
Hoci sa v Paríži súťaží v štyroch disciplínach už od stredy, až dnes sa hry 33. olympiády rozbehnú naplno. A to aj so slovenskými reprezentantmi. Hneď v prvý deň hier sa predstaví až šesť z nich.
Prvá z našich sa v Paríži uviedla lukostrelkyňa Denisa Baránková. Do Paríža sa dostala ešte len 23-ročná Bratislavčanka na poslednú chvíľu a rada by dosiahla lepší výsledok ako 33. miesto pred tromi rokmi v Tokiu. Štvrtkový rozstrel jej však nevyšiel a postup cez 1. kolo bude preto veľkou výzvou.
Najúspešnejším slovenským športom na letných olympijských hrách je vodný slalom. Od Atlanty 1996 sme pozbierali 32 medailí (10 zlatých, 14 strieborných, 8 bronzových), pričom z divokej vody ich naši športovci vylovili až 15 (8 – 4 – 3).
Z každej olympiády sa Slovensko vrátilo s medailou z vodného kanála. Určite aj bremeno tohto tlaku – okrem vlastných ambícií – budú mať na sebe už v dnešných rozjazdách naši kanoisti Matej Beňuš a Eliška Mintálová.
Beňuš ide na svoju tretiu olympiádu, pozná chuť olympijského striebra z Ria, ale aj sklamania z Tokia, kde bol šiesty. Aktuálny líder svetového pohára navyše po tretí raz prešiel náročnou vnútroštátnou kvalifikáciou, keď si poradil s Alexandrom Slafkovským aj Markom Mirgorodským. „S každou medailou budem spokojný. Všetko pod tým zase neúspech,“ zreteľne komunikuje svoje ambície piaty muž z posledných majstrovstiev Európy a naša najväčšia medailová nádej na divokej vode.
Eliška Mintálová zažila olympijskú premiéru v Tokiu, ale aj zlomený palec na nohe ju pripravil o potrebnú pohodu a pričinil sa o konečné 9. miesto. Dnes 25-ročná kajakárka je vicemajsterkou sveta a majsterka Európy spred dvoch rokov. Ženský kajak je silno obsadená disciplína, ale nástupkyňa Eleny Kaliskej a Jany Dukátovej nemá ďaleko k tomu, aby priniesla pre Slovensko cenný kov.
V kajaku súťaží aj Jakub Grigar. Z doterajších dvoch olympiád vylovil usmievavý Lipták striebro v Tokiu a 5. miesto v Riu. Za normálnych okolností jeden z favoritov na medailu, a to aj napriek tomu, že K1 mužov je vo všeobecnosti najvyrovnanejšia kategória vodného slalomu.
Už na Slovensku musel Grigar v tesnej internej kvalifikácii poraziť Martina Halčina aj Adama Gonšenicu. Lenže 27-ročný reprezentant absolvoval na jar operáciu ramena, po ktorej dva mesiace poriadne netrénoval, a bolesť ho trápila aj v urýchlenej príprave na Paríž. „Mám už olympijské striebro, a tak nemôžem mať iný cieľ, ako získať zlato. Neviem, či sa mi tento sen niekedy splní, ale spravím pre to všetko,“ odvážne hovorí Grigar.

Slovenskí vodní slalomári v popredí zľava Zuzana Paňková, Eliška Mintálová a v pozadí zľava Jakub Grigar a Matej Beňuš. Foto: TASR
Nováčik medzi slovenskou elitou je ešte len 19-ročná Košičanka Zuzana Paňková. V roku 2021 juniorská európska šampiónka, majsterka sveta do 23 rokov v kanoe, aktuálne aj vicemajsterka Európy seniorov, avšak v kajaku žien. Čerstvá maturantka sa nečakane hladko prebrodila domácou kvalifikáciou a svoj mladícky entuziazmus môže využiť na veľmi príjemné prekvapenie. Bodaj by napodobnila 17-ročného kanoistu Michala Martikána, ktorý v Atlante 1996 v tejto disciplíne nenašiel premožiteľa.
Vodný slalom dostal od aktuálnej olympiády novú, ešte dynamickejšiu a rýchlejšiu disciplínu kajak kros. Tímová súťaž zatiaľ nenašla medzi Slovákmi dobrú vlnu a do Paríža sa v nej ani nekvalifikovali. Keďže sa tam však naši prebojovali v každej z disciplín, máme právo štartovať aj v kajak krose.
Posledné roky preberajú slovenskú medailovú žatvu nenápadní, no mimoriadne presní strelci.
Z letných olympiád doviezli zatiaľ šesť medailí (1 – 2 – 3), pričom sa dokázali presadiť až na piatich zo siedmich pretekov pod prepletenými kruhmi.
Najväčšie očakávania si najlepšími výsledkami privodila trapistka Zuzana Rehák Štefečeková. Z troch olympiád doviezla tri medaily (1 – 2 – 0), v Japonsku vystrelila svetový rekord, pričom neváhala Rio 2016 vynechať, kde dala prednosť rodine.
Mama dvoch synov vymenila po zlatom Tokiu trénera, z MS a ME má dokopy 21 medailí a z jej prejavu cítiť sebavedomie, skúsenosť, ale aj pokoj. Vo veku 40 rokov výborné vlastnosti pre športového strelca a najväčšiu ašpirantku na slovenskú medailu.
Hneď za ňou budeme dúfať v cenný kov od Danky Bartekovej. Bronzová skeetarka ešte z Londýna 2012 ide už na 5. olympiádu a patrí tak na prahu štyridsiatky k našim najskúsenejším športovcom. Úradujúca majsterka sveta aj Európy vyhrala generálku na OH na strelnici v Chateauroux, kde prebiehajú aj olympijské súťaže. V katarskej Dauhe vo svetovom pohári dosiahla na svetový rekord, keď zostrelila 125 holubov. Danka Barteková vlani trafila všetko, na čo namierila, a my si len želáme, aby v tomto výkone pokračovala slovenská Športovkyňa roka 2023 aj v Paríži.

Zuzana Rehák Štefečeková. Foto: TASR
Hneď za obomi dámami budú našimi tajnými streleckými tromfmi Juraj Tužinský a Patrik Jány. Pištoliar Tužinský ide na svoju štvrtú olympiádu, pričom najvyššie bol v Riu na 4. mieste. Rodák z Lučenca už má na svojom konte titul majstra Európy, aktuálne je vicemajster starého kontinentu a v top 3 vo svetovom pohári. Vo svojej disciplíne má aj jednu neľahkú a neoficiálnu úlohu: motivovať nasledovníkov, pretože za ním je na Slovensku v pištoli obrovská priepasť. Nie je azda lepší recept ako medaila z olympiády.
Patrik Jány má ako jediný strelec pred sebou až dve súťažné disciplíny. Vo vzduchovej puške, kde chce zlepšiť tokijské 7. miesto, a v ľubovoľnej malokalibrovke, kde by rád napravil 13. priečku.
V puške Jány nezišiel z európskej debny počas posledných troch rokov, pričom dvakrát oslavoval titul. V malokalibrovke je aktuálne tretí najlepší Európan. „V oboch disciplínach som rovnako dobrý,“ hovorí Banskoštiavničan, ktorý v pondelok 29. júla, v deň puškového finále, bude určite oslavovať 27. narodeniny. Rád by s ligotavým darčekom na krku.
Ďalším z radu strelcov je druhý muž sveta v trape 39-ročný Marián Kovačócy. „V našej disciplíne je 29 medailistov zo svetového alebo kontinentálnych šampionátov. Každý môže vyhrať,“ hovorí člen Športového centra polície Bratislava. Z dvoch olympiád ho viac hreje 8. miesto v mix trape s Barborou Špotákovou z Tokia 2021.
Olympijský nováčik v rodine strelcov je 24-ročná skeetarka Vanesa Hocková, ktorá je našou nádejou, verme že nasledovníčkou Danky Bartekovej.

V boxe nás bude reprezentovať v kategórii do 66 kg Jessica Triebeľová – prvá žena zo Slovenska medzi povrazmi na OH. Rodáčka z Oravy postúpila v poslednej možnej chvíli, no v Paríži nebude bez šance na kvalitné a možno aj prekvapivo vysoké umiestnenie.
To isté sa dá povedať o ďalšom olympijskom debutantovi, ktorý navyše popularizuje doma jeden z nových športov – skejtbordista Richard Tury. V disciplíne street sa medzi smotánku 22 najlepších kvalifikoval ako ôsmy muž sveta. Presne toľko športovcov bude tvoriť finále a 31-ročný Košičan by tam nechcel chýbať.
Tak ako Slováci donedávna nepoznali Turyho, nepoznali ani jeho spolurodáka Roberta Kubína. Len 21-ročný jachtár sa kvalifikoval do Paríža v posledných možných pretekoch. Súťažiť bude v šprintérskom slalome, v ktorom vyhral pred tromi rokmi Svetový pohár v kategórii do 21 rokov. Najčastejšie trénuje s Poliakmi v Baltiku, no z Marseille hlási, že sa mu pozdáva aj Stredozemné more.
No a ešte je tu Nora Jenčušová, 22-ročná cyklistka, ktorú čaká už v sobotu súťaž v časovke, čo je jej silnejšia disciplína. Na MS do 23 rokov skončila na 6. a na ME v rovnakej vekovej kategórii na 4. mieste.
Olympiáda medzi ženami bude určite náročnejšia, ale Noru zrejme ešte budeme vidieť. Možno aj v úniku z balíka počas pretekov s hromadným štartom, ktorý by podľa nej mohol byť receptom na úspech.
Zápasenie patrí k športom, kde sa našej krajine úspešne darí prezentovať koncept naturalizovaných Slovákov. Koniec koncov, poznáme príbeh golfistu Roryho Sabbatiniho či biatlonistky Anastázie Kuzminovej, ale aj zápasníkov Radiona Kertantiho alebo Davida Musuľbesa. Aktuálne je naším želiezkom v ohni 28-ročný Osetínec Tajmuraz Salkazanov. V Rusku sa nepresadil, a preto súhlasil s ponukou Slovenska reprezentovať u nás.
Aktuálne je v neprerušenej sérii štvornásobný majster Európy a dvojnásobný vicemajster sveta v kategórii do 74 kilogramov. „Ďakoval som celému svetu už za to, že som sa dostal na olympiádu,“ hovorí o sebe muž, ktorý pre zranenie ruky vynechal OH v Tokiu, premiéru si odbije až teraz a čaká, kedy Slovensko dovolí jeho manželke a dcére prísť za ním pod Tatry. Salkazanov nebude pri dobrej forme vôbec do počtu, a preto môžeme na žinenku hľadieť s nádejou.

Slovenský zápasník Tajmuraz Salkazanov. Foto: TASR
Naturalizovaný Slovák je aj Jang Wang. Rodák z Číny nás reprezentuje v stolnom tenise už na tretej olympiáde.
Dosiaľ najväčší úspech bolo 3. kolo a zopakovať to by bolo skvelé, najmä ak Wang dostal už v 1. kole parížskeho turnaja za súpera krajana, svetovú stolnotenisovú jednotku Wang Čchu-čchina.
Slovensko po splnení kritérií vyslalo do Paríža aj päticu atlétov a jedného náhradníka. Našimi elitnými športovcami v kráľovnej športov sú osemstovkárka a čerstvá vicemajsterka Európy Gabriela Gajanová či Viktória Forsterová na 100 metrov cez prekážky, pričom štartovať bude aj na hladkej stovke. V najsilnejšej svetovej konkurencii by semifinále bolo u oboch výborným úspechom.
Až trojicu reprezentantov máme v chôdzi. Mária Katerinka Czaková, mama dvojročného Alexa, ide bojovať už na štvrtú a zrejme poslednú olympiádu. Zverenkyňa Mateja Spišiaka – predtým trénoval aj Mateja Tótha – bude chcieť zlepšiť 45. miesto z Tokia.
Hana Burzalová s Dominikom Černým absolvujú v novej disciplíne, miešanej štafete, olympijskú premiéru.
Burzalová s Černým zaujali športovú verejnosť zásnubami, ktoré Dominik pripravil vlani v cieli Majstrovstiev Európy v Budapešti. Vzájomne si vysnívali aj spoločnú účasť na olympiáde, čo potvrdili tento rok titulom majstrov Slovenska, ale aj vybojovaním miestenky v miešanej štafete.
V cestnej cyklistike s hromadným štartom budeme mať Lukáša Kubiša, ktorý bol aj pred tromi rokmi v Japonsku a bude sa snažiť prekonať 34. miesto Petra Sagana z Londýna.
Márius Fízeľ sa predstaví v džude v kategórii nad 100 kilogramov. Majster Európy a siedmy z majstrovstiev sveta bude naším prvým džudistom na OH od Londýna 2012. V závere prípravy trénoval aj s Čechom, dvojnásobne zlatým Lukášom Krpálkom, a tiež patrí k slovenským možnostiam na prekvapenie.
Plavci Matej Duša (50 m voľný spôsob) a Tamara Potocká (200 m pol. preteky) sú národnými rekordérmi vo svojich disciplínach. Potocká sa na ME v Belehrade dostala v krátkom motýliku na 4. miesto, ale na OH bude semifinále v ostrej svetovej konkurencii úspechom a zrejme aj stropom ich súčasných možností.
Anna Karolína Schmiedlová sa v tenisovej súťaži dostala do Paríža na „divokú kartu“. Právo štartovať má 56 najlepších tenistov a tenistiek. Z 80. miesta rebríčka WTA ju tam dostalo pravidlo, že žiadna krajina nesmie mať viac ako štyroch tenistov, ale aj vzdanie sa účasti viacerých pred ňou. V Riu skončila v 2. kole a teraz bude bojovať o svoj životný výsledok.

Slovenská šprintérka Viktória Forsterová. Foto: TASR
Šport však píše aj smutné príbehy a mnohé známe mená slovenského športu, hoci obetovali veľa, na olympiádu sa nedostali. Spomeňme veľký talent, prekážkarku na 400 metrov Emmu Zapletalovú, ktorá sa nestihla dostať do formy po dvojnásobnom zranení členka, prečo vynechala prakticky dve sezóny v olympijskom cykle.
Chýbať bude aj najrýchlejší Slovák Ján Volko, ktorého nepustili prísne kvalifikačné kritériá. Tie nesplnili ani ďalší stolní tenisti či tenisti, ktorých by sme v Paríži chceli vidieť viac. Od Sydney 2000, kde nás reprezentovalo viac ako 100 športovcov, sme na olympiádu nedostali žiadny kolektívny šport, čo je v prísnych kritériách a pri miestenkách rozdelených medzi všetky kontinenty mimoriadne náročné.
„Nie som spokojný s počtom nominovaných, ale je to výsledok reality, v ktorej sa v súčasnosti šport na Slovensku nachádza. Našou úlohou je, aby sa nedvíhali počty iba vo výprave, ale aj kvalita športovcov. Čaká nás v tom veľa práce,“ povedal predseda slovenského olympijského výboru (SOV) Anton Siekel v súvislosti s olympiádou v Tokiu 2021, kde sme vyslali dovtedy najmenšiu, len 41-člennú výpravu športovcov.
Klesáme však aj naďalej. Do Paríža odišlo 28 športovcov, čo je jasný dôkaz toho, že slovenský šport nestačí držať krok so svetom.
Najmenšiu výpravu v histórii „vysielame s pocitom, že sme spravili všetko, čo je v našich silách, aby išla dobre pripravená. No musíme si povedať na rovinu, že veľkosť výpravy je zrkadlom toho, v akom stave je slovenský šport,“ znovu konštatoval Siekel, ale už pred Parížom.
Varovný prst je zdvihnutý už dlho, zdá sa však, že zatiaľ je málo tých, ktorých by to zaujímalo. Bodaj by tieto starosti prekryli na chvíľu úspechy športovcov, ktorí svetovú kvalitu majú a na olympiáde budú, ale ak nie, táto téma sa hlasno opäť objaví v éteri o dva týždne.
Pre porovnanie: Českej republike sa kvalifikovalo 113 športovcov a rovnako žiaden kolektívny šport.
SOV zvýšil odmenu za zlato pre športovcov z olympiády z 50- na 60-tisíc eur. Striebro bude stáť 50- a bronz 40-tisíc. Suma odmien potom pokračuje v hodnotách: 25, 18, 12, 10 a za 8. miesto je sľúbených 8-tisíc eur.
V prípade viacčlenných športov, čo je v našom prípade len chodecká štafeta, pridá SOV za každého člena 75 percent stanovenej sumy.
Pre porovnanie, napríklad Briti, Nóri ani Švédi odmeny za medaily nevypísali. Česi motivujú v prepočte 94 tisícmi eur za zlato, 70 tisícmi za striebro a 47 tisícmi za bronz.

Prvá športová organizácia vo svete, ktorá začala odmeňovať športovcov, je Svetová atletická federácia (SAF). Víťazovi každej zo 48 atletických disciplín ponúka v Paríži 50-tisíc dolárov.
„Síce nie je možné vyčísliť peňažnú hodnotu olympijskej medaily alebo odhodlania a koncentrácie, ktoré vyžaduje samotná reprezentácia svojej krajiny na hrách, ale myslím si, že je dôležité niekde začať. A tiež zabezpečiť, aby časť príjmov, ktoré vygenerujú naši športovci, dostali naspäť. Lebo sú to oni, ktorí robia z atletiky na olympiáde globálne divadlo,“ zdôvodnil toto rozhodnutie prezident SAF Sebastian Coe.
„Nemôžete trestať športovcov za činy ich vlády, ak ju nepodporujú, a nemôžete ich trestať za činy národného olympijského výboru, ako ho nepodporia,“ zdôvodnil predseda MOV Thomas Bach rozhodnutie, že ruskí a bieloruskí športovci môžu súťažiť na olympiáde bez hymny, vlajky a národných farieb pod podmienkou, že verejne nepodporujú ani nie sú spätí s podporou ruského vojenského ataku na Ukrajinu. Zakázané sú aj vlajky týchto krajín v hľadisku hier.
Pred týmto kritériom však platilo, že prvé slovo má každá športová federácia, a kým WTA a ATP v tenise štart povolili, atletická federácia zamietla účasť Rusov a Bielorusov úplne.
Rusi za týchto podmienok skutočne húfne odriekali účasť. Niektorí individuálne, za niektorých to urobili ich národné zväzy. V Tokiu reprezentovalo 335 ruských športovcov.
„Naši prešli všetkými etapami kvalifikácie a vybojovali si právo zúčastniť sa na OH. Rozhodnutie necestovať do Paríža za daných okolností urobili so vztýčenou hlavou. Je to ich osobné rozhodnutie, rovnako ako ich trénerov. Ak niekto nechce, aby sme niečo robili alebo sa niekde zúčastnili, nemusíme sa podvoliť neprijateľným podmienkam, aké nám dávajú,“ vysvetľoval Michail Mamiašvili, prezident ruského zápasenia, ktorý tieto pravidlá označil ako „nešportový princíp výberu“ a na dôvažok, ako to bolo s tými rozhodnutiami, dodal: „Nedovolíme (federácia, tréneri a športovci) zlomiť ducha ruského tímu.“
Ruský olympijský výbor podľa agentúry RIA Novosti dokonca vyplatil kompenzácie 245 športovcom, ktorí nesplnili kritériá MOV umožňujúce štart na OH v Paríži, teda tým, ktorí odmietli štartovať pod neutrálnou vlajkou, resp. ich k tomu nepustili. Ruský gymnasta Artur Dalaojan, ktorý získal zlato na OH v Tokiu, uviedol, že dostal približne 500-tisíc rubľov (5266 eur).
Našli sa však aj tí, ktorí tieto pravidlá rešpektujú. Sú medzi nimi cyklisti, rýchlostní kanoisti, plavci, šesť tenistov a tenistiek aj reprezentantka v trampolíne. Najznámejšie mená rešpektujúce tieto pravidlá sú asi tenisti. Pod neutrálnou vlajkou sa predstaví napríklad Daniil Medvedev, ale aj Bieloruska Viktória Azarenková.
Tretí raz sa na olympiáde z rozhodnutia MOV predstaví tím utečencov, ktorí museli opustiť svoje krajiny pre vojnu alebo iné život ohrozujúce podmienky. V Paríži v ňom ohlásili 37 športovcov (v Tokiu bolo 29, v Riu 10) z 11 krajín v 12 športoch. MOV ich vybral celkovo zo 73 športovcov, ktorých na úteku podporil, aby sa mohli uchytiť a športovať v nových krajinách. Náklady týchto športovcov plne hradí MOV.

Olympijský tím utečencov. Foto: TASR/AP
Patria k nim napríklad aj tri ženy z Afganistanu, ktorým v krajine nedovoľujú športovať. „Afganistan reprezentujú iba traja športovci,“ vyhlásil Atal Mashwani, hovorca športového riaditeľstva kábulskej vlády pre agentúru AFP a myslel tým troch mužov, ktorých oficiálne na hry vyslali. „Šport pre ženy je v Afganistane zastavený. Keď nie je, ako môžu ísť na olympiádu?“ pýtal sa Mashwani.
Kamia Yousufiová ušla z krajiny po prevrate v auguste 2021. Predtým bola v Riu aj Tokiu, kde súťažila v šprinte na 100 metrov.
„Budem reprezentovať ukradnuté sny a túžby afganských žien, ktoré nemôžu vo svojej domovine športovať,“ vyhlásila 28-ročná Afganka, ktorá najprv utiekla do Iránu a teraz žije v Austrálii.
Z množstva osobností, tímov a športových súbojov, ktorých príbehy sú plné očakávania, spomeňme len pár najznámejších.
Španielska tenisová štvorhra spojila odchádzajúcu legendu – Rafaela Nadala a nastupujúcu hviezdu – Carlosa Alcaraza.
Turnaj sa hrá na antuke na dvorcoch Rolanda Garrosa, kde býva aj grandslam French Open. Nadal tam vyhral štrnásťkrát, zo 115 zápasov prehral len tri a celý tenisový svet čaká, ako si zraneniami a už aj vysokým vekom limitovaný Nadal bude počínať na obľúbených kurtoch tentoraz. V Riu 2016 už vo štvorhre s Carlosom Lopezom zlato raz vybojoval.
Novak Djokovič je s 24 titulmi rekordér v počte grandslamov. Má aj Davisov pohár, ale nemá zlato z olympiády. Ide na piate hry, ale bronz z Pekingu sa mu máli. V Londýne aj Tokiu vypadol v semifinále a ďalšie zápasy o bronz už napriek statusu veľkého favorita nezvládol. V Tokiu dokonca do zápasu o bronz v mixe už ani nenastúpil. Otázka stojí, či to dokáže pri svojej poslednej, výkonnostne reálnej možnosti.
Na očiach bude aj talentovaná americká gymnastka Simone Bilesová. Z dvoch olympiád má sedem medailí, z toho štyri zlaté, a mala by viac, keby pre psychické problémy predčasne neukončila súťaženie v Tokiu 2021.
„Na svojich ramenách cítim ťarchu celého sveta,“ hovorila pred tromi rokmi, keď sa šokujúco odhlasovala z jednej disciplíny za druhou. Dala si dva roky prestávku a vo veku 27 rokov sa vlani vrátila, ovládla národný šampionát v gymnastike a dostala sa znovu na olympiádu ako najstaršia gymnastka v americkom výbere.
Zo súbojov v atletike vytiahnime aspoň súboj na 400 metrov cez prekážky. Američanka Sydney McLaughlinová-Levronová je držiteľka piatich svetových rekordov a obhajuje zlato z Tokia. Jej čas 50,65 je ako z inej planéty. Ak by ho zabehla, na hladkej štvorstovke by dnes bola 6. najlepšia na svete! V Európe však kraľuje Holanďanka Femke Bolová. Krátko pred hrami hodila Američanke rukavicu časom 50,95. Len ony dve dosiaľ zabehli čas pod 51 sekúnd. Bude to súboj ako remeň.
Keňan Eliud Kipchoge vyhral dva olympijské maratóny a ašpiruje na tretie zlato po sebe, čo nikto ešte nedokázal. Vyhral 16 z 20 maratónov, na ktorých štartoval, šesť rokov držal svetový rekord a ako prvý človek zabehol maratón pod dve hodiny, hoci v upravených podmienkach, a preto neoficiálne. Konkurenciu v Paríži však bude mať náramnú.
Plavkyňa Katie Ledecká má sedem zlatých medailí a od roku 2012 vládne plaveckej disciplíne na 800 metrov voľný spôsob. Pláva dlhé trate (400, 800 a 1500 metrov) a v Paríži bude mať štyri možnosti vrátane štafety na 4 x 200 metrov na to, aby prekonala najúspešnejšiu ženu histórie olympiád s deviatimi zlatými – ešte sovietsku gymnastku Larisu Latyninovú.

Španielsky tenista Rafael Nadal počas otváracieho ceremoniálu olympiády. Foto: TASR/AP
Elektrizujúce bude sledovať americké snahy o zlato v basketbalových turnajoch alebo francúzske v hádzanárskych.
Pre svoju ambíciu prekonať Emila Zátopka (sama to však nikdy nepovedala) je pre nás zaujímavé sledovať aj Holanďanku s etiópskymi koreňmi Sifan Hassanovú. V Tokiu sa pokúsila vyhrať behy na 1500, 5-tisíc aj 10-tisíc metrov. V najkratšej disciplíne dokonca spadla, no vstala a kvalifikovala sa ďalej, aby si dobehla po bronz. Dlhšie dve skutočne vyhrala.
V Paríži avizuje, že si pridá aj maratón. „Pre mňa je dôležité nasledovať svoje srdce. To je oveľa dôležitejšie ako zlaté medaily. Dáva mi to motiváciu a udržuje radosť z tohto krásneho športu,“ hovorí o svojich vskutku ozrutných ambíciách 31-ročná bežkyňa.
Pripomeňme, že Emil Zátopek na olympiáde v Helsinkách v roku 1952 vyhral behy na 5-tisíc a 10-tisíc metrov a k tomu navyše aj maratón, čím sa nezmazateľne zapísal do histórie.
Nechajme sa prekvapiť, akú históriu nám pripraví Paríž 2024.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.