V pondelok 9. júna skoro ráno izraelská armáda v Stredozemnom mori zastavila plachetnicu Madleen, ktorej 12-členná posádka sa snažila symbolicky prekonať námornú blokádu Pásma Gazy a priniesť humanitárnu pomoc.

Plavba prilákala mimoriadnu medzinárodnú pozornosť, za pár dní jej účet na Instagrame nazbieral viac ako milión sledovateľov. Pozornosť bola vyvolaná predovšetkým prítomnosťou dvoch prominentných aktivistiek na palube, a to Grety Thunbergovej a francúzskej europoslankyne Rimy Hassanovej.

Všetci členovia posádky boli zatknutí a v najbližšom čase budú poslaní do svojich krajín. Zatiaľ čo propalestínska strana hovorí o porušení medzinárodného práva, poprípade dokonca o pirátskom správaní, Izrael sa bráni, že na podobnú akciu má právo z bezpečnostných dôvodov.

Na pozadí debaty o legálnosti z pohľadu medzinárodného práva sú však dva ďalšie kľúčové aspekty: katastrofálna situácia v Pásme Gazy, kde hrozí vypuknutie hladomoru, a zloženie posádky lode Madleen, ktorej členovia sa vôbec netaja svojím antisemitizmom.

Nejde o prvý pokus o prerazenie izraelskej blokády

Ani súčasná plavba, ani námorná blokáda nie sú niečím novým. Loď Madleen je súčasťou organizácie Freedom Flotilla Coalition (Koalícia flotily slobody), ktorá sa už vyše 15 rokov snaží narušiť izraelskú námornú blokádu v Pásme Gazy, ktorá bola zavedená v roku 2009.

Po nástupe Hamasu v roku 2007 Izrael postupne obmedzil vstup do Gazy po súši a letecky, Egypt uzavrel suchozemský priechod Rafah a nakoniec prišlo aj k uzavretiu námorného prístupu. Izrael k týmto krokom pristúpil preto, že Hamas využíval prístup k moru na pašovanie zbraní a munície.

Freedom Flotilla Coalition vyslala do Pásma Gazy počas tohto obdobia takmer 10 námorných misií, každá jedna však bola nakoniec zastavená izraelskou armádou.

V roku 2010 došlo k tragédii, keď bola turecká loď Mavi Marmara napadnutá izraelskými špeciálnymi jednotkami. Pri obsadení lode kládli niektorí pasažieri agresívny odpor, čo viedlo k spusteniu paľby a k smrti deviatich z nich, 30 ďalších pasažierov a 10 členov izraelských jednotiek bolo zranených. Celá situácia viedla k niekoľkomesačnému napätiu medzi izraelskou a tureckou vládou.

Začiatkom mája, teda krátko pred vyplávaním lode Madleen, sa o rovnakú misiu pokúsila loď Conscience, v blízkosti Malty však bola napadnutá dvomi dronmi a rozsiahle poškodenie znemožnilo jej vyplávanie. Z útoku bol obvinený Izrael, ten to však zatiaľ nekomentoval.

Lodi Madleen sa nakoniec podarilo vyplávať 1. júna zo Sicílie a plavba do približne 200-kilometrovej blízkosti od Pásma Gazy jej trvala necelých 8 dní.

Humanitárna loď zakotvila v prístave AšdodIzrael deportuje aktivistov do domovských krajín

TASR

Je izraelská blokáda legálna?

Propalestínska strana momentálne označuje zastavenie lode Madleen ako „únos“ a akt porušenia medzinárodného práva. Problémom však je, že v tomto prípade sa dostávajú do konfliktu viaceré aspekty medzinárodného práva.

Námorná blokáda je legálnym prostriedkom medzinárodného práva, pokiaľ spĺňa niekoľko podmienok: je uvalená počas ozbrojeného konfliktu, je verejne vyhlásená a oznámená, je proporčná a neblokuje základnú humanitárnu pomoc.

Izrael je v nepretržitom konflikte s Hamasom minimálne od roku 2007, pašovanie zbraní bolo v minulosti dokázané a blokádu verejne vyhlásil v roku 2009. Veľkou otázkou je však naplnenie druhých dvoch podmienok, čo spochybňuje legálnosť nielen zastavenia lode Madleen, ale aj celej blokády.

Do toho vstupuje ešte fakt, že Izrael zasiahol voči Madleen na otvorenom mori, nie vo svojich výsostných vodách. Podľa Manuálu San Remo z roku 1994, ktorý je základom medzinárodného práva, v tejto oblasti to spraviť môže, pokiaľ má dôvody predpokladať, že sa daná loď snaží narušiť blokádu. Vyššie zmienené podmienky však musia byť rešpektované.

Katastrofálna situácia v Pásme Gazy

Situácia v Pásme Gazy však ukazuje, že podmienky proporčnosti a neblokovania základnej humanitárnej moci nie sú naplnené.

Zásada proporčnosti hovorí, že štát nemôže zaviesť opatrenia, ktoré by spôsobili civilistom neprimeranú ujmu v porovnaní s očakávanou vojenskou výhodou. Loď Madleen viezla iba humanitárnu pomoc, na palube neboli žiadne zbrane a nepredstavovala teda žiadne bezpečnostné riziko, na ktoré by Izrael mal reagovať.

Navyše v Pásme Gazy dochádza k šíreniu hladomoru, o čom svedčia správy viacerých medzinárodných organizácií. Izrael zlyháva v poskytovaní humanitárnej pomoci a dokonca aj na výdajných miestach dochádza v posledných týždňoch k chaosu a masovému zabíjaniu, predovšetkým pri paľbe izraelských vojakov.

Situácia je doslova „peklom na zemi“, a tak by mala byť akákoľvek humanitárna pomoc okamžite vpustená. To sa týka aj takého malého objemu pomoci, aký mala na palube loď Madleen.

Podľa medzinárodného práva je dnes Izrael zároveň štátom, ktorý de facto okupuje Pásmo Gazy. Z tohto pohľadu má „väčšiu“ zodpovednosť a musí poskytnúť okupovanej populácii prístup k základným potrebám. To sa preukázateľne nedeje.

Izrael zastavenie lode odôvodňuje tým, že má právo zastaviť akúkoľvek loď, ktorá chce narušiť blokádu, keďže vychádza z toho, že samotná blokáda spĺňa všetky podmienky, je legálna a vždy existuje riziko, že akákoľvek loď preváža militantov či pašuje zbrane.

Izraelské úrady navyše oznámili, že humanitárna pomoc z lode bude dopravená do Gazy. Izrael tak označuje celú situáciu iba za logistickú otázku: humanitárnu pomoc skontroluje a následne bude pozemnou cestou dopravená do Pásma Gazy.

Táto debata o naplnení či nenaplnení medzinárodného práva však nijakým spôsobom nezmení humanitárnu situáciu, ktorá je každým dňom neudržateľnejšia. Kľúčový bude tlak ostatných krajín, predovšetkým Európskej únie, ktorý môže Izrael primäť k výrazne rozsiahlejšej pomoci a priniesť tak dlhoočakávanú úľavu pre obyvateľov Pásma Gazy.

Videoreportáž zo zastavenia lode Madleen izraelskými bezpečnostnými zložkami

Provokácia Izraela by nevyzerala inak

Izrael by pravdepodobne zastavil akúkoľvek loď smerujúcu do Gazy, ale posádka lode Madleen nemohla byť vnímaná inak ako otvorená provokácia. Dve jej hlavné členky, europoslankyňa Rima Hassanová a aktivistka Greta Thunbergová, sú totiž nielen antisionistky, ale majú otvorene antisemitské názory.

Greta Thunbergová sa v posledných rokoch posunula od environmentálneho aktivizmu k aktivizmu proti Izraelu a bola zatknutá počas viacerých protiizraelských protestov. Na jednej fotografii na obranu Palestíny mala v pozadí plyšovú chobotnicu, čo je symbol používaný v nacistickej propagande proti židom. Aj keď bol tento záber rýchlo odstránený a samotná Thunbergová sa ospravedlnila, podobné symboly zväčša nebývajú náhodami, o to menej v prípade, keď hovorí o Izraeli.

Rima Hassanová je síce na Slovensku neznáma, ale vo Francúzsku ide o jednu z najväčších politických hviezd radikálnej ľavice. Hassanová je hlavnou predstaviteľkou takzvanej komunitárnej stratégie Jeana Luca Mélenchona.

Mélenchon je presvedčený, že voličským jadrom ľavice budú v budúcnosti predmestia zložené z moslimskej populácie, a preto sa čoraz viac prihovára tejto časti obyvateľstva. Jeho kampaň do eurovolieb, kde na kandidátke predstavil Hassanovú, bola zameraná takmer výhradne na otázku Pásma Gazy.

Hassanová sa narodila v palestínskom utečeneckom tábore v Sýrii a vo veku 10 rokov emigrovala do Francúzska. Tam vyštudovala právo, ale väčšinu svojho času už od začiatku štúdií venovala práve palestínskemu aktivizmu.

Od útoku Hamasu na Izrael v roku 2023 zintenzívnila svoje verejné vystupovanie a za mnohé výroky bola obvinená z ospravedlňovania terorizmu. V roku 2024 sa zúčastnila na proteste v Ammáne v Jordánsku, ktorý vyjadroval podporu Hamasu. Iba vo februári 2025 vyhlásila, že „činy Hamasu sú z pohľadu medzinárodného práva legitímne“.

Okrem toho, v pozadí samotnej organizácie plavby stojí Zaher Birawi, ktorý má blízko k Hamasu a v súčasnosti žije vo Veľkej Británii. V roku 2013 bol Izraelom označený za agenta Hamasu v Európe a je predsedom Europal Forum, ktoré Izrael od roku 2021 považuje za teroristickú organizáciu. Birawi mal zároveň blízko k bývalému lídrovi Hamasu Ismaílovi Haníjovi, čo prezrádzajú viaceré ich spoločné fotky.

Tieto fakty neospravedlňujú absolútne nedostatočné poskytovanie humanitárnej pomoci zo strany Izraela ani nedostatočný ohľad na civilistov počas útokov na Hamas.

Ukazujú však, že celá plavba nemala za primárny cieľ poskytnutie humanitárnej pomoci: to by do Pásma Gazy smerovala oveľa neutrálnejšia misia, ktorá by nebola natoľko spojená s antisemitizmom.