usa dekrét

Americký prezident Donald Trump chcel v nejakej podobe splniť svoj predvolebný sľub o zákaze vstupu moslimov, cez víkend však uvrhol krajinu do chaosu. 

Na začiatku bol dekrét, ktorým Trump stanovil, že občania Iraku, Sýrie, Iránu, Líbye, Somálska, Jemenu a Sudánu nesmú najbližších 90 dní pricestovať do USA. Čo sa týka embarga na utečencov z týchto krajín, to má trvať 120 dní, v prípade sýrskych utečencov je to na dobu neurčitú.  

Keďže Trumpov dekrét z piatka bol drastický a zároveň v niektorých ohľadoch nejasný, viedlo to k dramatickým scénam na amerických letiskách, kde boli zadržaní občania týchto krajín, hoci mali povolenie na pobyt či Zelenú kartu. Do toho prišlo rozhodnutie sudkyne z New Yorku, ktorá sčasti vyhovela žalobe odporcov Trumpovho výnosu a rozhodla, že týchto ľudí nemožno vypovedať.

Trumpov krok vyvolal šok v mnohých krajinách, otvorene ho kritizovala aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá s prezidentom v sobotu telefonovala. Merkelovej hovorca vyhlásil: „Kancelárka je presvedčená, že ani nevyhnutný, rozhodný boj proti terorizmu neospravedlňuje, aby sme na ľudí určitého pôvodu alebo viery uplatňovali všeobecné podozrenie.“

Americký prezident čelí odporu aj doma, demokrati chcú jeho dekrét zablokovať v senáte. V ňom majú 46 senátorov, podporiť by ich mali aj dvaja nezávislí, proti nim stojí väčšina 52 republikánov. Trump však bude mať veľký problém, pretože jeho dekrét kritizovali aj viacerí republikáni, ktorí ho považujú za škodlivý a kontraproduktívny. 

Americký prezident Donald Trump telefonuje s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou v Oválnej pracovni Bieleho domu vo Washingtone 28. januára 2017. FOTO TASR /AP