Keď sa splnomocnenec vlády pre rómske komunity s primátorom a novinármi vybrali z Mestského úradu vo Veľkom Šariši do osady za mestom, museli prejsť k miestu po požiari po blate.

Muži v oblekoch a s čistými topánkami a pár žien na opätkoch ostro kontrastovali s ľuďmi, ktorí sa na nich vyšli pozrieť zo svojich jednoduchých príbytkov v obnosených šatách.

Štvorica malých detí sa hrala bez dozoru pri špinavom potoku na ufúľanej plastovej stoličke pri odpadkoch – v čase, keď ich rovesníci obedujú v útulnom prostredí doma ci v škôlke.

Tieto rómske deti po svojich rodičoch zdedili najmä chudobu, z ktorej sa len veľmi ťažko vymaňuje. Z veľkého mediálneho ruchu sa však tešili, chceli byť v telke.

Vo Veľkom Šariši prišlo v marcovú noc o život päť ľudí, z toho štyri maloleté deti. Spali v jednoduchom obydlí, ktoré vzbĺklo tak rýchlo, že keď prišli hasiči, nedokázali už nikoho zachrániť.

Začiatok osady vo Veľkom Šariši. Nie sú tu len chatrče, ale aj sociálne byty. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Svedkovia udalosti nám povedali, že prababka do poslednej chvíle držala v náručí pármesačné bábätko. O jeho mame nám miestni prezradili, že okrem detí, ktoré zahynuli, má ďalších štyroch potomkov v detskom domove.

Z tragédie zostali obyvatelia osady smutní. Zo situácie vinia aj súčasného primátora, ktorý podľa nich pre Rómov nič nerobí a nedá sa s ním rozprávať.

„Ďakujeme pánovi Orosovi, starému primátorovi,“ hovoria viacerí. Dodávajú, že predchádzajúci primátor im postavil nájomné domy, ktoré tvoria časť osady s okolo 500 obyvateľmi. V nich môžu žiť dôstojnejšie, keďže tam majú vodu, elektrinu či toalety.

„Poďte tu, ona perie len v rukách. Keď chce vodu, musí si brať z Torysy. Na pitie, varenie chodia k susedom. A ešte sa čudujú, že deti chodia špinavé, keď ani vodu nemajú,“ ukazuje nám miestna šesťdesiatnička, keď prechádzame osadou so zlátanými príbytkami.

Z drevenej chatrče, ktorá vyzerá ako stará rozpadajúca sa kôlňa, vyjde 44-ročná Adriana.

To bola moja babka, čo zhorela

„Biedne, biedne bývame už roky. Bez vody sa ako dá žiť? Poďte sa pozrieť. Jeho brat nám dal elektriku a jemu platíme,“ hovorí nám v šarišskom nárečí.

Prichádza jej 22-ročná nevesta s dvoma deťmi, na bruchu vidíme, že tretie je na ceste. S Adrianiným synom a deťmi žije táto tehotná žena vo veľmi jednoduchom prístrešku postavenom z najrôznejších materiálov.

Adriana so svojou nevestou a vnučkou. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

V chatrči vľavo býva Adriana so svojím mužom, vzadu spí syn so ženou a s dvoma malými deťmi. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Už tu horelo? Obyvatelia hovoria, že nie raz, ale takto tragicky sa to neskončilo nikdy. Priznávajú však, že problémom sú ich piecky.

Pri spálenisku, kde zhorelo osem príbytkov, stretneme tínedžera Karola. Pozoruje s kamarátom, ako z miesta odvážajú zvyšky po zhorených obydliach.

„Počuli sme, ako kričia, že horí, ale už sa nedalo nič zachrániť. Ani voda tu nebola, nič, ako by mali toto zachrániť?“ pýta sa.

Má 15 rokov, učí sa v Prešove za murára. „Hrozné to bolo, to bola moja babka, čo zhorela, moja rodina po otcovi. Mali takú malú pec,“ prezradí nám ešte smutne Karol. Dodáva, že keby požiar nebol zbadal kamarát, ktorý zobudil v noci ostatných obyvateľov, pravdepodobne by tam bolo zhorelo všetko.

Tínedžer Karol pred miestom, kde zahynula jeho babka. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

„Je to tragédia, mňa to strašne mrzí. Dúfajme, že už nikto nebude tancovať na hroboch týchto obetí,“ povedal splnomocnenec Alexander Daško v osade novinárom.

Sľúbil, že z dotačnej schémy budú vyčlenené finančné prostriedky na nové unimobunky pre tých, ktorým zhoreli príbytky.

Daško zároveň plánuje cestovať do Bruselu a rokovať tam o modulárnom bývaní pre Rómov, ktoré by dlhodobo pomohlo riešiť provizórne podmienky postupne vo všetkých rómskych osadách.

Veľkým problémom sú majetkovo neusporiadané pozemky, bez toho sa podľa splnomocnenca nedá riešiť nič. Optimisticky však dúfa, že pri riešení rómskeho bývania bude súčinná vláda Roberta Fica.

Ani zvieratá by tam nemohli žiť

Problémom požiarov v osadách sú nielen piecky, ale aj to, čím Rómovia kúria. „Niekde kúria topánkami, plastovými fľašami. Viete si predstaviť, keď to začne tlieť a ten zvyšok sa zalepí... a nemôžeme rozprávať o nejakých revíziách,“ vysvetlil splnomocnenec.

Chatrče horia ako domino aj preto, že sú postavené blízko seba.

Od modulárnych domov si sľubuje veľa. Pilotne ich chce zavádzať práve vo Veľkom Šariši, kde nemajú problém s majetkovo neusporiadanými pozemkami. Postupne by však stavali aj inde na Slovensku. „Budeme mapovať, kde je najväčšie ohrozenie,“ sľúbil Daško.

Rozprávame sa aj s miestnym obyvateľom, ktorý býva v nájomnom byte v nižšom štandarde.

„Tie unimobunky, kde bývali deti, nespĺňali kritériá na ľudské bývanie. Myslím, že ani zvieratá by tam nemohli žiť. Tie bunky boli v havarijnom stave,“ povie nám dôchodca Robert.

Situácia je podľa neho neúnosná, v jednej unimobunke bývajú aj dve-tri rodiny s deťmi. Vyčíta súčasnému primátorovi, že už vyše dvadsať rokov sa s osadou nedialo nič.

Robert býva už roky v sociálnom byte. Hovorí, že situácia s unimobunkami je neúnosná. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Obydlie, v ktorom sa tlačia aj dve-tri rodiny s deťmi. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

„Hovoria, že Rómovia nechcú pracovať, ale nie je to pravda. Najprv musí niekto vytvoriť pracovné podmienky. Vo väčšine rómskych a segregovaných osád je vzdelanosť na nízkej úrovni,“ hovorí Robert. Problém je podľa neho v chudobe, sociálna dávka je len na prežitie.

„Prosím, dajme šancu ľuďom, nech začnú pracovať aspoň za minimálnu mzdu,“ apeluje.

Splnomocnenec hovoril v osade aj o väčšej spolupráci s hasičmi. Víziou je edukovať a školiť ľudí, aby sa predchádzalo tragickým udalostiam. Do úvahy prichádzajú aj rómski dobrovoľní hasiči, ktorí by pôsobili preventívne aj represívne.

Ďalšou možnosťou sú technické kontajnery, v ktorých by boli hasičské stroje, piesok či lopaty. Mohli by slúžiť ako prvá pomoc.

Financie na tieto nápady by chcel splnomocnenec riešiť s ministerstvom vnútra. Je presvedčený, že požiarov bez opatrení neubudne.

Splnomocnenec s primátorom v osade. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Miesto tragédie. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

„Stačí, že sa pootvoria dvierka na piecke a vypadne uhlík, začne sa to chytať len taký fukot,“ opisuje Daško s tým, že okrem opatrení treba zmeniť aj myslenie Rómov.

Pýtame sa ako. „Vzdelávaním, osvetou, tým, že ukážeme našim Rómom, že existuje aj iný svet, že sú podmienky na iný život. Nie je cesta, že budem v osade a budem mať tri, štyri, možno päť detí.“

Do procesu zmeny sa podľa neho musí zapojiť štát, verejná správa, mimovládne organizácie aj súkromný sektor.

„V 21. storočí si to tieto deti nezaslúžia,“ povedal nám v osade Dušan Bilý, ktorý sa venuje terénnej práci ako aktivista. Priznáva však, že niektorí Rómovia si za svoju situáciu môžu sami.

Splnomocnenca sa pýtame, ako pristupovať k deťom, ktoré odmalička žijú inak ako ich rovesníci mimo osady.

Zvažuje, že pri modulárnych bytoch by mohli mať prednosť práve rodiny s deťmi. Nezávidí starostom a primátorom, keď to budú musieť reálne riešiť.

„Budeme musieť nájsť kľúč, akým spôsobom sa budú prideľovať tie modulárne domy,“ vysvetľuje pre Postoj.

Na Luníku už majú výsledky, chatrče však nezmizli

Po požiari oslovíme starostu košického sídliska Luník IX. Marcel Šaňa hovorí, že myšlienka modulárnych domov sa mu pozdáva a že riešenie bývania v osadách je pre Rómov priorita.

„Veľa rodín sa dostalo do zamestnania, ale až keď mali bývanie,“ hovorí. Rómskych osád je podľa neho na Slovensku vyše tisíc, do výstavby sociálnych bytov sa môžu pustiť len máloktoré obce.

Upozorňuje však, že Rómom treba zabezpečiť nielen bývanie, ale aj prísny dozor. Podľa neho potrvá pár rokov, kým si zvyknú na to, že musia dodržiavať určité pravidlá.

Provizórne bývanie v chatrči pritom ovplyvňuje aj vzdelávanie detí. „Keď rodič musí v zime dennodenne bojovať o to, ako zabezpečiť kúrenie, nebude sa venovať dieťaťu. Keď má poriadne bývanie, teplú vodu, dokáže zabezpečiť aj hygienu.“

Rómske deti sú podľa neho nadané a nerodia sa hlúpe, ale kopírujú svojich rodičov a ocitnú sa v generačnej chudobe. „Deti sa nebudú v zime učiť potme,“ hovorí. Dodáva, že keď sa teraz zanedbá riešenie ich bývania, znova budú všetci len desiatky rokov nadávať.

Pri sídlisku Luník IX stojí Košičanom známa osada Mašličkovo s vyše päťdesiatimi biednymi chatrčami. Žije v nich okolo 250 ľudí, Šaňa priznáva, že detí je tam už viac ako dospelých.

Takto to vyzerá v osade Mašličkovo v Košiciach. Foto: TASR/František Iván

V košickej osade pri Luníku IX žije viac detí ako dospelých. Foto: TASR/František Iván

Aj podľa neho sa do tohto problému musí zapojiť štát a nastavovať eurofondy tak, aby to malo zmysel.

Systému vyčíta, že na samotné bývanie pre rómske marginalizované skupiny pôjde 44 miliónov a až 100 miliónov je určených na „mäkké projekty“, ako sú asistenti, komunitní pracovníci a ďalšia podpora. Aj toto je podľa neho dôležité, ale bývanie by malo byť na prvom mieste.

Zavedené kontrolované bývanie na Luníku zlepšilo podľa neho všetko, aj vzťahy medzi samotnými Rómami.

Šaňa tam zaviedol aj prísny kamerový systém, ktorý zafungoval takisto až po čase. Dnes sa vďaka nemu nestáva čo v minulosti, že odpadky vyhadzujú Rómovia z okna.

Zaviedol tiež, že ak niekto neplatí nájom, vypnú mu elektrinu. „My sme ich tak naučili a dnes už platia, nemajú dlhy a nedostanú sa na ulicu,“ opisuje rómsky starosta.

Od mesta Košice najskôr získal byty a vlani ich prevzal aj od správcu bytového podniku. Výsledky vidí už po niekoľkých mesiacoch.

Starosta najväčšieho rómskeho sídliskaS manželkou presviedčame rodičov z Luníka, aby dali deti študovať

Jana Holubčíková

„Zainvestovali sme do zlepšenia podmienok za pár mesiacov viac ako oni za desať rokov. A to je všetko z nájmu, ktorý si platia ľudia, čiže dokážu si to platiť.“ Na legálne bývanie získajú Rómovia príspevok od štátu, majú vďaka nemu teplo aj vodu.

Rómske osady sú podľa neho jedným z dôsledkov socializmu, keď Rómov vyháňali na okraj obcí, mohli si tam stavať bývanie a nikto to neriešil.

V roku 2017 našli po požiari v byte na Luníku trojročné dieťa bez známok života. Bolo bez dozoru rodičov, a to až niekoľko hodín.

Ešte skôr, v roku 2008, znova na Luníku IX, sa dymom z požiaru udusili tri deti.

O tom, že požiare v osadách nie sú vôbec výnimkou, svedčí aj fakt, že v čase požiaru vo Veľkom Šariši horeli zároveň aj tri chatrče v obci Nižný Tvarožec v okrese Bardejov.