Výchovná poradňa Dcéra nosí zo škôlky škaredé výrazy a má radosť, že nás tým hnevá. Naše pokusy zastaviť to boli neúspešné

Svoje otázky na tému výchovy detí s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail [email protected]. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Výchovná poradňa.

Dobrý deň, naša staršia dcéra (tri a pol roka) chodí zo škôlky domov s nepeknými výrazmi, prípadne s tým, že používa Božie meno nadarmo. Robí jej radosť, keď vidí, že my sme z toho smutní, často až nahnevaní, pretože ju neučíme vyjadrovať sa tak. Všetky slová, samozrejme, preberá aj dvojročná sestra. Viete nám poradiť, ako jej vysvetliť, že nie všetko, čo počujú od spolužiakov alebo učiteliek, musia opakovať, keďže všetky naše pokusy boli doposiaľ neúspešné? Prípadne ako postupovať? Ďakujem. Michal
 

Milý čitateľ, rozumiem Vášmu znepokojeniu z danej situácie. Nepáči sa Vám, že Vaša triapolročná dcérka používa nepekné výrazy, ktoré preberá v kolektíve materskej školy. Dcérka tieto slová používa v domácom prostredí a vidíte na nej, že prejavuje radosť, keď Vás to hnevá či rozosmutňuje. Následne tieto slová preberá od nej aj jej dvojročná sestra.

Ako rodičom Vám záleží na tom, aby Vaše deti vedeli rozlišovať medzi slušným a neslušným vyjadrovaním sa a adekvátnym spôsobom na to reagovali i vo svojom správaní. Je úplne v poriadku, keď im svoj postoj budete tlmočiť. Úprimne, s primeraným dôrazom na svoje emocionálne prežívanie a taktiež na vek staršej i mladšej dcérky im môžete vysvetliť, že niektoré výrazy, ktoré používame či počujeme v širšom okolí, možno považovať za agresívne a pre druhého človeka môžu byť zraňujúce. Je preto nevhodné používať ich.

V situáciách, keď cítite pobúrenie a hnev nad vyjadrovaním dcérky, môžete zvoliť napríklad tieto vety: „A stačilo! Tieto slová sú nepekné a neslušné, nebudeme ich používať!“ Primerane k tomu je dôležité zvoliť aj neverbálny prejav. Hovoriť ráznym hlasom a s vážnou tvárou. Vyhnúť sa kričaniu, aby dcérka mohla porozumieť informácii, ktorú jej chcete odovzdať.

Veľký krik môže dieťa emočne rozrušiť natoľko, že nie je schopné vnímať obsah vypovedaného. Dôraz na poučenie, ktoré chcete dcérke dať, môžete podporiť napríklad aj vztýčením ukazováka. 

V situáciách, keď Váš hnev prejde do smútku zo správania Vášho dieťaťa, je vhodné prejsť i k slovám typu: „Nepáči sa mi, ako rozprávaš, tieto slová sú zraňujúce. Nahlas ich nevyslovujeme. Druhí sa pri nás môžu cítiť nepríjemne. Nebudú sa chcieť preto s nami ďalej rozprávať či hrať.“ 

Má význam používať skôr krátke, nerozvinuté vety. Vyhnúť sa zdĺhavému vysvetľovaniu, aby sme dieťa nezahltili množstvom informácií a emočných impulzov, ktoré nebude vedieť spracovať a stratí sa tým podstata informácie, ktorú chceme odovzdať. 

Je dôležité, aby Vaše reakcie na podobný typ správania Vašej dcérky boli konzistentné a pre ňu predvídateľné. Keď ste raz zaujali postoj, že takéto vyjadrovanie u nej nebudete tolerovať, je potrebné, aby ste v tom boli dôslední. To znamená, že pri každej príležitosti, keď tieto slová u dcérky budete počuť, dať jasne najavo, napríklad uvedeným spôsobom, aký je Váš pohľad a hodnotový rámec. 

Len tak môže dôjsť k náprave a zdarnému výchovnému pôsobeniu. Dcérka dostane šancu pochopiť, kde majú a kde nemajú dané výrazy miesto a aké následky môže očakávať, keď ich bude používať.      

Zvoliť adekvátny spôsob odovzdania informácie je pre zorientovanie sa dieťaťa na hodnotovom rebríčku dôležité. Rovnako ako prehnaná emočná reakcia typu kričania, pohoršovania sa nad správaním dieťaťa či siahodlhého vyčítania, tak aj ignorovanie neželaných prejavov dieťaťa, ich prehliadanie či vyhýbanie sa ich riešeniu je nežiaduce. 

Dieťa môže v takýchto situáciách použiť neželané a šokujúce prejavy v správaní ako nástroj na upútanie pozornosti, udržanie si záujmu rodiča o svoju osobu, i keď v negatívnom smere. Vyvolanie už akejkoľvek emočnej interakcie s rodičom môže byť v danej situácii pre dieťa odmenou.

Aby naše deti vedeli porozumieť samým sebe, svojim potrebám, pohnútkam či emocionálnemu prežívaniu, je práve naše pravdivé, kongruentné a zaangažované interagovanie pre ne tým nevyhnutným vodidlom. Svet medziľudských interakcií sa pre ne stane zrozumiteľným, keď im ho v zrozumiteľnom svetle ukážeme.