Na konci júna vyniesol Najvyšší súd USA už tradične posledné rozhodnutia svojho funkčného obdobia, ktoré vždy trvá od októbra predchádzajúceho roka. Sudcovia následne odchádzajú na letné dovolenky a počas niečo vyše troch mesiacov súd verejne nezasadá.

Súčasné funkčné obdobie prinieslo opäť prelomové rozhodnutia. Najvyšší súd USA je silnejší ako najvyššie či ústavné súdy v Európe a v posledných rokoch jeho rozhodnutia výrazne definujú najdôležitejšie spoločenské témy, ktoré rozdeľujú Spojené štáty.

Deväťčlenný súd, na ktorom majú sudcovia navrhnutí konzervatívnymi prezidentmi momentálne superväčšinu šesť k trom, sa tento rok vyjadril k takým zlomovým veciam, ako sú tranzície maloletých osôb, rola náboženstva vo verejnom priestore, občianstvo získané po narodení či reverzná diskriminácia.

Z väčšiny týchto rozhodnutí sa môžu republikáni, nová Trumpova administratíva, konzervatívci a kresťania tešiť. Slovami novinára National Review Eda Whelana: „Z pohľadu právnych konzervatívcov dnes Najvyšší súd ukončil jedno zo svojich štyroch najlepších funkčných období od 30. rokov 20. storočia.“

Posledné Trumpove nominácie na federálne súdy a spôsob, ako republikáni pristupujú k rozhodnutiam sudcov, ktoré sa im nepáčia, však otvárajú vážne otázky.

Donald Trump IIBilancia po pol roku

Roman Joch

Posilnenie náboženskej slobody, ale náboženské školy bez verejných zdrojov

Náboženská sloboda je na americkom Najvyššom súde horúcou témou už viac ako desať rokov, či už ide o prípad pekára z Colorada, alebo Kongregácie malých sestier chudobných. Tento rok súd prijal rozhodnutie v prípade Mahmoud vs. Taylor, ktoré posilňuje postavenie náboženskej slobody rodičov v školskom systéme.

Prípad sa týkal otázky, či sa rodičia na základe náboženského presvedčenia môžu rozhodnúť, aby ich dieťa nebolo súčasťou hodín, ktoré v sebe zahŕňajú čítanie rozprávkových kníh s LGBTI tematikou. Prípad sa týkal verejnej školy v štáte Maryland, zaujímavé na ňom je, že ho spoločne podali tri rodiny, každá iného vierovyznania – ukrajinskí ortodoxní kresťania, rímski katolíci a moslimovia.

Najvyšší súd rozhodol, že školská komisia porušila práva rodičov vyplývajúce z prvého dodatku ústavy o slobodnom vykonávaní náboženstva, školský systém má povinnosť informovať rodičov o čítaní takýchto kníh a následne majú rodičia právo na základe náboženských dôvodov odhlásiť deti z takéhoto vyučovania.

Prípad Oklahoma Statewide Charter School Board vs. Drummond otváral otázku, či sa verejné peniaze môžu použiť na financovanie náboženských, tzv. charterových škôl v štáte Oklahoma. Najvyšší súd rozhodol, že nemôžu, pretože verejné zdroje majú byť použité iba na verejné, sekulárne školy. Keď sa prípad dostal až na Najvyšší súd USA, ten zostal rozpoltený 4 : 4, keďže konzervatívna sudkyňa Amy Conney Barretová nehlasovala z dôvodu konfliktu záujmov.

V tomto prípade tak zatiaľ zostáva pravidlom, že verejné zdroje nemôžu byť použité na financovanie drvivej väčšiny náboženských škôl. Keďže však nebol ustanovený precedens, v tejto otázke, ktorá sa objavuje čoraz častejšie, sa v nasledujúcich rokoch zvedie tvrdý boj.

Overenie veku pre prístup k pornografii, zmena pohlavia pre maloletých

V roku 2023 bol v Texase prijatý zákon, ktorý od webových stránok vyžaduje overenie veku v prípade, že aspoň tretina ich obsahu je škodlivá pre maloletých. To sa nepáčilo prevádzkovateľom pornostránok, ktorí v prípade Free Speech Coalition vs. Paxton tvrdili, že takýto zákon narúša súkromie a slobodný prejav dospelých, ktorí sa musia na pornostránkach identifikovať a strácajú tak anonymitu.

Najvyšší súd dal vo svojom rozsudku za pravdu Texasu v pomere hlasov šesť k trom a zákon tak môže zostať v platnosti. Navyše 20 ďalších štátov s konzervatívnou parlamentnou väčšinou prijalo podobné ustanovenie, za mnohé z nich hlasovali aj demokrati. Tieto zákony môžu prispieť k tomu, že pornostránky nakoniec v týchto štátoch nebudú prístupné vôbec, keďže je pre ne veľmi náročné zabezpečiť efektívne overenie. To bolo naposledy zreteľné vo Francúzsku, ktoré tiež vyžaduje overenie veku.

Regulácie pornografie fungujúPornhub a ďalšie portály odchádzajú z Francúzska. Stačilo zaviesť overovanie veku maloletých

Zuzana Hanusová

V ďalšom rozsudku United States vs. Skrmetti sa súd venoval otázke, či jednotlivé štáty majú právo zakázať zákroky smerujúce k zmene pohlavných znakov u maloletých osôb. V roku 2023 prijal štát Tennessee zákon, ktorý zakazuje používanie hormonálnej liečby a chirurgických zákrokov v prípade maloletých osôb trpiacich genderovou dysfóriou.

Tento zákon bol následne napadnutý rodinami s transgender deťmi a k žalobe sa pripojila aj vtedajšia Bidenova administratíva. Prípad sa postupne dostal až na Najvyšší súd, ktorý nakoniec väčšinou šesť k trom dal za pravdu štátu Tennessee.

To, čo je na tomto rozhodnutí zaujímavé, je fakt, že súd upozorňuje na potrebu „legislatívnej flexibility“. Vedecký názor v tejto téme sa totiž stále vyvíja a dlhodobé následky často nezvratných zákrokov nie sú jasné, ako na to upozornil už aj liberálny New York Times.

Viacerí sudcovia upozornili na nové pravidlá v štátoch ako Švédsko, Veľká Británia či Fínsko, ktoré po prehodnotení limitovali alebo rovno pozastavili podobné procedúry na maloletých. Podľa sudcov teda majú mať zákonodarcovia možnosť pri takejto spornej téme prijať nové zákony s vyvíjajúcim sa poznaním a súd nemá mať posledné slovo.

Rozhodnutie súdu teraz umožní, aby podobné zákony mohli platiť aj v ďalších vyše 20 amerických štátoch, kde už boli schválené.

Demontáž rodovej ideológieZakotvite biologickú definíciu pohlaví do legislatívy, vyzvala spravodajkyňa OSN pre ochranu žien

Michal Lukáč

Reverzná diskriminácia

Veľmi zaujímavým prípadom je Ames vs. Ohio Department of Youth Services, ktorý sa týka tzv. reverznej diskriminácie. V tomto prípade heterosexuálna žena Marlean A. Amesová dvakrát prišla o povýšenie. V jednom prípade bola pred ňou uprednostnená lesbická žena s oveľa nižšou kvalifikáciou a vzdelaním a neskôr bola dokonca odstránená z vlastnej pozície a nahradená homosexuálnym mužom, ktorý mal oveľa nižšiu senioritu.

Niektoré súdy v USA uplatňovali zásadu, že pokiaľ príslušník väčšinovej skupiny tvrdí, že je v práci diskriminovaný, musí predložiť extra dôkazy, pričom podobné nároky nie sú kladené, pokiaľ je žalobca z minoritnej skupiny. Pokiaľ je teda niekto heterosexuál, biely alebo muž, musel predložiť súdu dodatočné dôkazy o tom, že ho zamestnávateľ diskriminuje proti majorite (štatistiky a podobne). Tomu bola podrobená aj Marlean A. Amesová a na nižších súdoch preto prehrala.

Tento prípad je asi najjasnejšou ukážkou toho, ako pozitívna diskriminácia nakoniec sama vedie k diskriminácii. V tomto prípade prišlo k vzácnej zhode všetkých sudcov na Najvyššom súde a v pomere hlasov deväť k nula hlasovali v prospech Marlean A. Amesovej. Tá teraz bude môcť podložiť svoju sťažnosť na nižších súdoch bez toho, aby musela poskytnúť dodatočné dôkazy.

Trumpove víťazstvá na Najvyššom súde

Trump zaznamenal po svojom nástupe do úradu hneď niekoľko veľkých víťazstiev. Ešte v januári 2025 vydal exekutívny príkaz, ktorý ukončoval automatické udelenie občianstva po narodení na území Spojených štátov v prípade, že rodičia nemajú vyriešený status pobytu. Ide o jeden z kľúčových aspektov jeho migračnej politiky. Tento krok bol následne okamžite zastavený na celom území USA nižším federálnym sudcom a označený za protiústavný.

Najvyšší súd v tomto prípade vydal rozhodnutie, ktoré ruší zastavenie exekutívneho príkazu na celom území USA, k jednotlivým prípadom sa má odteraz pristupovať individuálne. Súd sa však zatiaľ nevyjadril k samotnej ústavnosti príkazu a v ďalšom funkčnom období pôjde o najhorúcejší prípad na súdoch v Spojených štátoch.

Najvyšší súd okrem toho Trumpovi povolil odstrániť chránený status pre Venezuelčanov a dal zelenú rozsiahlejším deportáciám. Súd zároveň prezidentovi umožnil urobiť rozsiahle zmeny na ministerstvách, ktoré predtým zablokovali nižšie federálne súdy. Ide predovšetkým o možnosť prepustiť tisíce federálnych pracovníkov na ministerstve školstva a ministerstve zahraničných vecí.

Risk pre republikánov a vzbura miliardáraČo sú pozitíva a negatíva Trumpovho veľkého zákona a prečo má Muskova strana mizivé šance na úspech

Ján Cipár

Sudcovia – originalisti alebo lojalisti

Konzervatívci sa môžu z väčšiny rozhodnutí tešiť. No problémom je, keď sa Trump a ľudia okolo neho čoraz viac snažia, aby súdy slúžili ich cieľom, nie aby vykladali právo.

Viaceré Trumpove exekutívne príkazy sú na hranici právomocí prezidenta a Trump sa snaží čo najviac testovať mieru toho, čo mu ešte bude umožnené. Jeho príkaz o zrušení automatického občianstva pri narodení, vyhostenie Kilmara Abrega Garciu do Salvádora bez súdu a schovávanie deportácií za zákon z roku 1798 sú len niektoré príklady rozhodnutí, ktoré testujú právny štát.

Mnohé z Trumpových rozhodnutí boli zastavené nižšími súdmi a mnohé budú prejednávané až v nasledujúcich mesiacoch. Trump však často nerešpektuje nezávislosť súdnictva a na týchto sudcov tvrdo útočí na sociálnych sieťach. Tí potom dostávajú aj vyhrážky smrťou.

Na to začínajú doplácať aj sudcovia, ktorí nasledujú filozofiu originalizmu a boli na svoje miesta dosadení republikánskymi prezidentmi alebo dokonca samotným Trumpom v prvom volebnom období. Asi najčerstvejším prípadom je Timothy Reif, sudca na Medzinárodnom obchodnom súde Spojených štátov. Tento súd jednohlasne – vrátane Reifa – zablokoval Trumpove clá z dôvodu, že prezident spôsobom ich zavedenia prekročil svoje právomoci. Reif následne čelil tvrdej kritike.

Najväčšia kritika z Trumpovej strany však dopadá na spoločnosť Federalist Society, ktorá počas prvého volebného obdobia radila Trumpovi vo vymenovaní stoviek sudcov. Ide o konzervatívnu právnickú organizáciu, ktorá už od 80. rokov presadzuje sudcov, ktorí nasledujú filozofiu originalizmu – teda interpretáciu práva v zmysle toho, čo znamenalo v čase svojho schválenia, nie čo by mohlo znamenať podľa súčasných trendov. Prakticky všetci konzervatívni sudcovia na Najvyššom súde sú jej členmi a bez jej vplyvu by nikdy nedošlo k takým dôležitým rozhodnutiam, ako je zrušenie práva na potrat.

Trump však bol na túto organizáciu nahnevaný už v roku 2020, keď mu jej členovia nijakým spôsobom nepomohli zvrátiť výsledok prehratých volieb. Keď v posledných mesiacoch zablokovali viaceré Trumpove rozhodnutia, Trump na spoločnosť verejne zaútočil na svojich sociálnych sieťach a vylúčil jej členov z ďalšieho výberu sudcov.

Sudkyňa Amy Coney Barrettová, ktorá je členkou Federalist Society a hlasuje v línii originalizmu vo viac ako 80 percentách prípadov, si vyslúžila tvrdé urážky od MAGA jadra. Nielenže zosmiešnili jej dve černošské deti, ktoré si adoptovala z Haiti, ale dostala aj vyhrážky smrťou nachádzajúce sa v obaloch od objednanej pizze. Všetko iba preto, že v niekoľkých rozhodnutiach, ako je zmena v zahraničnej pomoci, hlasovala s liberálnymi sudcami.

V súčasnosti je v Senáte schvaľovaný kandidát na sudcu Emil Bove, ktorý je jedným z najbližších Trumpových spolupracovníkov a ktorý stelesňuje nevhodnosť na povolenie sudcu. Trump ho nominoval na federálny odvolací súd po tom, ako bol jeho osobným právnikom v trestných veciach, počas pôsobenia na ministerstve spravodlivosti sa podieľal na zrušení obvinení starostu New Yorku Erica Adamsa z korupcie pravdepodobne výmenou za povolenie deportácií z tohto mesta a podľa whistleblowerov navrhoval, aby Trumpova administratíva ignorovala rozhodnutia súdov v otázke deportácií.

Podľa mnohých pozorovateľov je táto nominácia na odvolací súd prvým krokom k tomu, aby bol Bove neskôr nominovaný na Najvyšší súd. Pravdepodobne by tak nahradil Samuela Alita alebo Clarencea Thomasa, verných originalistov, ktorí však už majú pokročilý vek.