Ešte pred pár mesiacmi bola obyčajnou guvernérkou amerického štátu neobyčajného akurát svojou veľkosťou. Do vysokej politiky sa prihnala s intenzitou hurikánu Ike, ktorému by mohla konkurovať aj v rozvírení verejnej mienky.

Či je naozaj esom, ktoré republikánsky kandidát McCain vytiahol z rukáva práve včas, ukážu novembrové voľby. Isté je, že už teraz mieša karty na predvolebnom stole celkom slušne. Reč je o političke, ktorú si John McCain vybral, aby sa v prípade víťazstva stala jeho viceprezidentkou.

Sarah Palin sa narodila v americkom štáte Idaho, no už v jej ranom detstve sa rodina presťahovala na Aljašku. Po skončení strednej školy Palin prestriedala počas niekoľkých semestrov päť vysokých škôl a napokon získala titul bakalára v oblasti žurnalistiky na Idahskej univerzite. Zamestnala sa ako športová redaktorka, popri čom pomáhala manželovi viesť jeho rybársku spoločnosť. V roku 1996 sa Palin stala starostkou svojho domáceho mesta Wasilla na dve volebné obdobia. Do pozície guvernérky Aljašky bola zvolená vo veku 42 rokov ako prvá žena v histórii štátu.

She’s the one
McCainova nominácia Sary Palin za viceprezidentku Spojených štátov, ktorú senátor ohlásil koncom augusta 2008, bola pre mnohých nemalým prekvapením. Ambiciózna aljašská guvernérka sa okamžite stala živnou pôdou pre investigatívnych žurnalistov. Za jeden z najväčších problémov kandidatúry považujú médiá otázku jej pripravenosti na takú závažnú funkciu ako je viceprezidentka USA. Argument, že dva roky je guvernérkou najväčšieho amerického štátu síce na prvý pohľad znie dôveryhodne, no s ohľadom na fakt, že populácia Aljašky je napriek jej rozmerom iba necelých 700 tisíc obyvateľov, sú obavy oprávnené.
Aké sú teda dôvody McCainovho rozhodnutia? Jedným z nich je bezpochyby to, že Palin ako ženská kandidátka môže prilákať voličky a voličov Hillary Clinton, ktorí po jej neúspechu v primárkach odmietli voliť Obamu. Ďalšou vecou, ktorá McCainovi hrá do karát, je guvernérkin vek, ktorý mu môže pomôcť preklenúť vekovú priepasť medzi mladými voličmi, nakoľko je najstarším prezidentským kandidátom v histórii USA. So svojou protiwashingtonskou rétorikou Palin proklamuje zároveň zmenu, ktorá je tak kľúčová v kampani Baracka Obamu a zdá sa byť aj nádejnou mladou krvou, ktorú krvný obeh Bieleho domu tak veľmi potrebuje.

Rúž, prasa a pittbull
Ťažko však povedať nakoľko sú jej familiárne príhovory prihrievaním predvolebnej polievočky a koľko sa Palin po boku McCaina naozaj chystá zmeniť. Na tomto dohade sa rozpútala aj jazyková potýčka medzi demokratmi a republikánmi. Barack Obama totiž v jednom zo svojich príhovorov na margo McCainovej agendy, ktorá podľa neho veľa neuteká od tej Bushovej vyhlásil: ,,Keď prasaťu narúžujete pery, aj tak zostane prasaťom.“ Publikum si prirovnanie vysvetlilo po svojom: Palin vo svojom prvom príhovore vyjadrila svoju materinskú odhodlanosť otázkou: ,,Aký je rozdiel medzi mamou, ktorá je synovou najväčšou faninkou v hokeji (tzv. hockey mom, čím sa zavše rada popýši) a pittbullom?“ Odpoveď znie: ,,Rúž“. Pozornému divákovi paralela neunikla a už mali demokrati oheň na streche. Obama napokon obhájil svoje vysvetlenie a pre dokonalé pochopenie Obamovej metafory ešte zo strany istej demokratickej komentátorky zaznela posledná ,,rúžová“ prešmyčka: ,,Čo dostanete, keď Bushovi narúžujete pery?“ – Sarah Palin.

Most bez brehov
Od čias, kedy sa Sarah Palin dostala pod mikroskop amerických žurnalistov sa na verejnosť dostali viaceré prípady, keď si guvernérka pravdu prikreslila ružovou v svoj prospech. Jedným z takýchto prípadov bola aj kauza ,,most vedúci nikam“. Išlo o projekt mosta, ktorý mal spájať aljašské mesto Ketchikan s populáciou 8000 obyvateľov a ostrovné mesto Gravina (obsahujúce letisko), v ktorom žije asi 50 ľudí. Napriek týmto mini rozmerom miest mal byť most vyšší než newyorský Brooklyn Bridge a skoro taký dlhý ako Golden Gate v San Franciscu. Náklady na jeho vyhotovenie sa odhadovali na 400 miliónov dolárov, a tak sa projekt stal neslávnym symbolom washingtonského mrhania. Sarah Palin, ktorá v čase rozhodovania o osude mosta kandidovala na aljašskú guvernérku tento projekt podporovala, lebo sľuboval množstvo pracovných miest a prílev washingtonských peňazí do regiónu. Po neutíchajúcich verejných protestoch však Kongres projekt odmietol sponzorovať. Keď bola Palin v roku 2006 zvolená za guvernérku taktiež odmietla míňať peniaze vlastných daňových poplatníkov. Po vyhlásení svojej kandidatúry ale Palin tento príklad využila a McCainová kampaň z nej urobila principiálnu ženu, ktorá bude v Bielom dome sedieť na peniazoch daňových poplatníkov. Darmo sa demokrati snažia voličom dokázať, že Palin nehýbala s projektom do času, kým to pred ňou neurobil Kongres.

Všade dobre...
Kameňom úrazu guvernérkinho úspechu sa ľahko môže stať jej diplomatická neskúsenosť. V svojom prvom televíznom rozhovore pre ABC News na otázku Charlesa Gibsona aké štáty navštívila, vymenovala Palin Mexico, Kanadu, návštevu aljašských obranných jednotiek v Kuvajte a v Nemecku, ktorá podľa jej slov zmenila jej život. Z týchto výletov sa taktiež zachovali pozoruhodné fotky mladej kandidátky so zbraňou v ruke po boku odvážnych amerických vojakov. Dôstojníci však Palinovej cestu neopisujú až tak dramaticky. Dave Osborne informoval Boston Globe, že Palin získala povolenie cestovať len na územie hraníc medzi Kuvajtom a Irakom. Takisto z jej cesty do Írska sa vykľulo medzipristátie na natankovanie lietadla.
Odvážne vyhlásenia na margo ruskej agresie a podpory Gruzínska tiež neznejú najdôveryhodnejšie z úst političky, ktorej spojitosť s Ruskom končí pri tom, že ho podľa jej slov vidí z územia Aljašky. Odpoveďami o prípadnom vojnovom zásahu, keď sa niekto v NATO nebude správať, ako má, skutočne trochu pripomína taktiku toho, kto Ameriku vedie už ôsmy rok.

Pro-life
Sarah Palin si získala sympatie mnohých pro-life zmýšľajúcich voličov, keď si napriek vopred zistenej genetickej chybe nechala svoje piate dieťa. Dala tak najavo, že jej protiinterupčná agenda nie je iba zapadnutím do republikánskeho rámca, ale že ju skutočne žije v svojom súkromnom živote. Na druhej strane idylický pohľad na veľkú guvernérkinu rodinu akosi stráca čaro pri bližšom pohľade na jej situáciu. Päť detí, najmladší syn postihnutý Downovým syndrómom a 17-ročná tehotná dcéra pripravená na vydaj, predvolebný kolotoč roztočený najvyššou rýchlosťou... Pre jedných vzor ako zladiť kariéru s rodinou, pre iných ambície, ktoré nepoznajú hranice.

Novembrové prezidentské voľby v Spojených štátoch budú určite plné napätia i prekvapení. Či bude prípadné víťazstvo tímu McCain-Palin naplnenie osobnostných American dreams alebo devízou, ktorá Ameriku vytiahne z neutešeného postavenia, v akom sa nachádza ukážu už nasledujúce mesiace.

Mária Škvarlová
foto: flickr.com

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho na