa, Jíři Gut-Jarkovský.

A tak sa stalo, že Amsterdam sa ako prvé mesto dozvedelo v sedemročnom predstihu – dnes je to už samozrejmosť –, že v roku 1928 bude organizovať olympiádu a že Paríž si ako prvý zopakuje organizovanie hier už v roku 1924.

Francúzi už naozaj nezaváhali. Pred sto rokmi sa začala písať tradícia živých mediálnych prenosov z olympiády, čo mal na svedomí rozhlas. Coubertin zaviedol v rámci otváracieho ceremoniálu vztyčovanie štyroch zástav: olympijskej, gréckej, krajiny organizátora, ale aj krajiny nasledujúcej v organizačnej štafete. Nuž a po prvý raz sa svetu predstavila myšlienka olympijskej dediny, ktorú Francúzi postavili v okolí hlavného štadióna.

Paríž pred sto rokmi bol výnimočný aj pre Československo. Bedřich Šupčík sa stal v šplhu na 8-metrovom lane prvým rodákom z Česka alebo Slovenska, ktorý získal zlatú olympijskú medailu. Vyšplhal sa naň za 7,2 sekundy.

Čím zaujme Paríž do tretice

Domáci si najmä želajú, aby prebehli hry bez problémov. Aj preto obrovské bezpečnostné opatrenia, ktoré deň pred otváracím ceremoniálom prekonali podpaľačské útoky na železničnú sieť v meste.

Na začiatku to bola snaha zorganizovať veľkolepé zelené, nízkoemisné hry, no z toho postupne organizátori vycúvali a zostalo len pri fragmentoch, akými sú izby v olympijskej dedine bez klimatizácie.

Budú to po šiestich rokoch opäť hry bez diváckych obmedzení a práve atmosféra môže byť tým čarom, ktoré dá popri bezpochyby výborných športových príbehoch a výkonoch olympiáde lesk. Francúzi navyše vytiahli mnohé disciplíny do ulíc medzi svoje najväčšie pamiatky: plážový volejbal k Eiffelovke, lukostreľbu k Invalidovni, jazdectvo a moderný päťboj k zámku Versailles, BMX, 3x3 basketbal, skateboarding či breakdance k Place de la Concorde. „Bude to veľkolepé,“ povedala starostka Paríža Anne Hidalgová ešte v roku 2017, keď Parížu hry priklepli. Doterajšie podujatia boli vypredané a mestská hromadná doprava hlási preplnené linky.

Pôvodne sľúbili Parížanom, že doprava v meste kvôli olympiáde nezdražie, ale stal sa opak. Navyše miestnych vyzvali, aby počas konania hier zvážili prácu z domu alebo iné, alternatívne cesty do práce, ktoré ešte viac nezaťažia cesty a práve hromadnú dopravu.
Posledné dni mali hlavy v smútku aj pracovníci v cestovnom ruchu a službách.

Parížu výrazne poklesla návštevnosť v porovnaní s bežnými letnými mesiacmi, čo prinieslo aj prepad tržieb. Bežní turisti z mesta odišli a tí športoví ešte len prichádzajú, aby si vychutnali najväčší sviatok športu a globálne najväčšiu udalosť, akú na našej planéte pravidelne organizujeme.

Dnešný deň je v kalendári hier označený ako deň 0. V olympijskom kalendári svieti od 19.30 h len jedna vec – veľkolepý otvárací ceremoniál. V Paríži sa však športuje už od stredy. Súťaže začali futbalistom, ragbistom, hádzanárkam aj lukostrelcom.