Druckerov nápad Povinná škôlka od troch rokov vyvoláva aj u Rómov veľa otázok. Vyžiada si hlavne peniaze

Zámer ministra školstva Tomáša Druckera zaviesť povinné predprimárne vzdelávanie už od troch rokov vyvoláva nielen nevôľu skupiny rodičov, ktorí chcú mať svoje dieťa v malom veku doma, ale aj úvahu, či to bude skutočne efektívne a rýchlo aplikovateľné do praxe. Aktuálne sa najviac javí, že na to bude ministerstvo potrebovať hlavne financie.

Rezort školstva tvrdí, že zákonom chce pomáhať hlavne deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia. Aký je však reálny stav?

Kecerovce sú obec pri Košiciach so 4000 obyvateľmi, ktorých väčšina je rómska. Novú škôlku postavila obec pred pár rokmi, keď sa zaviedla povinná školská dochádzka od piatich rokov. V šiestich triedach je aktuálne 140 rómskych detí, z toho 132 predškolákov

„Nemáme už kapacitu, máme problém aj s učiteľmi,“ hovorí pre Postoj riaditeľka škôlky Emília Horváthová. Mladšie deti sa už do plnej škôlky nezmestia.

Riaditeľka tiež upozorňuje, že nie všetci rodičia berú vážne povinnú školskú dochádzku. „Niektorí rodičia vedia, ako môžu ospravedlniť svoje dieťa z vymeškania, ale niektorým je to jedno. Už sme riešili aj priestupky, lebo mali veľa vymeškaných hodín,“ dodáva. Uznáva síce, že myšlienka je dobrá, ale zámer nie je dotiahnutý.

Povinná škôlka pre trojročné detiRodičia sa hnevajú, že im štát zasahuje do výchovy. Chcú rozhodovať sami, dokedy dieťa nechajú doma

Alena Potocká

Päťročné deti v škôlke sa často naučia nielen základným veciam, ale aj rozprávať po slovensky. „Dostávajú základy, vedia si poskladať ležadlo, pyžamo, umyť ruky. Niektorí si doma ani neumývajú zuby, prvýkrát tu niektorí uvidia zubnú kefku,“ vyzdvihuje pozitíva.

Polovica predškolákov v Kecerovciach však nevyužíva celodennú starostlivosť, rodičia ich berú po obede domov.

Učiteľka, ktorej meno máme v redakcii, učí v inej malej dedinskej škôlke pri Košiciach, hovorí, že so zámerom nesúhlasí. „Nie sú na to kapacity, niektorí rómski predškoláci majú problém s dochádzkou už teraz, trojroční chodiť nebudú. Malé rómske deti sa ťažšie prispôsobujú,“ uviedla pre Postoj.

Podľa starostu Keceroviec Miroslava Galasa-Zaufala je vzdelávanie od piatich rokov dostačujúce a má zmysel. Umiestňovanie trojročných detí do škôlky by však podľa neho malo byť dobrovoľné.

„Rozprával som sa s Rómami aj Nerómami, všetci mali taký názor ako ja. Určite treba týmto deťom rok prípravy pred školou, aby sa naučili základné veci.“

Dodáva zároveň, že obec by ďalšiu zmenu ani kapacitne neuniesla. „Jedna vec je zákon, druhá vec, ako sa zrealizuje. Všetko sa hádže na obce. Keby sme na to mali priestor, tak dajme tomu. Máme 4000 obyvateľov a plno detí. Najprv treba zabezpečiť priestory, až potom schváliť zákon, a nie opačne,“ myslí si.

Otázna bude dochádzka

Podľa riaditeľky súkromnej škôlky na košickom Luníku IX Jozefíny Miriam Šaňovej takisto nejde o zlý zámer, ale treba prihliadať aj na životné nastavenie rómskych matiek.

„Máloktorá rómska matka dá od seba dieťa od troch rokov, ak má doma ešte ďalšie deti. Pokiaľ by pracovala, tak áno, bola by tam možnosť,“ vysvetľuje.

Šaňová vedie dvojtriedku, ktorú navštevujú len predškoláci. „Sme plní. Občas sa stane, že máme z 25 detí možno dve-tri také, ktorých dochádzka je veľmi slabá.“

Keby zákon prešiel, bol by aj podľa nej veľký problém s umiestnením troj- a štvorročných detí.

„Nemám na to kapacitu, v jednej triede mám 15 žiakov, v druhej 10. Ak by bola možnosť a boli by poskytnuté nejaké výzvy alebo dotácie na poskytnutie kapacity, určite by som do toho šla, lebo je tu veľa detí, ktoré treba umiestniť, a nepostačujúca kapacita je v štátnej škôlke a taktiež u nás.“

Učiteľky by vedela nájsť, budúci rok plánuje prijať absolventky z jednej z košických stredných škôl. Veľmi nápomocní by podľa nej boli aj asistenti hlavne pri najmenších deťoch.

Psychológ Marián Zimmermann, ktorý sa venuje rómskym deťom z ťažkých pomerov, hovorí, že v našom systéme školstva je veľmi veľa problémov a patrí tam nepochybne aj vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.

„Ich zlyhávanie na základných školách je smutnou mnohoročnou praxou,“ komentuje pre Postoj. Už teraz však existujú podľa neho pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami isté možnosti.

Školy môžu mať pedagogických asistentov, majú aj vyššie normatívne financovanie v porovnaní s intaktnými deťmi. „To všetko sú už terajšie možnosti, ktoré sú k dispozícii. Aj napriek nim však k výraznejšiemu zlepšeniu v ich prospechu nedochádza,“ hodnotí Zimmermann.

Povinná škôlka od troch rokovDochádzku treba vynucovať, vtedy to môže mať pre deti z chudobného prostredia zmysel

Adam Takáč

Rezort školstva tvrdí, že s chýbajúcimi kapacitami má jasný plán, využiť chce Plán obnovy a odolnosti SR. „V pláne obnovy a odolnosti bolo vyčlenených na budovanie kapacít materských škôl celkovo 129 miliónov eur,“ napísal rezort Postoju. Ide o výzvu, ktorú vyhlásil ešte v roku 2022, v procese je aktuálne spolu 192 projektov, ďalších 6 projektov sa pripravuje cez priame vyzvania.

Ministerstvo tiež hovorí, že navýšil aj zdroje na budovanie kapacít materských škôl o dodatočných 20,5 milióna eur. „Spolu tak predpokladáme implementáciu viac ako 220 projektov, ktorými sa navýši počet miest v materských školách o viac ako 11-tisíc.“

Drucker avizoval, že budú chýbať učitelia, odhadol ich na tisícku. Rezort mieni, že s nimi napokon problém nebude, keďže má prehľad o stredných pedagogických školách, v ktorých sa pripravujú budúci učitelia materských škôl, a tiež má prehľad o vysokých školách, na ktorých sa študuje predškolská a elementárna pedagogika.

Ráta s tým, že učiteľov bude viac aj preto, že budú motivovaní finančne vďaka prechodu financovania materských škôl zo samospráv na štátny rozpočet od 1. januára 2025 prostredníctvom normatívneho financovania.

„Zároveň minister školstva začiatkom tohto roka podpísal memorandum s Asociáciou pre prípravu a vzdelávanie učiteľov, ktoré má tiež pomôcť riešeniu nedostatku učiteľov,“ odpísali ďalej z tlačového oddelenia ministerstva.

Rezort sa neobáva ani absencie troj- či štvorročných detí. „Bude nastavený podobný systém, ako je to v súčasnosti pri ospravedlňovaní neprítomnosti 5-ročných detí plniacich povinné predprimárne vzdelávanie s ohľadom na vyššiu chorobnosť a vek týchto detí.“

Efekt vzdelávania päťročných

Povinná škôlka pre päťročné deti platí na Slovensku už vyše troch rokov. Rezort tvrdí, že výsledky sú pozitívne už teraz.

Marián Zimmermann ich však za dramaticky lepšie nepovažuje. Uznáva, že ak dieťa navštevuje poctivo MŠ celý rok, je jeho kognitívna úroveň odsledovaná v bežných testoch školskej spôsobilosti vyššia.

„Ale takýchto prípadov je v mojej vlastnej skúsenosti žalostne málo, bavíme sa o jednotkách medzi stovkami detí vyšetrenými za posledné tri roky.“

Celkový zámer ministerstva síce považuje za pekný, ale vynára sa mnoho otázok.

„Dlhodobo hovorím, že toto riešenie je veľmi drahé a neefektívne. Mali by sme začať od ,kolísky‘. Teda zaujímať sa o ohrozené skupiny už pred narodením detí, aby mali deti primeranú prenatálnu a postnatálnu starostlivosť. To znamená, aby sa nerodili hypotrofné vo veľmi nízkom veku matiek.“

Dôležitý je následný adekvátny kognitívny rozvoj, ktorý zahŕňa stimuláciu reči, jemnej motoriky, pamäti, pozornosti či motivácie. Až potom sa dá podľa neho nadviazať na zaškolenie v materskej škole hoci aj v troch rokoch.

„V opačnom prípade to bude pripomínať nosenie vody v deravom vedre – niečo síce prenesieme, ale oveľa viacej energie aj financií vyplytváme. Neviem, či sme v situácii, v ktorej si môžeme dovoliť mrhať naším kapitálom, personálnym aj finančným, v majorite aj minorite.“